Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: "Vysídliť alebo zabiť" - ruská genocida Čerkesov si vyžiadala stotisícky životov

zdroj: seacool.ru/Pyotr Nikolayevich Gruzinsky
3.11.2022 10:35 Róbert Endrödy ml. / SPE

19. storočie by sa dalo opísať ako obdobie, kedy sa naplno prejavil európsky a americký imperializmus, ktorý so sebou priniesol nejedny etnické čistky. Či už šlo o násilné vysídľovanie domorodcov Američanmi, vraždenie Alžírcov Francúzmi alebo takmer úplne vyhľadenie Čerkesov Rusmi, vždy šlo o akt neospravedlniteľného imperializmu. Tento článok bude pojednávať o poslednom menovanom príklade. Genocída spôsobená Ruským impériom si vyžiadala podľa niektorých odhadov až jeden a pól milióna obetí, pričom navždy zmenila demografiu Kaukazu a z Čerkesov sa stala menšina vo vlastnej domovine.


Divoký región

Kaukaz bol dlhé stáročia známy ako neskrotiteľný región, plný národov, odlišných zvyklostí, jazykov a náboženstiev. Rusko ho dlhodobo vnímalo ako hrozbu pre svoje južné hranice. Zároveň boli však ruskí cári hnaní snom obnoviť zaniknutú Byzantskú ríšu, keďže svoje impérium považovali za jeho nástupnícky štát. Táto vízia mala začať ovládnutím Kaukazu a skončiť dobytím Istanbulu. Preto už v roku 1800 cár Pavol I. vyhlásil kampaň, ktorej cieľom malo byť ovládnutie tohto „divokého“ regiónu. Okrem toho, že musel viesť vojnu proti vzdorujúcim domácim kmeňom, tak viedol boje s Osmanmi aj Peržanmi, ktorí mali na Kaukaze tiež svoje záujmy. 

Boje trvali roky a keď cár Pavol I. zomrel, tak vo výbojoch pokračovali jeho potomkovia. Obzvlášť kruté boli strety s Čerkesmi, ktorí kládli silný odpor. Rusi im to však vracali vypaľovaním dedín, pričom sa snažili upravovať terén bojiska tak, aby im vyhovoval. Položili sieť ciest, zničili pôvodné dediny a na ich mieste často usadili nové roľnícke komunity Rusov alebo iných ortodoxných Slovanov. V tejto čoraz krvavejšej situácii sa veľkoobchodné ničenie dedín stalo štandardnou taktikou.

Eliminácia nepriateľa

Generál Jermolov poznamenal, že: „Potrebujeme Čerkesské krajiny, ale nepotrebujeme Čerkesov samotných.“  Ruskí vojenskí velitelia mali záujem dosiahnuť slávu na bojisku, ktorú by bolo oveľa ťažšie dosiahnuť na západnom fronte ako na Kaukaze. Z tohto dôvodu často klamali centrálnu správu a zahmlievali pokusy čerkeských skupín o nastolenie mieru s Ruskom. Nie, že by to veľa zmenilo, lebo cárska politika bola zameraná na ovládnutie Kaukazu a zmenu jeho demografickej situácie, aby horali nemohli predstavovať hrozbu pre ruskú moc. 

Už spomenutý Jermalov využíval ničenie úrody, vypaľovanie dedín a nútené presídlenie ako účinný nástroj nielen na zastrašenie miestneho obyvateľstva, ale taktiež na zmenu demografickej situácie. Behom bojov s Čerkesmi mali tieto metódy dosiahnuť nového vrcholu. Prvá významná vlna vojnových utečencov zo západného Kaukazu sa začala objavovať už okolo roku 1850, pričom so silnejúcimi ruskými aktivitami v regióne silnel aj prúd vyhnancov.

