Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: "Vysídliť alebo zabiť" - ruská genocida Čerkesov si vyžiadala stotisícky životov

zdroj: seacool.ru/Pyotr Nikolayevich Gruzinsky
3.11.2022 10:35 Róbert Endrödy ml. / SPE

19. storočie by sa dalo opísať ako obdobie, kedy sa naplno prejavil európsky a americký imperializmus, ktorý so sebou priniesol nejedny etnické čistky. Či už šlo o násilné vysídľovanie domorodcov Američanmi, vraždenie Alžírcov Francúzmi alebo takmer úplne vyhľadenie Čerkesov Rusmi, vždy šlo o akt neospravedlniteľného imperializmu. Tento článok bude pojednávať o poslednom menovanom príklade. Genocída spôsobená Ruským impériom si vyžiadala podľa niektorých odhadov až jeden a pól milióna obetí, pričom navždy zmenila demografiu Kaukazu a z Čerkesov sa stala menšina vo vlastnej domovine.


Divoký región

Kaukaz bol dlhé stáročia známy ako neskrotiteľný región, plný národov, odlišných zvyklostí, jazykov a náboženstiev. Rusko ho dlhodobo vnímalo ako hrozbu pre svoje južné hranice. Zároveň boli však ruskí cári hnaní snom obnoviť zaniknutú Byzantskú ríšu, keďže svoje impérium považovali za jeho nástupnícky štát. Táto vízia mala začať ovládnutím Kaukazu a skončiť dobytím Istanbulu. Preto už v roku 1800 cár Pavol I. vyhlásil kampaň, ktorej cieľom malo byť ovládnutie tohto „divokého“ regiónu. Okrem toho, že musel viesť vojnu proti vzdorujúcim domácim kmeňom, tak viedol boje s Osmanmi aj Peržanmi, ktorí mali na Kaukaze tiež svoje záujmy. 

Boje trvali roky a keď cár Pavol I. zomrel, tak vo výbojoch pokračovali jeho potomkovia. Obzvlášť kruté boli strety s Čerkesmi, ktorí kládli silný odpor. Rusi im to však vracali vypaľovaním dedín, pričom sa snažili upravovať terén bojiska tak, aby im vyhovoval. Položili sieť ciest, zničili pôvodné dediny a na ich mieste často usadili nové roľnícke komunity Rusov alebo iných ortodoxných Slovanov. V tejto čoraz krvavejšej situácii sa veľkoobchodné ničenie dedín stalo štandardnou taktikou.

Eliminácia nepriateľa

Generál Jermolov poznamenal, že: „Potrebujeme Čerkesské krajiny, ale nepotrebujeme Čerkesov samotných.“  Ruskí vojenskí velitelia mali záujem dosiahnuť slávu na bojisku, ktorú by bolo oveľa ťažšie dosiahnuť na západnom fronte ako na Kaukaze. Z tohto dôvodu často klamali centrálnu správu a zahmlievali pokusy čerkeských skupín o nastolenie mieru s Ruskom. Nie, že by to veľa zmenilo, lebo cárska politika bola zameraná na ovládnutie Kaukazu a zmenu jeho demografickej situácie, aby horali nemohli predstavovať hrozbu pre ruskú moc. 

Už spomenutý Jermalov využíval ničenie úrody, vypaľovanie dedín a nútené presídlenie ako účinný nástroj nielen na zastrašenie miestneho obyvateľstva, ale taktiež na zmenu demografickej situácie. Behom bojov s Čerkesmi mali tieto metódy dosiahnuť nového vrcholu. Prvá významná vlna vojnových utečencov zo západného Kaukazu sa začala objavovať už okolo roku 1850, pričom so silnejúcimi ruskými aktivitami v regióne silnel aj prúd vyhnancov.

