Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Wiliam Walker – Američan, ktorý dobyl Nikaraguu s 57 mužmi

zdroj: historynet.com
20.4.2022 08:00 Róbert Endrödy ml. / SPE

Po Mexicko-americkej vojne (1846-1848) sa Spojené štáty americké tešili zisku veľkého teritória, ktoré zahŕňalo dnešné územie Kalifornie, Nevady, Colorada a iných súčasných štátov USA. Víťazstvo zároveň vyvolalo u mnohých Američanov (hlavne na juhu) túžbu získať ďalšie územia v oblasti Latinskej Ameriky. Títo ľudia boli nazývaní filibustieri, pričom najznámejší z nich sa volal Wiliam Walker. Tomuto mladíkovi sa podarilo s malou skupinou mužov ovládnuť Nikaraguu a na niekoľko rokov sa stal de facto diktátorom celej krajiny. Krátka vláda tohto Američana mala však dlhotrvajúce následky.


Mladý génius

Wiliam Walker sa narodil v americkom Nashville, počiatkom septembra 1824. Už od malička vyzerala jeho budúcnosť sľubne. Na univerzite vo svojom domovskom meste promoval s vyznamenaním už ako štrnásťročný. Následne precestoval Európu, pričom študoval medicínu v Edinburgu a Heilderbergu. Ako 19 ročný sa stal lekárom. Chvíľu pôsobil vo Filadelfii, neskôr však odišiel študovať právo do New Orleans. 

Myšlienky o dobýjaní a prvá výprava

Walkerová právnická kariéra trvala len krátko, keďže po čase svoju pozíciu právnika opustil a stal sa spoluvlastníkom novín New Orleans Crescent. Počas roku 1849 sa presťahoval do San Francisca, kde vybojoval tri pištoľové duely, pričom v dvoch bol ranený. V tej dobe sa začal zaoberať myšlienkou dobytia rozľahlých území Latinskej Ameriky súkromnou armádou a založenia štátov, ktoré by boli ovládané anglicky hovoriacimi belochmi. 

V októbri 1853 podnikol vtedy 29 ročný filibustier výpravu do severného Mexika, konkrétne na územie Baja California a Sonora. Jeho vojsko, pozostávajúce z štyridsiatich piatich mužov, dobylo hlavné mesto provincie - La Paz, pričom ho Walker prehlásil za hlavné mesto novej “republiky dolnej Kalifornie.” Sám seba pritom vyhlásil za prezidenta nového štátu. Neskôr dokonca nazval dolnú Kaliforniu súčasťou väčšej “republiky Sonora”, ktorej územie nikdy nedobyl. Jeho úradovanie netrvalo dlho, keďže sa kvôli nedostatku zásob a silnému odporu mexickej vlády musel stiahnuť späť do USA. 

8 minútový súd

V Kalifornii bol Walker zatknutý a následne súdený za vedenie nezákonnej vojny v rozpore so zákonom o neutralite z roku 1794. Vďaka svojej filibustierskej činnosti si získal enormnú popularitu u ľudí, čo malo veľký vplyv na jeho súd, keďže porote trvalo len osem minút, kým ho oslobodila. Jeho mexické dobrodružstvo z neho urobilo celebritu, čo mu umožnilo zhromaždiť dosť mužov a prostriedkov na ďalšiu výpravu, tentokrát do stredoamerickej Nikaraguy. 

Wiliam dobyvateľ

V roku 1855 bola Nikaragua postihnutá občianskou vojnou medzi Britmi podporovanými konzervatívcami a Američanmi podporovanými liberálmi. Walker sa počas júna toho roku spolu s 57 dobre vyzbrojenými žoldniermi vylodil v prístave Realejo. Sám sa pritom postavil do čela vojska liberálov a dobyl hlavné centrum konzervatívcov - Granadu. Ako rukojemníkov si podržal členov prominentných konzervatívnych rodín a následne ustanovil koaličnú vládu. Prezidentský úrad prenechal konzervatívnemu Patriciovi Rivasovi, sám si však udržal skutočnú moc ako vrchný veliteľ armády. 

