Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Wiliam Walker – Američan, ktorý dobyl Nikaraguu s 57 mužmi

zdroj: historynet.com
20.4.2022 08:00 Róbert Endrödy ml. / SPE

Po Mexicko-americkej vojne (1846-1848) sa Spojené štáty americké tešili zisku veľkého teritória, ktoré zahŕňalo dnešné územie Kalifornie, Nevady, Colorada a iných súčasných štátov USA. Víťazstvo zároveň vyvolalo u mnohých Američanov (hlavne na juhu) túžbu získať ďalšie územia v oblasti Latinskej Ameriky. Títo ľudia boli nazývaní filibustieri, pričom najznámejší z nich sa volal Wiliam Walker. Tomuto mladíkovi sa podarilo s malou skupinou mužov ovládnuť Nikaraguu a na niekoľko rokov sa stal de facto diktátorom celej krajiny. Krátka vláda tohto Američana mala však dlhotrvajúce následky.


Mladý génius

Wiliam Walker sa narodil v americkom Nashville, počiatkom septembra 1824. Už od malička vyzerala jeho budúcnosť sľubne. Na univerzite vo svojom domovskom meste promoval s vyznamenaním už ako štrnásťročný. Následne precestoval Európu, pričom študoval medicínu v Edinburgu a Heilderbergu. Ako 19 ročný sa stal lekárom. Chvíľu pôsobil vo Filadelfii, neskôr však odišiel študovať právo do New Orleans. 

Myšlienky o dobýjaní a prvá výprava

Walkerová právnická kariéra trvala len krátko, keďže po čase svoju pozíciu právnika opustil a stal sa spoluvlastníkom novín New Orleans Crescent. Počas roku 1849 sa presťahoval do San Francisca, kde vybojoval tri pištoľové duely, pričom v dvoch bol ranený. V tej dobe sa začal zaoberať myšlienkou dobytia rozľahlých území Latinskej Ameriky súkromnou armádou a založenia štátov, ktoré by boli ovládané anglicky hovoriacimi belochmi. 

V októbri 1853 podnikol vtedy 29 ročný filibustier výpravu do severného Mexika, konkrétne na územie Baja California a Sonora. Jeho vojsko, pozostávajúce z štyridsiatich piatich mužov, dobylo hlavné mesto provincie - La Paz, pričom ho Walker prehlásil za hlavné mesto novej “republiky dolnej Kalifornie.” Sám seba pritom vyhlásil za prezidenta nového štátu. Neskôr dokonca nazval dolnú Kaliforniu súčasťou väčšej “republiky Sonora”, ktorej územie nikdy nedobyl. Jeho úradovanie netrvalo dlho, keďže sa kvôli nedostatku zásob a silnému odporu mexickej vlády musel stiahnuť späť do USA. 

8 minútový súd

V Kalifornii bol Walker zatknutý a následne súdený za vedenie nezákonnej vojny v rozpore so zákonom o neutralite z roku 1794. Vďaka svojej filibustierskej činnosti si získal enormnú popularitu u ľudí, čo malo veľký vplyv na jeho súd, keďže porote trvalo len osem minút, kým ho oslobodila. Jeho mexické dobrodružstvo z neho urobilo celebritu, čo mu umožnilo zhromaždiť dosť mužov a prostriedkov na ďalšiu výpravu, tentokrát do stredoamerickej Nikaraguy. 

Wiliam dobyvateľ

V roku 1855 bola Nikaragua postihnutá občianskou vojnou medzi Britmi podporovanými konzervatívcami a Američanmi podporovanými liberálmi. Walker sa počas júna toho roku spolu s 57 dobre vyzbrojenými žoldniermi vylodil v prístave Realejo. Sám sa pritom postavil do čela vojska liberálov a dobyl hlavné centrum konzervatívcov - Granadu. Ako rukojemníkov si podržal členov prominentných konzervatívnych rodín a následne ustanovil koaličnú vládu. Prezidentský úrad prenechal konzervatívnemu Patriciovi Rivasovi, sám si však udržal skutočnú moc ako vrchný veliteľ armády. 

Budovanie štátu

Walker nijako neskrýval svoje plány pretvoriť Nikaraguu podľa vzoru južanských štátov USA. Za oficiálny jazyk krajiny vyhlásil angličtinu. Plánoval masový dovoz čiernych otrokov, vypovedal alebo nechal popraviť niekoľko konzervatívnych vodcov a rovnako tak neskrýval mocenské ambície. Svojimi činmi si však znepriatelil svojich bývalých spojencov. Vláda, spolu s prezidentom Rivasom, utiekla z hlavného mesta a prehlásila Walkera za zradcu a nepriateľa Nikaraguy. 