{alt}
Čerkesi mali povesť krutých bojovníkov, pričom predstavovali jednu z najväčších prekážok ruského dobývania Kaukazu. zdroj: ruinformer.com

Miljutin, náčelník štábu generála Berjatinského, spísal v roku 1857 memorandum, v ktorom opísal ciele ruskej politiky na Kaukaze. „Už nejde len o to, aby vysídlení Čerkesi uvoľnili priestor pre osídlenie roľníckemu obyvateľstvu, ako to bolo na rôznych kaukazských územiach v skoršej dobe. Teraz je eliminácia Kaukazcov cieľom sama o sebe, pretože predstavuje vyčistenie priestoru od nepriateľského elementu.“

Systematické ničenie

V dobe najväčšieho vysídľovania vládol v Rusku cár Alexander II. Ten sa zapísal do dejín tým, že zrušil nevoľníctvo a viacero moderných historikov ho nazýva „cár osloboditeľ.“ Ignorujú pritom však jeho metódy eliminácie Čerkesov. Bol to práve on kto schválil plán na ich vysídlenie za rieku Kubáň. Touto úlohou poveril grófa Jevdokhimova. Ten mal k dispozícii veľkú časť ruskej armády, ktorá bola skúsená aj po tom, čo desiatky rokov potláčala murídske povstania. K tejto úlohe sa prispôsobila systematicky a bez zbytočných rizík. 

Oddiely sa viac venovali budovaniu ciest, ničeniu čerkeských dedín a stavaniu opevnených táborov. Pokiaľ sa cárska armáda stretla s ozbrojeným odporom, rýchlo a nemilosrdne ho potlačila. Väčšinou sa však miesto bojovo naladených mladíkov stretli s rozvážnymi starcami, ktorí sa snažili ruských veliteľov uistiť o svojej oddanosti k Cárskemu Rusku. To im však nepomohlo, keďže ruskí dobyvatelia nebrali na sľuby lojality žiadne ohľady a považovali horalov za porazených nepriateľov. 

{alt}
Obraz zobrazujúci Čerkesov, ktorí hromadne opúšťajú svoje dediny. zdroj: Rudolf Otto von Ottenfeld - Wikipedia

Jednotlivé kmene dostali väčšinou určitú lehotu na odchod do Turecka, pokiaľ však uplynula a domáci ostali vo svojich obydliach, tak boli považovaní za vojnových zajatcov. V apríli 1862 vyčistila ruská armáda pás krajiny medzi riekami Laba a Bielaja od horalov a chystala sa k postupu ďalej na juhozápad. Počas leta 1862 cárske oddiely vypálili všetky dediny v údoliach riek Pšechy a Šiši, čím zbavili Čerkesov ich obilnice. V zime toho istého roku sa vrchným veliteľom ruských vojsk na Kaukaze stal veľkoknieža Michail Nikolajovič, ktorý pokračoval v politike vysídľovania pôvodných obyvateľov a zaberaní ich územia v prospech kozáckeho osídlenia. O úspešnosti kampane vypovedá aj fakt, že v lete 1863 sa mimo ruskej kontroly nachádzalo už len niekoľko údolí, ktoré boli vysoko v horách a taktiež úzky pás čiernomorského pobrežia. Ten ruské vojská z opatrnosti vypratali v priebehu krymskej vojny. 

Urýchlenie genocídy 

Vysídľovaniu začalo venovať pozornosť aj Medzinárodné spoločenstvo, čo motivovalo ruské vedenie, aby okupáciu ostávajúcich území urýchlilo. Abadzechovia boli jedným z mála čerkeských národov, ktorí stále žili na svojom pôvodnom území. V apríli 1864 im však ruská armáda prikázala odísť do Turecka. S ich vyhnaním je spojená posledná veľká operácia Ruska v rámci obsadzovania kaukazského vnútrozemia. Cárske oddiely pod vedením grófa Jevdekimova museli zostúpiť na južné svahy do údolia rieky Tuapse a silou donútiť miestnych obyvateľov, aby nielen odblokovali cestu pre vyššie zmienených Abadzechov, ale sami boli donútení opustiť svoju domovinu. 