Budovanie štátu

Walker nijako neskrýval svoje plány pretvoriť Nikaraguu podľa vzoru južanských štátov USA. Za oficiálny jazyk krajiny vyhlásil angličtinu. Plánoval masový dovoz čiernych otrokov, vypovedal alebo nechal popraviť niekoľko konzervatívnych vodcov a rovnako tak neskrýval mocenské ambície. Svojimi činmi si však znepriatelil svojich bývalých spojencov. Vláda, spolu s prezidentom Rivasom, utiekla z hlavného mesta a prehlásila Walkera za zradcu a nepriateľa Nikaraguy. 

{alt}
Dom prezidenta Walkera v nikaragujskej Granade. zdroj: Wikipedia

Mladý filibustier nezaváhal a počas prvej polovice júla 1856 sa sám ujal prezidentského úradu. Vládne noviny El Nicaragüense, ktoré boli publikované v španielčine a angličtine, opísali Walkerove prevzatie moci ako: „liberálnu revolúciu“ a „ustanovenie demokratického režimu.” V amerických mestách sa vo Walkerov prospech usporadúvali verejné zbierky a boli najímaní ďalší dobrovoľníci. Dokonca aj niektorí európski politici vnímali jeho vládu ako užitočnú protiváhu britských mocenských ambícií v regióne.

Pri jednaní s americkými politikmi hral Walker na stranu “britského nebezpečenstva” a strategického významu Nikaraguy. V tom istom čase dorazilo z Kalifornie ďalších 2000 nadšených “kolonistov” a prezident USA Pierce obratom uznal filibustiersku vládu za legitímnu. Veľký vplyv na toto rozhodnutie mala aj skutočnosť, že Walker kontroloval trasu, ktorá bola považovaná za najvhodnejšiu pre vybudovanie medzioceánskeho prieplavu. Naopak ostatné štáty v regióne považovali aktivitu mladého Američana za predvoj koloniálneho vpádu zo severu a boli pripravené sa Walkera vojnovou cestou zbaviť. 

Jeden za všetkých, všetci proti Walkerovi

Na jar roku 1856 vyzval kostarický prezident Juan Rafael Mora svojich spoluobčanov, aby sa postavili “bezostyšným dobrodruhom, spodine spoločnosti”, spolu s finančnou aj materiálnou podporou Rafaela Carrery a britskej vlády prekročili hranice. Guatemala, Honduras a Salvador následne vyhlásili Walkerovi vojnu . Pomoc taktiež prišla z Peru a Novej Granady, ktoré sa cítili ohrozené americkým expanzionizmom.

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca porážku Walkera v bitke pri Rivas, ktorá donútila filibustiera opustiť Nikaraguu. zdroj: alchetron.com

V bitke pri meste Rivas bol Walker porazený a zvyšky jeho mužov boli v nasledujúcom roku evakuované americkým vojenským loďstvom. Pri ústupe Walker nariadil otráviť studne mŕtvymi telami. To malo katastrofálne následky pre kostarické vojenské jednotky, ktoré zdecimovala cholera. Pri návrate domov prepukla v Kostarike epidémia, ktorá si na obetiach vyžiadala najmenej 10 percent populácie.

 

Ďalšie výpravy s rovnakým výsledkom

Walker sa napriek porážkam nevzdával svojich ambícií. Po svojom neúspešnom nikaragujskom dobrodružstve bol v New Orleans privítaný ako hrdina a v novembri 1857 sa na čele novej výpravy vrátil do Nikaraguy. Kvôli tvrdému odporu sa však musel stiahnuť. Napriek tomu podnikol medzi rokmi 1857-1858 turné po južných štátoch USA, pri ktorom propagoval projekt južanskej kolonizácie Strednej Ameriky. Niekedy v tej dobe sa mu naskytla príležitosť realizovať svoje plány. 