{alt}
Čerkesi mali povesť krutých bojovníkov, pričom predstavovali jednu z najväčších prekážok ruského dobývania Kaukazu. zdroj: ruinformer.com

Miljutin, náčelník štábu generála Berjatinského, spísal v roku 1857 memorandum, v ktorom opísal ciele ruskej politiky na Kaukaze. „Už nejde len o to, aby vysídlení Čerkesi uvoľnili priestor pre osídlenie roľníckemu obyvateľstvu, ako to bolo na rôznych kaukazských územiach v skoršej dobe. Teraz je eliminácia Kaukazcov cieľom sama o sebe, pretože predstavuje vyčistenie priestoru od nepriateľského elementu.“

Systematické ničenie

V dobe najväčšieho vysídľovania vládol v Rusku cár Alexander II. Ten sa zapísal do dejín tým, že zrušil nevoľníctvo a viacero moderných historikov ho nazýva „cár osloboditeľ.“ Ignorujú pritom však jeho metódy eliminácie Čerkesov. Bol to práve on kto schválil plán na ich vysídlenie za rieku Kubáň. Touto úlohou poveril grófa Jevdokhimova. Ten mal k dispozícii veľkú časť ruskej armády, ktorá bola skúsená aj po tom, čo desiatky rokov potláčala murídske povstania. K tejto úlohe sa prispôsobila systematicky a bez zbytočných rizík. 

Oddiely sa viac venovali budovaniu ciest, ničeniu čerkeských dedín a stavaniu opevnených táborov. Pokiaľ sa cárska armáda stretla s ozbrojeným odporom, rýchlo a nemilosrdne ho potlačila. Väčšinou sa však miesto bojovo naladených mladíkov stretli s rozvážnymi starcami, ktorí sa snažili ruských veliteľov uistiť o svojej oddanosti k Cárskemu Rusku. To im však nepomohlo, keďže ruskí dobyvatelia nebrali na sľuby lojality žiadne ohľady a považovali horalov za porazených nepriateľov. 

{alt}
Obraz zobrazujúci Čerkesov, ktorí hromadne opúšťajú svoje dediny. zdroj: Rudolf Otto von Ottenfeld - Wikipedia

Jednotlivé kmene dostali väčšinou určitú lehotu na odchod do Turecka, pokiaľ však uplynula a domáci ostali vo svojich obydliach, tak boli považovaní za vojnových zajatcov. V apríli 1862 vyčistila ruská armáda pás krajiny medzi riekami Laba a Bielaja od horalov a chystala sa k postupu ďalej na juhozápad. Počas leta 1862 cárske oddiely vypálili všetky dediny v údoliach riek Pšechy a Šiši, čím zbavili Čerkesov ich obilnice. V zime toho istého roku sa vrchným veliteľom ruských vojsk na Kaukaze stal veľkoknieža Michail Nikolajovič, ktorý pokračoval v politike vysídľovania pôvodných obyvateľov a zaberaní ich územia v prospech kozáckeho osídlenia. O úspešnosti kampane vypovedá aj fakt, že v lete 1863 sa mimo ruskej kontroly nachádzalo už len niekoľko údolí, ktoré boli vysoko v horách a taktiež úzky pás čiernomorského pobrežia. Ten ruské vojská z opatrnosti vypratali v priebehu krymskej vojny. 

Urýchlenie genocídy 

Vysídľovaniu začalo venovať pozornosť aj Medzinárodné spoločenstvo, čo motivovalo ruské vedenie, aby okupáciu ostávajúcich území urýchlilo. Abadzechovia boli jedným z mála čerkeských národov, ktorí stále žili na svojom pôvodnom území. V apríli 1864 im však ruská armáda prikázala odísť do Turecka. S ich vyhnaním je spojená posledná veľká operácia Ruska v rámci obsadzovania kaukazského vnútrozemia. Cárske oddiely pod vedením grófa Jevdekimova museli zostúpiť na južné svahy do údolia rieky Tuapse a silou donútiť miestnych obyvateľov, aby nielen odblokovali cestu pre vyššie zmienených Abadzechov, ale sami boli donútení opustiť svoju domovinu. 

{alt}
Maľba Pyotra Nikolayevicha Gruzinského zobrazujúca útek horalov z ich domoviny. zdroj: Pyotr Nikolayevich Gruzinsky - seacool.ru

Koncom apríla dosiahla ruská kolóna ústie rieky Tuapse do Čierneho mora, kde obnovila opustenú pevnosť a prístav Veljaminovskij, pričom v nasledujúcich týždňoch obsadzovala ďalšie opevnené miesta na pobreží Čierneho mora. Miestni Ubychovia sa nezmohli ani na organizovaný odpor a nakoniec súhlasili s odchodom do Turecka, napriek tomu však na nich ruské oddiely ďalej útočili, aby ich podporili k emigrácii. Posledné boje medzi Čerkesmi a cárskymi oddielmi sa odohrali 18. marca 1864,  keď Rusi zmasakrovali miestne obyvateľstvo neďaleko Golovinskej pevnosti. 