{alt}
Maľba Pyotra Nikolayevicha Gruzinského zobrazujúca útek horalov z ich domoviny. zdroj: Pyotr Nikolayevich Gruzinsky - seacool.ru

Koncom apríla dosiahla ruská kolóna ústie rieky Tuapse do Čierneho mora, kde obnovila opustenú pevnosť a prístav Veljaminovskij, pričom v nasledujúcich týždňoch obsadzovala ďalšie opevnené miesta na pobreží Čierneho mora. Miestni Ubychovia sa nezmohli ani na organizovaný odpor a nakoniec súhlasili s odchodom do Turecka, napriek tomu však na nich ruské oddiely ďalej útočili, aby ich podporili k emigrácii. Posledné boje medzi Čerkesmi a cárskymi oddielmi sa odohrali 18. marca 1864,  keď Rusi zmasakrovali miestne obyvateľstvo neďaleko Golovinskej pevnosti. 

Krutá cesta do Turecka

Ruská kampaň dosiahla úplného vyľudnenia veľkých oblastí, z ktorých zmizlo všetko moslimské obyvateľstvo. To bolo vysídlené za rieku Kubáň, alebo vyhnané na čiernomorské pobrežie, odkiaľ malo pokračovať do Turecka. Ich cesta bola charakteristická obrovským utrpením, keďže presun obyvateľstva bol slabo zaisťovaný zásobovaním, ubytovaním a dopravnými prostriedkami. Svojho vrcholu dosiahla masová emigrácia v roku 1864, keď došlo k definitívnej vojenskej porážke čerkeského odboja. Vyháňanie a úteky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. 

Príšerné podmienky v novom domove 

V roku 1867 boli vyhnaní všetci moslimovia z Abcházska, ďalšie utečenecké vlny vyvolala rusko-turecká vojna v rokoch 1877 – 1878. Celkový počet horalov vrátanie tých, ktorí zomreli cestou v dôsledku nevyhovujúcich podmienok, nie je možné spočítať. Ruské odhady sa pohybujú okolo pol milióna obetí, západní a moslimskí akademici však pracujú s oveľa väčšími číslami. Najrealistickejšie odhady hovoria o tom, že na konci etnických čistiek bolo vysídlených približne dva milióny ľudí, z čoho veľká časť zomrela. Tieto odhady vychádzajú z útržkových informácii a napriek tomu, že nedokážu zachytiť tragédiu Čerkesov v plnej šírke, dostatočne ilustrujú niektoré jej úseky. Napríklad v decembri 1863 registrovali úrady v tureckom meste Trabzon sedemtisíc imigrantov z Kaukazu. Toto číslo narastalo a v máji ich už okolo mesta táborilo 25-tisíc, pričom v neďalekom Samsune ich bolo až 40-tisíc. 

{alt}
Do dnešných dní žije väčšina Čerkesov v Turecku. Údaje o ich počte sa líšia a niektoré údaje hovoria až o 3 miliónoch. zdroj: Getty images - dailysabah.com

Vyhnanci boli vystavení neľudským podmienkam a keď sa nakoniec dostali na palubu lodí, ktoré poskytla či už osmanská alebo ruská vláda, tak trpeli hladom, dehydratáciou a prenosnými chorobami. Mŕtvych nemilosrdne hádzali cez palubu. Utrpenie preživších však neskončilo ani potom, čo priplávali do osmanských prístavov, kde bol nedostatok jedla, ubytovania a liekov. Osmanské úrady odhadovali, že každý deň zomrelo v dôsledku zlých životných podmienok 150 utečencov. Úrady neposkytli Čerkesom žiadnu pomoc, kvôli čomu boli nútení usadiť sa v nehostinných horských oblastiach vnútornej Anatólie, pričom vykonávali podradné a vyčerpávajúce práce. 

Nestalo sa to 

Napriek tomu, že ubehlo viac než 150 rokov od počiatku vysídľovania, tak ruská vláda stále popiera klasifikovať nútenú emigráciu a vraždenie Čerkesov ako genocídu. Naopak, zriadila prezidentskú komisiu, aby sa pokúsila celú udalosť poprieť. Ruská vláda sa obáva, že uznanie udalostí ako genocídy by znamenalo možné nároky na finančnú kompenzáciu, okrem úsilia o repatriáciu diaspóry Čerkesov späť do svojej pôvodnej domoviny. Táto udalosť je celkovo málo riešená v medzinárodných kruhoch a jediný štát, ktorý uznal event ako genocídu, je Gruzínsko. Do dnešných dní tak ostáva čerkeská komunita, nielen v Rusku, ale aj v zahraničí, bez ospravedlnenia a odškodnenia. 