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca popravu Wiliama Walkera honduraskou popravnou čatou v roku 1860. zdroj: historynet.com

V roku 1800 sa Británia vzdala svojich mocenských ambícií na karibské pobrežie Strednej Ameriky a ostrovy v Honduraskom zálive. Britskí osadníci na týchto ostrovoch však odmietali byť súčasťou Hondurasu a požiadali Walkera, aby im pomohol ubrániť nezávislosť. Filibustier zaútočil na prístav Trujillo, jeho málopočetné jednotky boli však porazené a zajaté britskými námorníkmi vyslanými z Jamajky. On a jeho súkromné vojsko bolo následne predané honduraským autoritám, ktoré ho v septembri 1860 popravili. 

Walkerov odkaz 

Spomienky na Walkerove činy doznievali dlho. Liberáli v Nikarague boli diskreditovaní kvôli ich kolaborácii s filibustierom. Zhoršili sa aj vzťahy medzi Nikaraguou a Kostarikou, keďže kostarická armáda ostala na nikaragujskom území aj po Walkerovej porážke. Ich prítomnosť v údoli rieky San Juan mala posilniť územné nároky kostarickej vlády v dovtedy nevyriešených hraničných sporoch. Tie boli nakoniec vyriešené v roku 1858, keď sa Nikaragua vzdala regiónu Guanacaste v prospech Kostariky. 

Napriek tomu, že po porážke Walkera zachvátila Kostariku cholera, zaujala víťazná vojna dôležité miesto v kostarickej národnej mytológii. Zrodila nových hrdinov a vyplnila miesto neexistujúceho boja za nezávislosť od Španielska. V ďalších rokoch boli stavané pomníky a usporadované verejné slávnosti prezentujúce kostarických vojakoch ako hrdinov, ktorí zachránili Strednú Ameriku pred otroctvom a zahraničnou agresiou. 

Walkerove eskapády sa stali v Kostarike a ďalších štátov Strednej Ameriky rozhodujúcim impulzom pre vytvorenie štátnych armád, ktoré boli určené na ochranu národných záujmov. Štát tak prevzal monopol na užívanie násilia, a to za cenu všeobecnej militarizácie štátneho aparátu. Zdiskreditovaní liberáli súhlasili s nastolením čisto konzervatívneho režimu v Nikarague na čele s umierneným konzervatívnym prezidentom Tomásom Martinézom.  Ten sa ako jeden z mála nikaragujských politikov nikdy neskompromitoval kolaborovaním s Walkerom. Jeho úradovanie, ktoré trvalo od roku 1857-1867, zahájilo štyri dekády stability, čo bolo prvé a zároveň posledné takéto obdobie v dejinách Nikaraguy. 

Zdroje

1. KŘÍŽOVÁ, Markéta. 2016. Dějiny strědní Ameriky. Praha: NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2016. 320 s. ISBN: 9788074224867

Rubrika: História

Bizzaremifo

 

Super, že vznikol tento web ..zaujímavé čítanie
1.5.2022 - 13:07
0


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Zelenského ubezpečoval, že výmenou vlády sa postoj Slovenska voči Ukrajine nemení

Premiér uviedol, že na samite Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku prebehli intenzívne debaty aj v súvislosti s hybridnými hrozbami. pred 20 min. - ÓDOR / SITA


Kraje môžu regulovať ceny služieb autobusových staníc, vrátane poplatkov pre dopravcov

Prevádzkovatelia autobusových staníc v súčasnosti môžu určovať vysoké poplatky napríklad za vjazd na autobusovú stanicu. pred 30 min. - DOPRAVA / SITA


Senát schválil zákon o zvýšení dlhového stropu

Opatrenie prešlo Senátom v pomere 63 ku 36 hlasom a prezident Joe Biden už oznámil, že ho podpíše. pred hodinou - USA / SITA


Strana víta veto prezidentky pri povinnej tretej hodiny telocviku

Politici by podľa neho nemali v žiadnom prípade takto zasahovať do vyučovacieho procesu. pred hodinou - SAS / SITA


Rokovania zamestnávateľov a odborárov o budúcoročnej minimálnej mzde sa už začali

Podľa zákonného automatu musí suma minimálnej mzdy na budúci rok dosiahnuť najmenej 744 eur, teda 57 percent z priemernej mzdy za Slovensku za vlaňajšok. pred 2 hod. - SOCIÁLNE / SITA