Krutá cesta do Turecka

Ruská kampaň dosiahla úplného vyľudnenia veľkých oblastí, z ktorých zmizlo všetko moslimské obyvateľstvo. To bolo vysídlené za rieku Kubáň, alebo vyhnané na čiernomorské pobrežie, odkiaľ malo pokračovať do Turecka. Ich cesta bola charakteristická obrovským utrpením, keďže presun obyvateľstva bol slabo zaisťovaný zásobovaním, ubytovaním a dopravnými prostriedkami. Svojho vrcholu dosiahla masová emigrácia v roku 1864, keď došlo k definitívnej vojenskej porážke čerkeského odboja. Vyháňanie a úteky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. 

Príšerné podmienky v novom domove 

V roku 1867 boli vyhnaní všetci moslimovia z Abcházska, ďalšie utečenecké vlny vyvolala rusko-turecká vojna v rokoch 1877 – 1878. Celkový počet horalov vrátanie tých, ktorí zomreli cestou v dôsledku nevyhovujúcich podmienok, nie je možné spočítať. Ruské odhady sa pohybujú okolo pol milióna obetí, západní a moslimskí akademici však pracujú s oveľa väčšími číslami. Najrealistickejšie odhady hovoria o tom, že na konci etnických čistiek bolo vysídlených približne dva milióny ľudí, z čoho veľká časť zomrela. Tieto odhady vychádzajú z útržkových informácii a napriek tomu, že nedokážu zachytiť tragédiu Čerkesov v plnej šírke, dostatočne ilustrujú niektoré jej úseky. Napríklad v decembri 1863 registrovali úrady v tureckom meste Trabzon sedemtisíc imigrantov z Kaukazu. Toto číslo narastalo a v máji ich už okolo mesta táborilo 25-tisíc, pričom v neďalekom Samsune ich bolo až 40-tisíc. 

{alt}
Do dnešných dní žije väčšina Čerkesov v Turecku. Údaje o ich počte sa líšia a niektoré údaje hovoria až o 3 miliónoch. zdroj: Getty images - dailysabah.com

Vyhnanci boli vystavení neľudským podmienkam a keď sa nakoniec dostali na palubu lodí, ktoré poskytla či už osmanská alebo ruská vláda, tak trpeli hladom, dehydratáciou a prenosnými chorobami. Mŕtvych nemilosrdne hádzali cez palubu. Utrpenie preživších však neskončilo ani potom, čo priplávali do osmanských prístavov, kde bol nedostatok jedla, ubytovania a liekov. Osmanské úrady odhadovali, že každý deň zomrelo v dôsledku zlých životných podmienok 150 utečencov. Úrady neposkytli Čerkesom žiadnu pomoc, kvôli čomu boli nútení usadiť sa v nehostinných horských oblastiach vnútornej Anatólie, pričom vykonávali podradné a vyčerpávajúce práce. 

Nestalo sa to 

Napriek tomu, že ubehlo viac než 150 rokov od počiatku vysídľovania, tak ruská vláda stále popiera klasifikovať nútenú emigráciu a vraždenie Čerkesov ako genocídu. Naopak, zriadila prezidentskú komisiu, aby sa pokúsila celú udalosť poprieť. Ruská vláda sa obáva, že uznanie udalostí ako genocídy by znamenalo možné nároky na finančnú kompenzáciu, okrem úsilia o repatriáciu diaspóry Čerkesov späť do svojej pôvodnej domoviny. Táto udalosť je celkovo málo riešená v medzinárodných kruhoch a jediný štát, ktorý uznal event ako genocídu, je Gruzínsko. Do dnešných dní tak ostáva čerkeská komunita, nielen v Rusku, ale aj v zahraničí, bez ospravedlnenia a odškodnenia. 