Zdroje: 

1. VOTÁPEK, Vladimír. 2019. Kavkazská tragédie: Ruské dobývání Kavkazu v letech 1783–1864. Praha: Epocha, 2019. 264 s. ISBN: 978-80-7557-169-4

2. HARRIS, Carolyn. 2014.150 Years Ago, Sochi Was the Site of a Horrific Ethnic Cleansing. Washington: Smithsonian, 2014. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Európska komisia odobrila financovanie druhej fázy výstavby diaľnice D1 pri Ružomberku

Na pokračovanie výstavby diaľničného úseku Hubová - Ivachnová s tunelom Čebrať pôjde zo zdrojov Európskej únie 125 miliónov eur. pred 4 hod. - DOPRAVA / SITA


Muž obvinený z úniku utajených armádnych dokumentov priznal vinu

Jack Teixeira tak urobil na základe dohody o vine a treste s prokurátormi, ktorá ráta s trestom 11 až takmer 17 rokov väzenia. pred 4 hod. - USA / SITA


Zákonodarcovia schválili zakotvenie práva na interrupciu do ústavy

Legislatíva prešla s drvivou väčšinou 780 hlasov za a 72 proti. pred 4 hod. - FRANCÚZSKO / SITA


Znovu otvorili leteckú základňu zo sovietskej éry, tentokrát pre NATO

NATO vynaložilo na modernizáciu základne okolo 50 miliónov eur. pred 5 hod. - ALBÁNSKO / SITA


Mýto by sa v tomto roku ešte nemalo zvyšovať, eurosmernicu prevezmeme najskôr v roku 2025

Únia autodopravcov Slovenska tvrdí, že sa bude snažiť rokovať s ministerstvom dopravy o tom, aby zvýšené náklady na mýto od budúceho roku zohľadnilo znížením cestnej dane alebo iných poplatkov. o 18:12 - DOPRAVA / SITA


Pre ďalšie štrajky očakávajú rušenie letov a vlakových spojov

Odborári žiadajú zvýšenie miezd a zlepšenie pracovných podmienok. o 18:10 - NEMECKO / SITA


Najvyšší súd umožnil Trumpovi zúčastniť sa na primárkach vo všetkých štátoch

Niektoré štáty chceli zablokovať Trumpovu kandidatúru pre jeho rolu pri nepokojoch v Kapitole v januári 2021, pričom argumentovali dodatkom ústavy prijatým po občianskej vojne, ktorý sa týka diskvalifikácie z verejnej funkcie za povstanie alebo vzburu. o 18:01 - USA / SITA


Národná banka Slovenska obstaráva nový informačný systém s predpokladanou hodnotou 3,6 milióna eur

Nové riešenie bude podľa NBS znamenať rýchlejší prístup k finančným údajom, ich efektívnejšie spracovanie a jedným zo základných prínosov má byť aj štandardizácia procesov. o 17:20 - BANKY / SITA


Tusk skritizoval ministrov zahraničia zo Slovenska a Maďarska za stretnutie s Lavrovom

„Kolegovia v Bratislave a Budapešti opäť dokazujú, že naše názory na niektoré otázky sú príliš rozdielne,“ skonštatoval poľský premiér. o 17:03 - LITVA / SITA


Ministerstvo zdravotníctva spúšťa očkovanie novou vakcínou proti ochoreniu COVID-19

Očkovanie vakcínou Nuvaxovid XBB.1.5 bude zatiaľ dostupné v nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. V prípade zvýšeného záujmu o očkovanie touto vakcínou zváži ministerstvo rozšírenie očkovacej siete. o 16:39 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. marca

4.3.1824 Narodeniny

ZECHENTER-LASKOMERSKÝ

Pred 200 rokmi sa narodil v Banskej Bystrici publicista, dramatik a humoristický spisovateľ, lekár, prírodovedec, mineralóg a geológ GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER-LASKOMERSKÝ. Je autorom prvej geologickej mapy so slovenským názvoslovím. Zomrel 20.8.1908.
4.3.1974 Narodeniny

