Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Wiliam Walker – Američan, ktorý dobyl Nikaraguu s 57 mužmi

zdroj: historynet.com
20.4.2022 08:00 Róbert Endrödy ml. / SPE

Po Mexicko-americkej vojne (1846-1848) sa Spojené štáty americké tešili zisku veľkého teritória, ktoré zahŕňalo dnešné územie Kalifornie, Nevady, Colorada a iných súčasných štátov USA. Víťazstvo zároveň vyvolalo u mnohých Američanov (hlavne na juhu) túžbu získať ďalšie územia v oblasti Latinskej Ameriky. Títo ľudia boli nazývaní filibustieri, pričom najznámejší z nich sa volal Wiliam Walker. Tomuto mladíkovi sa podarilo s malou skupinou mužov ovládnuť Nikaraguu a na niekoľko rokov sa stal de facto diktátorom celej krajiny. Krátka vláda tohto Američana mala však dlhotrvajúce následky.


Mladý génius

Wiliam Walker sa narodil v americkom Nashville, počiatkom septembra 1824. Už od malička vyzerala jeho budúcnosť sľubne. Na univerzite vo svojom domovskom meste promoval s vyznamenaním už ako štrnásťročný. Následne precestoval Európu, pričom študoval medicínu v Edinburgu a Heilderbergu. Ako 19 ročný sa stal lekárom. Chvíľu pôsobil vo Filadelfii, neskôr však odišiel študovať právo do New Orleans. 

Myšlienky o dobýjaní a prvá výprava

Walkerová právnická kariéra trvala len krátko, keďže po čase svoju pozíciu právnika opustil a stal sa spoluvlastníkom novín New Orleans Crescent. Počas roku 1849 sa presťahoval do San Francisca, kde vybojoval tri pištoľové duely, pričom v dvoch bol ranený. V tej dobe sa začal zaoberať myšlienkou dobytia rozľahlých území Latinskej Ameriky súkromnou armádou a založenia štátov, ktoré by boli ovládané anglicky hovoriacimi belochmi. 

V októbri 1853 podnikol vtedy 29 ročný filibustier výpravu do severného Mexika, konkrétne na územie Baja California a Sonora. Jeho vojsko, pozostávajúce z štyridsiatich piatich mužov, dobylo hlavné mesto provincie - La Paz, pričom ho Walker prehlásil za hlavné mesto novej “republiky dolnej Kalifornie.” Sám seba pritom vyhlásil za prezidenta nového štátu. Neskôr dokonca nazval dolnú Kaliforniu súčasťou väčšej “republiky Sonora”, ktorej územie nikdy nedobyl. Jeho úradovanie netrvalo dlho, keďže sa kvôli nedostatku zásob a silnému odporu mexickej vlády musel stiahnuť späť do USA. 

8 minútový súd

V Kalifornii bol Walker zatknutý a následne súdený za vedenie nezákonnej vojny v rozpore so zákonom o neutralite z roku 1794. Vďaka svojej filibustierskej činnosti si získal enormnú popularitu u ľudí, čo malo veľký vplyv na jeho súd, keďže porote trvalo len osem minút, kým ho oslobodila. Jeho mexické dobrodružstvo z neho urobilo celebritu, čo mu umožnilo zhromaždiť dosť mužov a prostriedkov na ďalšiu výpravu, tentokrát do stredoamerickej Nikaraguy. 

Wiliam dobyvateľ

V roku 1855 bola Nikaragua postihnutá občianskou vojnou medzi Britmi podporovanými konzervatívcami a Američanmi podporovanými liberálmi. Walker sa počas júna toho roku spolu s 57 dobre vyzbrojenými žoldniermi vylodil v prístave Realejo. Sám sa pritom postavil do čela vojska liberálov a dobyl hlavné centrum konzervatívcov - Granadu. Ako rukojemníkov si podržal členov prominentných konzervatívnych rodín a následne ustanovil koaličnú vládu. Prezidentský úrad prenechal konzervatívnemu Patriciovi Rivasovi, sám si však udržal skutočnú moc ako vrchný veliteľ armády. 

Budovanie štátu

Walker nijako neskrýval svoje plány pretvoriť Nikaraguu podľa vzoru južanských štátov USA. Za oficiálny jazyk krajiny vyhlásil angličtinu. Plánoval masový dovoz čiernych otrokov, vypovedal alebo nechal popraviť niekoľko konzervatívnych vodcov a rovnako tak neskrýval mocenské ambície. Svojimi činmi si však znepriatelil svojich bývalých spojencov. Vláda, spolu s prezidentom Rivasom, utiekla z hlavného mesta a prehlásila Walkera za zradcu a nepriateľa Nikaraguy. 

