60. roky na kórejskom polostrove boli symbolické napätím medzi Severom a Juhom. Vyvrcholenie tejto eskalácie nastalo, keď sa špeciálne severokórejské komando snažilo 17. januára 1968 infiltrovať do prezidentského palácu s cieľom zabiť vtedajšiu hlavu štátu Pak Čong-hiho. Pokus sa však nevydaril a takmer všetci členovia komanda boli zabití. Prezident južnej Kórei sa rozhodol oplatiť severu rovnakou kartou a sám prikázal sformovať špeciálnu jednotku, ktorá by zabila Kim Ir-sena. 

Jednotka 684 bola založená 1. apríla 1968 a skladala sa z 31 civilistov, väčšinou drobných zlodejov alebo nezamestnaných mladých ľudí ktorým v prípade úspechu sľúbili peniaze a prácu. Juhokórejská tajná služba ich vyberala na základe dobrej fyzickej zdatnosti. Príslušníci jednotky boli nasledujúce tri roky cvičený na Silmido, malom neobývanom ostrove pri pobreží mesta Inčchon. Ani jeden z regrútov nebol oboznámený s mimoriadne tvrdým výcvikom, ktorý si vyžiadal smrť siedmych členov jednotky. Neskorší juhokórejský minister obrany Kim Yong-hyun priznal, že dvoch mužov popravili, ďalšieho zabili za vyhrážanie sa trénerovi a niekoľko ďalších zomrelo alebo bolo popravených po katastrofálnom pokuse o útek, počas ktorého napadli miestnu ženu. 

Jednotka nikdy nedostala šancu vykonať operáciu na ktorú bola trénovaná, keďže počas ich trojročného výcviku sa vzťahy medzi obomi Kóreami zlepšili a prezident Pak Čong-Hi nakoniec v auguste 1971 odvolal atentát. Vláda však z neznámeho dôvodu odmietala prepustiť príslušníkov jednotky z ostrova. Podľa niektorých teórii sa vládni úradníci obávali, že by regrúti mohli odhaliť citlivé informácie, čo ich viedlo k záveru, že mužom už nemôže byť dovolené viesť normálny civilný život.

Členov jednotku pobúrilo zrušenie atentátu a 23. augusta toho istého roku sa vzbúrili. Za ich rebéliou stáli hlavne obavy z toho, že im nebude dovolené opustiť ostrov. Behom rána zabili 12 strážcov a dostali sa zo Silmidu na pevninu, kde uniesli autobus a zamierili priamo do hlavného mesta Soulu. Ich cieľom bolo zabiť prezidenta Pak Čong-Hiho, pričom to isté usudzovali aj úrady, ktoré začali okamžite mobilizovať stovky policajtov a vojakov. K finálnemu stretu došlo vo štvrti Daebang-dong, kde sa jednotka stretla s príslušníkmi armády. Počas nasledujúceho boja prišlo o život 20 členov jednotky, ktorí boli buď zastrelení, alebo spáchali samovraždu ručnými granátmi. Ich vyčíňanie v Soule malo za následok 34 mŕtvych, 30 zranených a sedem nezvestných.

Malé povstanie jednotky 684 spôsobilo štátny škandál, keďže minister obrany odmietol vysvetliť, prečo držal členov komanda v zariadení, ktoré pripomínalo vojenskú väzbu. Štyria preživší členovia jednotky boli odsúdení na smrť vojenským tribunálom a popravení 10. marca 1972. Juhokórejská vláda zatajovala všetky informácie týkajúce sa jednotky 684 až do 90. rokov a oficiálnu správu o jednotke a vzbure zverejnila až v roku 2006.