{alt}
Dom prezidenta Walkera v nikaragujskej Granade. zdroj: Wikipedia

Mladý filibustier nezaváhal a počas prvej polovice júla 1856 sa sám ujal prezidentského úradu. Vládne noviny El Nicaragüense, ktoré boli publikované v španielčine a angličtine, opísali Walkerove prevzatie moci ako: „liberálnu revolúciu“ a „ustanovenie demokratického režimu.” V amerických mestách sa vo Walkerov prospech usporadúvali verejné zbierky a boli najímaní ďalší dobrovoľníci. Dokonca aj niektorí európski politici vnímali jeho vládu ako užitočnú protiváhu britských mocenských ambícií v regióne.

Pri jednaní s americkými politikmi hral Walker na stranu “britského nebezpečenstva” a strategického významu Nikaraguy. V tom istom čase dorazilo z Kalifornie ďalších 2000 nadšených “kolonistov” a prezident USA Pierce obratom uznal filibustiersku vládu za legitímnu. Veľký vplyv na toto rozhodnutie mala aj skutočnosť, že Walker kontroloval trasu, ktorá bola považovaná za najvhodnejšiu pre vybudovanie medzioceánskeho prieplavu. Naopak ostatné štáty v regióne považovali aktivitu mladého Američana za predvoj koloniálneho vpádu zo severu a boli pripravené sa Walkera vojnovou cestou zbaviť. 

Jeden za všetkých, všetci proti Walkerovi

Na jar roku 1856 vyzval kostarický prezident Juan Rafael Mora svojich spoluobčanov, aby sa postavili “bezostyšným dobrodruhom, spodine spoločnosti”, spolu s finančnou aj materiálnou podporou Rafaela Carrery a britskej vlády prekročili hranice. Guatemala, Honduras a Salvador následne vyhlásili Walkerovi vojnu . Pomoc taktiež prišla z Peru a Novej Granady, ktoré sa cítili ohrozené americkým expanzionizmom.

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca porážku Walkera v bitke pri Rivas, ktorá donútila filibustiera opustiť Nikaraguu. zdroj: alchetron.com

V bitke pri meste Rivas bol Walker porazený a zvyšky jeho mužov boli v nasledujúcom roku evakuované americkým vojenským loďstvom. Pri ústupe Walker nariadil otráviť studne mŕtvymi telami. To malo katastrofálne následky pre kostarické vojenské jednotky, ktoré zdecimovala cholera. Pri návrate domov prepukla v Kostarike epidémia, ktorá si na obetiach vyžiadala najmenej 10 percent populácie.

 

Ďalšie výpravy s rovnakým výsledkom

Walker sa napriek porážkam nevzdával svojich ambícií. Po svojom neúspešnom nikaragujskom dobrodružstve bol v New Orleans privítaný ako hrdina a v novembri 1857 sa na čele novej výpravy vrátil do Nikaraguy. Kvôli tvrdému odporu sa však musel stiahnuť. Napriek tomu podnikol medzi rokmi 1857-1858 turné po južných štátoch USA, pri ktorom propagoval projekt južanskej kolonizácie Strednej Ameriky. Niekedy v tej dobe sa mu naskytla príležitosť realizovať svoje plány. 

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca popravu Wiliama Walkera honduraskou popravnou čatou v roku 1860. zdroj: historynet.com

V roku 1800 sa Británia vzdala svojich mocenských ambícií na karibské pobrežie Strednej Ameriky a ostrovy v Honduraskom zálive. Britskí osadníci na týchto ostrovoch však odmietali byť súčasťou Hondurasu a požiadali Walkera, aby im pomohol ubrániť nezávislosť. Filibustier zaútočil na prístav Trujillo, jeho málopočetné jednotky boli však porazené a zajaté britskými námorníkmi vyslanými z Jamajky. On a jeho súkromné vojsko bolo následne predané honduraským autoritám, ktoré ho v septembri 1860 popravili. 