{alt}
Dom prezidenta Walkera v nikaragujskej Granade. zdroj: Wikipedia

Mladý filibustier nezaváhal a počas prvej polovice júla 1856 sa sám ujal prezidentského úradu. Vládne noviny El Nicaragüense, ktoré boli publikované v španielčine a angličtine, opísali Walkerove prevzatie moci ako: „liberálnu revolúciu“ a „ustanovenie demokratického režimu.” V amerických mestách sa vo Walkerov prospech usporadúvali verejné zbierky a boli najímaní ďalší dobrovoľníci. Dokonca aj niektorí európski politici vnímali jeho vládu ako užitočnú protiváhu britských mocenských ambícií v regióne.

Pri jednaní s americkými politikmi hral Walker na stranu “britského nebezpečenstva” a strategického významu Nikaraguy. V tom istom čase dorazilo z Kalifornie ďalších 2000 nadšených “kolonistov” a prezident USA Pierce obratom uznal filibustiersku vládu za legitímnu. Veľký vplyv na toto rozhodnutie mala aj skutočnosť, že Walker kontroloval trasu, ktorá bola považovaná za najvhodnejšiu pre vybudovanie medzioceánskeho prieplavu. Naopak ostatné štáty v regióne považovali aktivitu mladého Američana za predvoj koloniálneho vpádu zo severu a boli pripravené sa Walkera vojnovou cestou zbaviť. 

Jeden za všetkých, všetci proti Walkerovi

Na jar roku 1856 vyzval kostarický prezident Juan Rafael Mora svojich spoluobčanov, aby sa postavili “bezostyšným dobrodruhom, spodine spoločnosti”, spolu s finančnou aj materiálnou podporou Rafaela Carrery a britskej vlády prekročili hranice. Guatemala, Honduras a Salvador následne vyhlásili Walkerovi vojnu . Pomoc taktiež prišla z Peru a Novej Granady, ktoré sa cítili ohrozené americkým expanzionizmom.

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca porážku Walkera v bitke pri Rivas, ktorá donútila filibustiera opustiť Nikaraguu. zdroj: alchetron.com

V bitke pri meste Rivas bol Walker porazený a zvyšky jeho mužov boli v nasledujúcom roku evakuované americkým vojenským loďstvom. Pri ústupe Walker nariadil otráviť studne mŕtvymi telami. To malo katastrofálne následky pre kostarické vojenské jednotky, ktoré zdecimovala cholera. Pri návrate domov prepukla v Kostarike epidémia, ktorá si na obetiach vyžiadala najmenej 10 percent populácie.

 

Ďalšie výpravy s rovnakým výsledkom

Walker sa napriek porážkam nevzdával svojich ambícií. Po svojom neúspešnom nikaragujskom dobrodružstve bol v New Orleans privítaný ako hrdina a v novembri 1857 sa na čele novej výpravy vrátil do Nikaraguy. Kvôli tvrdému odporu sa však musel stiahnuť. Napriek tomu podnikol medzi rokmi 1857-1858 turné po južných štátoch USA, pri ktorom propagoval projekt južanskej kolonizácie Strednej Ameriky. Niekedy v tej dobe sa mu naskytla príležitosť realizovať svoje plány. 

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca popravu Wiliama Walkera honduraskou popravnou čatou v roku 1860. zdroj: historynet.com

V roku 1800 sa Británia vzdala svojich mocenských ambícií na karibské pobrežie Strednej Ameriky a ostrovy v Honduraskom zálive. Britskí osadníci na týchto ostrovoch však odmietali byť súčasťou Hondurasu a požiadali Walkera, aby im pomohol ubrániť nezávislosť. Filibustier zaútočil na prístav Trujillo, jeho málopočetné jednotky boli však porazené a zajaté britskými námorníkmi vyslanými z Jamajky. On a jeho súkromné vojsko bolo následne predané honduraským autoritám, ktoré ho v septembri 1860 popravili. 

Walkerov odkaz 

Spomienky na Walkerove činy doznievali dlho. Liberáli v Nikarague boli diskreditovaní kvôli ich kolaborácii s filibustierom. Zhoršili sa aj vzťahy medzi Nikaraguou a Kostarikou, keďže kostarická armáda ostala na nikaragujskom území aj po Walkerovej porážke. Ich prítomnosť v údoli rieky San Juan mala posilniť územné nároky kostarickej vlády v dovtedy nevyriešených hraničných sporoch. Tie boli nakoniec vyriešené v roku 1858, keď sa Nikaragua vzdala regiónu Guanacaste v prospech Kostariky. 