Zdroje: 

1. VOTÁPEK, Vladimír. 2019. Kavkazská tragédie: Ruské dobývání Kavkazu v letech 1783–1864. Praha: Epocha, 2019. 264 s. ISBN: 978-80-7557-169-4

2. HARRIS, Carolyn. 2014.150 Years Ago, Sochi Was the Site of a Horrific Ethnic Cleansing. Washington: Smithsonian, 2014. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

V Japonskom mori otestovalo protilodné strely

Moskit je supersonická protilodná riadená strela, ktorá môže niesť konvenčnú aj jadrovú hlavicu. pred 2 hod. - RUSKO / SITA


Streľba v škole v Nashville si vyžiadala šesť mŕtvych

Strelkyňa, ktorá je po smrti, bola podľa polície zrejme tínedžerka. včera o 19:59 - USA / SITA


Vláda odkladá plán s kontroverznou reformou súdnictva

Premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že reformu odkladajú do ďalšej schôdze parlamentu. včera o 19:48 - IZRAEL / SITA


Parlament ratifikoval vstup Fínska do NATO

Fínsku do vstupu do aliancie chýba už len súhlas Turecka. včera o 19:01 - MAĎARSKO / SITA


Predstavitelia Únie a krajiny diskutovali o výrobe munície

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton navštívil muničný závod Dezamet v Nowej Dębe na juhovýchode Poľska, kde ho sprevádzali poľský premiér Mateusz Morawiecki a minister obrany Mariusz Błaszczak. včera o 18:44 - POĽSKO / SITA


Priemyselná produkcia na Ukrajine sa vlani znížila o viac ako tretinu

Najväčší pokles bol zaznamenaný v spracovateľskom priemysle (41,2 %), v ťažobnom priemysle (30,1 %), v dodávkach elektriny, plynu a tepla (30,7 %). včera o 17:59 - UKRAJINA / SITA


Kabinet by mal v utorok rokovať o pomoci samosprávam s platením zvýšených faktúr za energie

Ministri sa budú venovať aj zmene nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov. včera o 17:45 - VLÁDA / SITA


Taliansko musí vymáhať od Alitalie nezákonnú štátnu pomoc, rozhodla eurokomisia

Rozhodnutie Európskej komisie sa týka štátnej pomoci vo výške 400 miliónov eur, pričom Taliansko by malo vymáhať aj úroky. včera o 17:43 - EÚ / SITA


Z Ukrajiny smerom na Slovensko prešlo v uplynulom týždni 15 525 osôb

O dočasné útočisko požiadalo 558 žiadateľov. včera o 16:53 - HRANICE / SITA


Zelenskyj sa stretol so šéfom MAAE Grossim

Obaja diskutovali o neistej situácii v Zaporižžskej jadrovej elektrárni, ktorá počas konfliktu prišla o niekoľko zdrojov napájania a v niekoľkých prípadoch musela prejsť na núdzové dieselové generátory. včera o 16:47 - UKRAJINA / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 28. marca

28.3.1909 Narodeniny

JÁN MUDROCH

Pred 114 rokmi sa narodil maliar a pedagóg JÁN MUDROCH, prvý rektor Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, ktorý po oslobodení významne prispel k organizovaniu slovenskej výtvarnej kultúry. Zomrel 4.2.1968.
28.3.1903 Narodeniny

JÚLIUS JAKOBY

Pred 120 rokmi sa narodil v Košiciach maliar JÚLIUS JAKOBY , významná osobnosť výtvarného umenia na Slovensku. Jeho výrazne figuratívne obrazy sú výrezmi obyčajného (civilného, sociálneho) života s nádychom grotesknosti či absurdnosti, ktoré sa z jeho obrazov vyjavujú v dôsledku jeho maliarskeho štýlu. Zomrel 15.4.1985.
Július Jakoby
28.3.1943 Narodeniny

OĽGA FELDEKOVÁ

80. narodeniny oslavuje rodáčka z Martina, prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička OĽGA FELDEKOVÁ, známa aj ako spoločensko-politická glosátorka zo zábavnej televíznej relácie Sedem s.r.o. Je manželkou básnika, dramatika a spisovateľa Ľubomíra Feldeka.
28.3.1961 Narodeniny

MARTIN SARVAŠ

62. narodeniny oslavuje textár, manažér, hudobný publicista MARTIN SARVAŠ.
28.3.1990 Udalosť