Walkerov odkaz 

Spomienky na Walkerove činy doznievali dlho. Liberáli v Nikarague boli diskreditovaní kvôli ich kolaborácii s filibustierom. Zhoršili sa aj vzťahy medzi Nikaraguou a Kostarikou, keďže kostarická armáda ostala na nikaragujskom území aj po Walkerovej porážke. Ich prítomnosť v údoli rieky San Juan mala posilniť územné nároky kostarickej vlády v dovtedy nevyriešených hraničných sporoch. Tie boli nakoniec vyriešené v roku 1858, keď sa Nikaragua vzdala regiónu Guanacaste v prospech Kostariky. 

Napriek tomu, že po porážke Walkera zachvátila Kostariku cholera, zaujala víťazná vojna dôležité miesto v kostarickej národnej mytológii. Zrodila nových hrdinov a vyplnila miesto neexistujúceho boja za nezávislosť od Španielska. V ďalších rokoch boli stavané pomníky a usporadované verejné slávnosti prezentujúce kostarických vojakoch ako hrdinov, ktorí zachránili Strednú Ameriku pred otroctvom a zahraničnou agresiou. 

Walkerove eskapády sa stali v Kostarike a ďalších štátov Strednej Ameriky rozhodujúcim impulzom pre vytvorenie štátnych armád, ktoré boli určené na ochranu národných záujmov. Štát tak prevzal monopol na užívanie násilia, a to za cenu všeobecnej militarizácie štátneho aparátu. Zdiskreditovaní liberáli súhlasili s nastolením čisto konzervatívneho režimu v Nikarague na čele s umierneným konzervatívnym prezidentom Tomásom Martinézom.  Ten sa ako jeden z mála nikaragujských politikov nikdy neskompromitoval kolaborovaním s Walkerom. Jeho úradovanie, ktoré trvalo od roku 1857-1867, zahájilo štyri dekády stability, čo bolo prvé a zároveň posledné takéto obdobie v dejinách Nikaraguy. 

Zdroje

1. KŘÍŽOVÁ, Markéta. 2016. Dějiny strědní Ameriky. Praha: NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2016. 320 s. ISBN: 9788074224867

Rubrika: História

Bizzaremifo

 

Super, že vznikol tento web ..zaujímavé čítanie
1.5.2022 - 13:07
0


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Len 44 % sestier absolventiek nastúpi do praxe, poslanci za KDH prichádzajú s motivačnými náborovými príspevkami

Poslanci Majerský a Stachura chcú riešiť nedostatok zdravotníckeho personálu finančnými stimulmi. pred 3 hod. - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Cestu medzi Okočom a Dolným Štálom pre rekonštrukciu uzavrú

Práce na úseku v dĺžke 2,2 kilometra potrvajú približne do konca júla, obchádzka povedie cez Veľký Meder. pred 3 hod. - DUNAJSKÁ STREDA / SITA


Miera voľných pracovných miest v Únii sa v prvom štvrťroku medzikvartálne nezmenila

Na Slovensku miera voľných pracovných miest počas januára až marca posilnila na 1,3 percenta z úrovne 1,1 percenta v predchádzajúcom kvartáli. pred 3 hod. - EÚ / SITA


Most pred Vojanmi je sprejazdnený v jednom jazdnom pruhu

Prejazd reguluje svetelná signalizácia. pred 3 hod. - MICHALOVCE / SITA


Železničná spoločnosť Slovensko nasadzuje ďalšie telové kamery pre vlakvedúcich, zvyšujú bezpečnosť vo vlakoch

Projekt sa podľa národného dopravcu ukazuje byť mimoriadne užitočný, čo sa potvrdilo aj pri nedávnom priamom útoku na vlakvedúceho vo vlaku do Bratislavy. pred 3 hod. - DOPRAVA / SITA


Združenie DT inštitút Petra Tománka nedostalo akreditáciu

Minister Erik Tomáš po rozkladovom konaní potvrdil odporúčanie akreditačnej komisie. pred 3 hod. - SOCIÁLNE / SITA


ÚŠP splnil svoje poslanie, prokuratúra sa však bez neho zaobíde, myslí si Remeta

Krajské prokuratúry sú podľa bratislavského krajského prokurátora plne vybavené na to, aby postihovali trestnú činnosť v kompetencii ÚŠP. pred 4 hod. - PROKURATÚRA / SITA


Zmrazenie ruských aktív je podľa Putina krádež, ktorú potrestajú

Západné krajiny chcú použiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine. pred 4 hod. - RUSKO / SITA