Napriek tomu, že po porážke Walkera zachvátila Kostariku cholera, zaujala víťazná vojna dôležité miesto v kostarickej národnej mytológii. Zrodila nových hrdinov a vyplnila miesto neexistujúceho boja za nezávislosť od Španielska. V ďalších rokoch boli stavané pomníky a usporadované verejné slávnosti prezentujúce kostarických vojakoch ako hrdinov, ktorí zachránili Strednú Ameriku pred otroctvom a zahraničnou agresiou. 

Walkerove eskapády sa stali v Kostarike a ďalších štátov Strednej Ameriky rozhodujúcim impulzom pre vytvorenie štátnych armád, ktoré boli určené na ochranu národných záujmov. Štát tak prevzal monopol na užívanie násilia, a to za cenu všeobecnej militarizácie štátneho aparátu. Zdiskreditovaní liberáli súhlasili s nastolením čisto konzervatívneho režimu v Nikarague na čele s umierneným konzervatívnym prezidentom Tomásom Martinézom.  Ten sa ako jeden z mála nikaragujských politikov nikdy neskompromitoval kolaborovaním s Walkerom. Jeho úradovanie, ktoré trvalo od roku 1857-1867, zahájilo štyri dekády stability, čo bolo prvé a zároveň posledné takéto obdobie v dejinách Nikaraguy. 

Zdroje

1. KŘÍŽOVÁ, Markéta. 2016. Dějiny strědní Ameriky. Praha: NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2016. 320 s. ISBN: 9788074224867

Rubrika: História

Bizzaremifo

 

Super, že vznikol tento web ..zaujímavé čítanie
1.5.2022 - 13:07
0


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Raketový útok na Kyjiv zranil štyroch civilistov

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila osem rakiet. pred 4 hod. - UKRAJINA / SITA


V Pásme Gazy zomrelo už viac ako 18-tisíc ľudí, tvrdí tamojší rezort zdravotníctva

Palestínske ministerstvo zdravotníctva je súčasťou vlády vedenej hnutím Hamas, ale OSN považuje údaje rezortu o počte obetí za dôveryhodné. včera o 19:00 - BLÍZKY VÝCHOD / SITA


Záchranári ratovali skialpinistu po spustení prvej lavíny

Horskí záchranári požiadali o súčinnosť leteckých záchranárov a spoločne smerovali zranenému na pomoc. včera o 18:00 - HZS / SITA


Proti antisemitizmu v Berlíne demonštrovali tisíce ľudí

Polícia odhadla, že na podujatí sa zišlo zhruba 3 200 ľudí, organizátori uviedli, že účastníkov bolo 10-tisíc. včera o 17:19 - NEMECKO / SITA


Skupina priateľov menšín v NR SR pokračuje vo svojej práci aj v novom parlamente

Symbolické ocenenie Priateľ menšín v NR SR udelili osemnástim poslancom. včera o 16:31 - MENŠINY / SITA


Hnutie naďalej povedie Igor Matovič

Hnutie Slovensko chce pokračovať v boji za slušných ľudí, ktorí si ctia spravodlivosť a nenávidia korupciu. včera o 16:30 - SLOVENSKO / SITA


Podľa veliteľa pozemných síl je situácia na východe náročná, Rusi neprestávajú útočiť

„Zvážil som možnosti ďalšieho postupu spolu s veliteľmi obrany na východnom fronte," napísal Oleksandr Syrskyj na Telegrame. včera o 15:48 - UKRAJINA / SITA


Pre obyvateľov s trvalým pobytom pripravujú v Galante kartu so zľavami

Držitelia karty budú môcť okrem zliav na služby mestských organizácií dostať aj príspevok 50 eur pri narodení dieťaťa alebo 100 eur pri nástupe do Domova dôchodcov Patria. včera o 15:31 - GALANTA / SITA


Vďaka vojne na Ukrajine je Rusko silnejšie

Západ proti Moskve podľa šéfa ruskej diplomacie vedie „hybridnú vojnu". včera o 15:18 - LAVROV / SITA


Ficova vláda zverejnila návrh budúcoročného rozpočtu, výdavky prekračujú príjmy o miliardy eur

Celkové príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok sa rozpočtujú sumou 22,7 mld. eur a výdavky by mali byť v sume 30,32 mld. eur. včera o 14:28 - ROZPOČET / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 11. decembra

