BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Ženy zažívajúce násilie zo strany manžela alebo partnera, majú mnoho legitímnych dôvodov, pre ktoré v týchto vzťahoch zotrvávajú. V rozhovore pre agentúru SITA to skonštatovala Sylvia Králová z poradenského a intervenčného centra Fenestra v Košiciach. Ako ďalej ozrejmila, ide aj o úplne bežné ľudské dôvody, ako napríklad, že násilný partner je blízky človek. „Nie je to situácia, ako keď vás niekto olúpi na ulici a idete podať trestné oznámenie. Je to blízky človek, s ktorým majú ženy spoločnú históriu, často majú spoločné deti,“ vysvetlila. Dodala, že časté sú aj ekonomické dôvody, najmä keď majú ženy zažívajúce násilie malé deti, je pre ne ťažšie uplatniť sa na trhu práce, alebo žijú v oblastiach, kde je menej pracovných príležitostí. „Alebo sú to ženy z marginalizovaných rómskych komunít, kde je zdrojov oveľa menej,“ dodáva Králová. Zároveň mnohé ženy popisujú, že násilný partner kontroluje ich, aj spoločné financie. V takom prípade podľa jej slov majú ženy úplne legitímnu obavu, že nedokážu uživiť seba, ani svoje deti. Neraz tiež nemajú kam ísť, nemajú príležitosť prenajať si byt a nevedia si predstaviť, ako by to ekonomicky zvládali.

Svoju rolu podľa Královej zohráva aj strach z pomsty. „Násilný partner ženám často hovorí veci typu ´veď počkaj, keď odídeš, ja ťa zničím, zoberiem ti deti, o všetko prídeš´. Ale aj vyhrážky zabitím v zmysle, ´ak ťa nebudem mať ja, nebude ťa mať nikto´. Takisto do toho vstupujú pocity viny, hanby,“ vraví. Dodala, že násilní partneri neraz prenášajú na ženy zodpovednosť za násilie. V tomto smere Králová akcentovala, že pre násilie nejestvuje ospravedlnenie a je vždy zodpovednosťou človeka, ktorý sa správa násilne. „Ak sa pýtame, prečo žena neodišla, alebo neodišla skôr, automaticky tým prenášame zodpovednosť za násilie, aj za jeho riešenie, na ženy. A to nie je fér. Ako spoločnosť, spolu s inštitúciami, ktoré máme, by sme mali rozmýšľať nad tým, čo môžeme zmeniť, aby sme dokázali ženy a ich deti účinne chrániť pred násilím a tiež aby sme naozaj začali vyvodzovať zodpovednosť voči tým, ktorí sa násilia dopúšťajú,“ uviedla.

Králová tiež priblížila, že skúsenosti mnohých žien ukazujú, že po začatí vzťahu sa partner hneď nezačne správať násilne. „Dosahovanie moci a kontroly je proces. Je to vedomé správanie na strane násilného muža. A často, ak tam ešte nie je prítomné fyzické násilie, môže byť veľmi ťažké aj pre ženu samotnú určiť, že toto už je za hranicou zdravého funkčného vzťahu a ide o správanie, ktoré je na hranici, alebo za hranicou násilného správania. Nemusí ísť o fyzické násilie, ale ide často o vzorce kontroly, silne kontrolujúce správanie,“ vysvetľuje. Dodala, že podľa niektorých výskumov prvý fyzický útok prichádza po troch či štyroch rokoch vzťahu. Neraz sa tak stane v čase, kedy je žena tehotná, prípadne po narodení dieťaťa, kedy je vo veľmi zraniteľnej pozícii.

„V prípade žien, ktoré zažívajú násilie, treba rozumieť tomu, že je to dynamika moci a kontroly. Cieľom násilného správania partnera je dosiahnuť absolútnu moc a kontrolu nad životom ženy. S kým sa stretáva, aké má vzťahy, kam chodí, cez organizáciu toho, ako to vyzerá doma, kedy sa bude upratovať, variť, až po to, čo žena nosí, číta, čo si myslí," vysvetľuje Králová. Doplnila, že násilní muži používajú na dosiahnutie moci a kontroly rôzne stratégie, v začiatkoch vzťahu to, napríklad, môže byť jazyk lásky. Ten je ale pre začínajúce vzťahy prirodzený a niekedy je ťažké rozlíšiť, či nie je použitý s cieľom získať kontrolu, alebo ženu izolovať, ako sa to deje v násilných vzťahoch.

Králová opakovane zdôraznila, že spoločnosť by sa menej mala sústrediť na to, čo ženy urobili, alebo neurobili. „Bez ohľadu na to, či žena podľa nás odíde skoro alebo príliš neskoro, je veľmi trúfalé posudzovať ten vzťah, lebo my v ňom nežijeme. Ja by som bola rada, keby sme sa začali ako spoločnosť viac zameriavať na riešenie toho, že sú muži, a je ich pomerne veľa (pozri napríklad Až 38 % žien na Slovensku potvrdilo skúsenosť s násilím – Zastavme násilie - pozn. SITA), ktorí sa správajú k svojim partnerkám násilne. Ako spoločnosť by sme mali vyslať jasný signál, že takéto správanie tolerovať nebudeme, a ak sa ho niekto bude dopúšťať, bude voči nemu vyvodená zodpovednosť,“ zdôraznila.

Celý rozhovor dostupný tu - Pre násilie neexistuje ospravedlnenie. Zodpovedný je zaň ten, kto sa ho dopúšťa - ROZHOVOR - SITA.sk