V hlavnom meste sa 18. júna bude pochodovať za slobodu a demokraciu

Pochod Za slobodu a demokraciu organizujú platformy a iniciatívy zastupujúce značnú časť slovenskej občianskej spoločnosti. pred 4 hod. - PROTEST / SITA


Liberáli chcú mimoriadny kultúrny výbor pre situáciu v RTVS

Na výbor chcú poslanci SaS pozvať okrem aktuálneho šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj členov štrajkového výboru a ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. pred 4 hod. - SaS / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 14. júna

14.6.1832 Narodeniny

NIKOLAUS AUGUST OTTO

Pred 190 rokmi sa narodil nemecký inžinier, vynálezca atmosférického piestového motora NIKOLAUS AUGUST OTTO. Zomrel 26.1.1891.
14.6.1819 Narodeniny

JONATÁN DOBROSLAV ČIPKA

Pred 203 rokmi sa v Driečanoch narodil spisovateľ, folklorista a spoluzakladateľ Tatrína JONATÁN DOBROSLAV ČIPKA. Zomrel 14.2.1861.
14.6.1925 Narodeniny

PAVOL POLANSKÝ

Pred 97 rokmi sa v Moravskej Ostrave narodil hudobník (bicie nástroje), hudobný publicista a rozhlasový moderátor hudobných relácií PAVOL POLANSKÝ, ktorý patril medzi zakladajúce osobnosti slovenského džezu a tanečnej hudby. Založil niekoľko orchestrov a ako jeden z prvých púšťal džezovú hudbu v totalitnom Československu v Slovenskom rozhlase. V roku 1968 však emigroval do Rakúska, kde na Ö3 vysielal 21 rokov hudobnú reláciu Musik zum Träumen. Po roku 1989 sa vrátil pracovne aj na Slovensko a niekoľko rokov robil hudobnú reláciu v rádiu Twist Pekná hudba. Zomrel vo Viedni (Rakúsko) 17.3.2010.
14.6.1909 Narodeniny

BURL IVES

Pred 113 rokmi sa narodil americký herec a spevák BURL IVES, ktorý spopularizoval folkovú hudbu pre milióny Američanov. Za úlohu vo filme Veľká krajina (The Big Country) získal Oscara. Zomrel 14.4.1995.
14.6.1941 Narodeniny

PAVEL HRÚZ

Pred 81 rokmi sa Banskej Bystrici narodil spisovateľ PAVEL HRÚZ, ktorého pre jeho politické a občianske postoje koncom 60-tych rokov 20. storočia prepustili z Matice slovenskej (MS), vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, zakázali mu publikovať a tým ho vylúčili z oficiálneho kultúrneho života až do pádu komunizmu v roku 1989. Pred zákazom mu vyšli dve knihy próz Dokumenty o výhľadoch a Okultizmus. Po roku 1989 mu v postupných zbierkach vyšli aj jeho skôr napísané poviedky Chliev a hry, Pereat, Párenie samotárov, Rendez vous 69, Oči kuričove, Chlieb a kry, Hore pupkom, pupkom sveta. Zomrel 15.8.2008.
14.6.1864 Narodeniny

ALOIS ALZHEIMER

Pred 158 rokmi sa narodil nemecký neurológ, psychiater a vysokoškolský pedagóg ALOIS ALZHEIMER, ktorý opísal Alzheimerovu chorobu ako pomalý nezadržateľný proces úpadku rozumových schopností postihnutého človeka. Zomrel 19.12.1915.
14.6.1928 Narodeniny

ERNESTO "CHE" GUEVARA

Pred 94 rokmi sa narodil argentínsky lekár a revolucionár ERNESTO GUEVARA DE LA SERNA vo svete známy ako ERNESTO "CHE" GUEVARA, jeden z vodcov kubánskej revolúcie a neskôr prezident Kubánskej národnej banky a minister priemyslu. Napriek svojmu kontroverznému pôsobeniu sa stal ikonou protikapitalistického odporu predovšetkým pre politicky ľavicovo orientovanú mládež. Zomrel (bol zabitý vládnymi bolívijskými jednotkami, keď sa v Bolívii pokúšal o ďalšiu komunistickú revolúciu) 9.10.1967.
14.6.1807 Udalosť

Víťazstvo Napoleona pri Friedlande

Pred 215 rokmi porazil Napoleon I. Bonaparte ruskú armádu pri meste Friedland v bývalom východnom Prusku (dnešný Pravdinsk).