11.12.1882 Narodeniny

MAX BORN

Pred 140 rokmi sa narodil nemecký fyzik a spoluzakladateľ kvantovej mechaniky MAX BORN, laureát Nobelovej ceny (1954), ktorý bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, štatisticky interpretoval vlnovú funkciu a vyslovil princíp neurčitosti. Zomrel 5.1.1970.
11.12.1912 Narodeniny

CARLO PONTI

Pred 110 rokmi sa narodil taliansky filmový producent, manžel talianskej herečky Sophie Lorenovej CARLO PONTI. Preslávil sa filmom Federica Felliniho Cesta s Anthonym Quinnom v hlavnej úlohe. Zomrel 10.1.2007.
11.12.1803 Narodeniny

HECTOR BERLIOZ

Pred 219 rokmi sa narodil francúzsky hudobný skladateľ a dirigent HECTOR BERLIOZ, ktorého najznámejším dielom je Fantastická symfónia. Zomrel 8.3.1869.
11.12.1950 Narodeniny

ŠTEFAN DOVÁĽ

Pred 72 rokmi sa v rumunskom Nadlaku narodil spisovateľ a publicista slovenského pôvodu ŠTEFAN DOVÁĽ, v roku 2008 sa stal predsedom Literárneho spolku Ondreja Štefanka, bol členom Zväzu rumunských spisovateľov a autorom viacerých kníh krátkych próz a románov. Zomrel 19.3.2011.
11.12.1897 Narodeniny

LADISLAV DÉRER

Pred 125 rokmi sa v Bratislave narodil lekár internista a riaditeľ Ústavu experimentálnej medicíny LADISLAV DÉRER. Zomrel 28.3.1960.
11.12.1935 Narodeniny

FERDINAND ALEXANDER PORSCHE

Pred 87 rokmi sa narodil nemecký automobilový dizajnér FERDINAND ALEXANDER PORSCHE, tvorca slávneho športového auta Porsche 911. Zomrel 5.4.2012.
11.12.1910 Narodeniny

PAĽO BIELIK

Pred 112 rokmi sa v Bratislave narodil filmový režisér, scenárista a herec PAĽO BIELIK, príslušník zakladateľskej generácie slovenských filmových pracovníkov a hercov. Známy predstaviteľ filmového Jánošíka z roku 1936. Ako režisér vytvoril 11 filmov, z ktorých sú najznámejšie Vlčie diery, Štyridsaťštyri, Majster kat alebo novšia verzia Jánošíka. Zomrel 23.4.1983.
11.12.1901 Narodeniny

JAROSLAV MARVAN

Pred 121 rokmi sa narodil český divadelný a filmový herec JAROSLAV MARVAN, ktorý kariéru filmového herca začínal ešte v ére nemého filmu. Neskôr vytvoril množstvo filmových postáv. Zomrel 21.5.1974.
11.12.1918 Narodeniny

ALEXANDER SOLŽENICYN

Pred 104 rokmi sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista ALEXANDER SOLŽENICYN, laureát Nobelovej ceny (1970). Autor románov z prostredia ruských komunistických gulagov - Jeden deň Ivana Denisoviča alebo Súostrovie Gulag. Už v roku 1945 ho komunistický režim odsúdil na osem rokov väzenia, z toho dva roky strávil v trestaneckom tábore, ktoré sa označovali ako gulag. Po Stalinovej smrti bol síce rehabilitovaný, ale žil vo vyhnanstve v Kazachstane. Problémy s ruským totalitným režimom pokračovali ďalej a v roku 1974 bol donútený opustiť Rusko a úrady ho zbavili aj občianstva. Do vlasti sa vrátil až v roku 1994. Zomrel 3.8.2008.
11.12.1913 Narodeniny

JEAN MARAIS

Pred 109 rokmi sa narodil jeden z najznámejších francúzskych hercov JEAN MARAIS, ktorého kariéra sa začala jeho priateľstvom so všestranným umelcom Jeanom Cocteauom. Pod jeho vedením hral vo svojich prvých filmoch Éternel retour (Večný návrat), Kráska a zviera, Les parents terribles (Strašní rodičia), Orphée (Orfeus), Le Testament d'Orphée (Orfeov závet). Svetovú popularitu však dosiahol ako predstaviteľ romantických a neohrozených hrdinov vo filmoch ako napríklad Hrbáč, Kapitán, Železná maska, Les Mysteres de Paris (Tajomstvá Paríža) či v sérii príbehov o Fantomasovi. Zomrel 8.11.1998.