KAROL KUČERA

50. narodeniny oslavuje tenista, tréner KAROL KUČERA.
4.3.1991 Udalosť

ROCK FM RÁDIO

Pred 33 rokmi o 5. hodine ráno začalo vysielať ROCK FM RÁDIO, ktoré Slovensku prinieslo legendárnych moderátorov ako bol Julo Viršík, Rasťo Očenáš, Fero Hora, Paľo Chovanec, Jarka Hargašová, Ľuboš Černák, Gajo Kuruc a ďaľší. Prestalo vysielať v noci 3.11.2004. Viac si o ňom môžete prečítať tu.
4.3.1678 Narodeniny

ANTONIO VIVALDI

Pred 346 rokmi sa narodil taliansky hudobný skladateľ, huslista a dirigent, predstaviteľ vrcholného baroka ANTONIO VIVALDI, napísal viac ako 440 sólových koncertov pre husle, violu, hoboj, fagot a flautu. Zomrel 28.7.1741.
4.3.1932 Narodeniny

MIRIAM MAKEBAOVÁ

Pred 92 rokmi sa narodila juhoafrická speváčka MIRIAM MAKEBAOVÁ. Zomrela 10.11.2008.
4.3.1944 Narodeniny

BOBBY WOMACK

Pred 80 rokmi sa narodil americký černošský spevák soulovej hudby, gitarista a skladateľ BOBBY WOMACK. Zomrel 27.6.2014.
4.3.1951 Narodeniny

CHRIS REA

73. narodeniny oslavuje anglický spevák a skladateľ CHRIS REA.
4.3.1969 Narodeniny

EVA VEJMĚLKOVÁ

55. narodeniny oslavuje česká herečka EVA VEJMĚLKOVÁ, známa zo série filmov Fontána pre Zuzanu I., II., III., ktoré režíroval jej manžel slovenský filmový režisér Dušan Rapoš. Zahrala si aj v "básnících".
Eva Vejmělková a Dušan Rapoš s deťmi
4.3.1789 Udalosť

Americká ústava

Pred 235 rokmi sa zišiel prvý kongres a schválil americkú ústavu z roku 1787.
Ústava usa, detail
4.3.1793 Udalosť

Washington druhý krát prezidentom

Pred 231 rokmi Georgea Washingtona inaugurovali po druhý raz do funkcie prezidenta USA, jeho nástupná reč pri druhej prísahe je doteraz najkratšou v dejinách USA, mala iba 133 slov. To by sa mu zmestilo aj na twitter. Celkovo je tento dátum obľúbený na inaugurácie amerických prezidentov, ale nebudeme všetkých vymenúvať.
4.3.1877 Udalosť

Labutie jazero

Pred 147 rokmi mal v Moskve premiéru Čajkovského slávny balet "Labutie jazero".
Labutie jazero
4.3.1924

Bol publikovaný najznámejší narodeninový song

Pred 100 rokmi Claydon Sunny publikoval "Happy Birthday To You" v knižke piesní ktorú redigoval Robert H. Coleman. Asi ste netušili, že na tento song stále neexpirovali kopírovacie práva (neustále sa predlžovali) a za jeho verejné prednášanie by mali držitelia práv dostávať odmenu. Bacha na to ;-).
4.3.1936

Skaza vzducholode Hindeburg

Pred 88 rokmi, pri svojom prvom lete zhorela vzducholoď Hindenburg. Katastrofa sa stala v meste Friedrichshafen, Nemecko.
Hindenburg, katastrofa
4.3.1821 Narodeniny

FERDINAND MARTINENGO

Pred 203 rokmi sa narodil v Záhrebe humanista a priekopník telesnej výchovy na Slovensku FERDINAND MARTINENGO. Je považovaný za zakladateľa slovenského organizovaného športu. Založil aj prvý zbor dobrovoľných hasičov. Zomrel 28.2.1895 v Bratislave.
Ferdinand Martinengo