Vzbura väzňov v Leopoldove

Pred 33 rokmi v leopoldovskej väznici vypukla vzbura väzňov. Veľký počet väzňov odsúdených do najprísnejšej nápravno-výchovnej skupiny sa zabarikádovala v priestoroch väznice a obsadila aj sklady. Zasiahnuť museli ozbrojené zložky.
28.3.1993 Udalosť

Odchod Kňažka z HZDS

Pred 30 rokmi Vladimíra Mečiara zvolili znovu za predsedu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), pričom jeho protikandidát Milan Kňažko vystúpil z HZDS. Znamenalo to prvý vážnejší rozkol v HZDS.
28.3.1914 Narodeniny

BOHUMIL HRABAL

Pred 109 rokmi sa narodil český spisovateľ BOHUMIL HRABAL, autor mnohých básní, poviedok, noviel a románov. Jeho najvýznamnejšie prozaické diela ako Ostře sledované vlaky, Postřižiny, Příliš hlučná samota, Něžný barbar či Obsluhoval jsem anglického krále boli úspešne sfilmované. Zomrel 3.2.1997.
Ostře sledované vlaky
28.3.1936 Narodeniny

ZDENĚK SVĚRÁK

87. narodeniny oslavuje český herec, divadelný autor, filmový scenárista a režisér ZDENĚK SVĚRÁK, jeden z tvorcov fiktívneho českého génia Jára Cimrmana a spoluzakladateľ pražského divadla Jára Cimrmana. Scenáristicky a herecky sa podieľal na mnohých úspešných českých filmoch ako napríklad Vrchní prchni, Tři veteráni, Vesničko má středisková, Obecná škola, Kolja (film získal Oscara), Tmavomodrý svět, Vratné lahve. Posledné štyri menované filmy režíroval jeho syn Ján Svěrák.
Zdeněk Svěrák, Kolja
28.3.1970 Narodeniny

VINCE VAUGHN

53. narodeniny oslavuje americký, prevážne komediálny herec VINCE VAUGHN.
Vince Vaughn
28.3.1930 Udalosť

Premenovanie tureckých miest

Pred 93 rokmi premenovali dve najdôležitejšie turecké mestá: Konstantinopol na Istanbul a Angoru na Ankaru. Predstavte si, keby sa Instanbulská zmluva volala Konstantinopolská. To by znela viac slovansky a nenarobila by tolko rozruchu.
28.3.1939 Udalosť

Španielsko 1939

Pred 84 rokmi sa vstupom vojsk generála Franca do Madridu skončila španielska občianska vojna.
28.3.1942 Udalosť

Bombardovanie nemeckých miest,

Pred 81 rokmi sa náletom britského letectva na Lübeck začalo prvé plošné bombardovanie nemeckých miest, medzi letcami boli aj Česi a Slováci z 311. čs. bombardovacej perute RAF.
28.3.1959 Udalosť

Tibet

Pred 64 rokmi, po krvavom potlačení povstania v Tibete a úteku dalajlámu do Indie, čínske jednotky rozpustili miestnu vládu a dosadili pančenlámu (druhá najvyššia autorita lamaistov), následne v roku 1965 Tibet vyhlásili za autonómne územie Čínskej ľudovej republiky.
28.3.1592 Narodeniny

JAN AMOS KOMENSKÝ

Pred 431 rokmi sa narodil český humanistický pedagóg, protestantský teológ, filozof a spisovateľ JAN AMOS KOMENSKÝ, považovaný za učiteľa národov. Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Medzi jeho najznámejšie diela patria Didactica magna, Orbis pictus, alebo alegoricko-metaforické dielo Labyrint sveta a raj srdca. Zomrel 15.11.1670.
28.3.1986 Narodeniny

LADY GAGA

37. narodeniny oslavuje LADY GAGA.
Lady Gaga a Bradley Cooper
28.3.1960 Narodeniny

CHRIS BARRIE

63. narodeniny oslavuje britský herec CHRIS BARRIE, predstaviteľ Arnolda J. Rimmera v kultovom sci-fi seriáli Červený Trpazlík.
28.3.1981 Narodeniny

VICA KEREKES

42. narodeniny oslavuje herečka VICA KEREKES.
Vica Kerekes, ukazka z filmu