Beliansky expres opäť spojí sever Slovenska s Poľskom

Slováci sa jednoduchšie dostanú k pamiatkam Muszyny, Poliaci k našim. pred 2 hod. - STARÁ ĽUBOVŇA / SITA


Washington prestal s Ruskom zdieľať informácie o jadrových zbraniach

Spojené štáty odôvodnili spomenutý krok ako „protiopatrenie k nezákonnému porušeniu dohody o jadrových zbraniach“. pred 2 hod. - USA / SITA


 Ak poslanci neschvália kompenzácie zvýšených príplatkov, pekári budú musieť premietnuť náklady do odbytových cien

Náklady na prácu tvoria v pekárskom sektore viac ako 40 percent. pred 2 hod. - AGRO / SITA


Dnes bude malá oblačnosť, s teplotami do 31 stupňov Celzia

Z infoservisu Slovenského hydrometeorologického ústavu. pred 2 hod. - POČASIE / SITA


Dolár klesol oproti jenu aj euru

Svetové devízové trhy - euro, dolár, jen pred 2 hod. - FINANCIE / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 2. júna

2.6.1840 Narodeniny

THOMAS HARDY

Pred 182 rokmi sa narodil britský kritický realista, prozaik a básnik THOMAS HARDY. Zomrel 11.1.1928.
2.6.1800 Narodeniny

JÁN BABILON

Pred 222 rokmi sa v Banskej Bystrici narodil kuchár JÁN BABILON, autor prvej kuchárskej knihy v slovenskom jazyku. Zomrel 17.1.1887.
2.6.1609 Narodeniny

ŽOFIA BOSNIAKOVÁ

Pred 413 rokmi sa v Strečne narodila šľachtičná a vzdelankyňa ŽOFIA BOSNIAKOVÁ (uvádza sa aj ako Bošňáková), ktorá si povesť svätice vyslúžila nielen cnostným životom, ale aj neobyčajným úkazom, keď jej 35-ročné telo uložené do krypty na Strečnianskom hrade našli po 55-rokoch neporušené a také zostalo aj po prevezení do kaplnky v Tepličke nad Váhom, kde ho 1.4.2009 zapálil 31-ročný Žilinčan. Zomrela 28.4.1644.
2.6.1947 Narodeniny

FRANTIŠEK MIKLOŠKO

Pred 75 rokmi sa v Nitre narodil disident (aktivista tzv. Tajnej cirkvi), člen Koordinačného výboru VPN, politik (KDH, KDS), predseda Slovenskej národnej rady (1990-1992) a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za KDH FRANTIŠEK MIKLOŠKO. Od roku 2008 člen KDS. V roku 2008 kandidoval aj na funkciu prezidenta SR.
2.6.1848 Udalosť

Prvý Slovanský zjard

Pred 174 rokmi sa v Prahe začal 11-dňový prvý Slovanský zjazd za účasti 340 delegátov z celej Európy, ktorý mal nastoliť požiadavku federalizácie Rakúska a utvoriť spolok slovanských národov. Zo Slovenska sa na ňom zúčastnilo vyše 10 predstaviteľov vrátane Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí tam nastolili po prvý raz v dejinách slovenskú otázku.
2.6.1907 Udalosť

Zavedenie Aponiho školských zákonov

Pred 115 rokmi podpísal rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. podpísal tzv. Aponiho školské zákony, ktoré viedli k prehĺbeniu maďarizácie v školstve.
2.6.1740 Narodeniny

DONATIEN ALPHONSE FRANCOIS MARKÍZ DE SADE

Pred 282 rokmi sa narodil francúzsky šľachtic, spisovateľ a predstaviteľ libertinizmu DONATIEN ALPHONSE FRANCOIS MARKÍZ DE SADE, autor kontroverzných literárnych diel hraničiacich s pornografiou ako napríklad 120 dní sodomy či Justína, alebo filozofických diel, z ktorých najznámejšie je dielo Filozofia v budoári. Za svoje názory a spôsob života bol aj niekoľkokrát väznený až nakoniec umiestnený do ústavu pre duševne chorých. Od jeho mena sa odvodzuje pojem sadizmus. Zomrel 2.12.1814.