Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

"Vysídliť alebo zabiť" - ruská genocida Čerkesov si vyžiadala stotisícky životov

19. storočie by sa dalo opísať ako obdobie, kedy sa naplno prejavil európsky a americký imperializmus, ktorý so sebou priniesol nejedny etnické čistky. Či už šlo o násilné vysídľovanie domorodcov Američanmi, vraždenie Alžírcov Francúzmi alebo takmer úplne vyhľadenie Čerkesov Rusmi, vždy šlo o akt neospravedlniteľného imperializmu. Tento článok bude pojednávať o poslednom menovanom príklade. Genocída spôsobená Ruským impériom si vyžiadala podľa niektorých odhadov až jeden a pól milióna obetí, pričom navždy zmenila demografiu Kaukazu a z Čerkesov sa stala menšina vo vlastnej domovine.


Divoký región

Kaukaz bol dlhé stáročia známy ako neskrotiteľný región, plný národov, odlišných zvyklostí, jazykov a náboženstiev. Rusko ho dlhodobo vnímalo ako hrozbu pre svoje južné hranice. Zároveň boli však ruskí cári hnaní snom obnoviť zaniknutú Byzantskú ríšu, keďže svoje impérium považovali za jeho nástupnícky štát. Táto vízia mala začať ovládnutím Kaukazu a skončiť dobytím Istanbulu. Preto už v roku 1800 cár Pavol I. vyhlásil kampaň, ktorej cieľom malo byť ovládnutie tohto „divokého“ regiónu. Okrem toho, že musel viesť vojnu proti vzdorujúcim domácim kmeňom, tak viedol boje s Osmanmi aj Peržanmi, ktorí mali na Kaukaze tiež svoje záujmy. 

Boje trvali roky a keď cár Pavol I. zomrel, tak vo výbojoch pokračovali jeho potomkovia. Obzvlášť kruté boli strety s Čerkesmi, ktorí kládli silný odpor. Rusi im to však vracali vypaľovaním dedín, pričom sa snažili upravovať terén bojiska tak, aby im vyhovoval. Položili sieť ciest, zničili pôvodné dediny a na ich mieste často usadili nové roľnícke komunity Rusov alebo iných ortodoxných Slovanov. V tejto čoraz krvavejšej situácii sa veľkoobchodné ničenie dedín stalo štandardnou taktikou.

Eliminácia nepriateľa

Generál Jermolov poznamenal, že: „Potrebujeme Čerkesské krajiny, ale nepotrebujeme Čerkesov samotných.“  Ruskí vojenskí velitelia mali záujem dosiahnuť slávu na bojisku, ktorú by bolo oveľa ťažšie dosiahnuť na západnom fronte ako na Kaukaze. Z tohto dôvodu často klamali centrálnu správu a zahmlievali pokusy čerkeských skupín o nastolenie mieru s Ruskom. Nie, že by to veľa zmenilo, lebo cárska politika bola zameraná na ovládnutie Kaukazu a zmenu jeho demografickej situácie, aby horali nemohli predstavovať hrozbu pre ruskú moc. 

Už spomenutý Jermalov využíval ničenie úrody, vypaľovanie dedín a nútené presídlenie ako účinný nástroj nielen na zastrašenie miestneho obyvateľstva, ale taktiež na zmenu demografickej situácie. Behom bojov s Čerkesmi mali tieto metódy dosiahnuť nového vrcholu. Prvá významná vlna vojnových utečencov zo západného Kaukazu sa začala objavovať už okolo roku 1850, pričom so silnejúcimi ruskými aktivitami v regióne silnel aj prúd vyhnancov.

{alt}
Čerkesi mali povesť krutých bojovníkov, pričom predstavovali jednu z najväčších prekážok ruského dobývania Kaukazu. zdroj: ruinformer.com

Miljutin, náčelník štábu generála Berjatinského, spísal v roku 1857 memorandum, v ktorom opísal ciele ruskej politiky na Kaukaze. „Už nejde len o to, aby vysídlení Čerkesi uvoľnili priestor pre osídlenie roľníckemu obyvateľstvu, ako to bolo na rôznych kaukazských územiach v skoršej dobe. Teraz je eliminácia Kaukazcov cieľom sama o sebe, pretože predstavuje vyčistenie priestoru od nepriateľského elementu.“

Systematické ničenie

V dobe najväčšieho vysídľovania vládol v Rusku cár Alexander II. Ten sa zapísal do dejín tým, že zrušil nevoľníctvo a viacero moderných historikov ho nazýva „cár osloboditeľ.“ Ignorujú pritom však jeho metódy eliminácie Čerkesov. Bol to práve on kto schválil plán na ich vysídlenie za rieku Kubáň. Touto úlohou poveril grófa Jevdokhimova. Ten mal k dispozícii veľkú časť ruskej armády, ktorá bola skúsená aj po tom, čo desiatky rokov potláčala murídske povstania. K tejto úlohe sa prispôsobila systematicky a bez zbytočných rizík. 

Oddiely sa viac venovali budovaniu ciest, ničeniu čerkeských dedín a stavaniu opevnených táborov. Pokiaľ sa cárska armáda stretla s ozbrojeným odporom, rýchlo a nemilosrdne ho potlačila. Väčšinou sa však miesto bojovo naladených mladíkov stretli s rozvážnymi starcami, ktorí sa snažili ruských veliteľov uistiť o svojej oddanosti k Cárskemu Rusku. To im však nepomohlo, keďže ruskí dobyvatelia nebrali na sľuby lojality žiadne ohľady a považovali horalov za porazených nepriateľov. 

{alt}
Obraz zobrazujúci Čerkesov, ktorí hromadne opúšťajú svoje dediny. zdroj: Rudolf Otto von Ottenfeld - Wikipedia

Jednotlivé kmene dostali väčšinou určitú lehotu na odchod do Turecka, pokiaľ však uplynula a domáci ostali vo svojich obydliach, tak boli považovaní za vojnových zajatcov. V apríli 1862 vyčistila ruská armáda pás krajiny medzi riekami Laba a Bielaja od horalov a chystala sa k postupu ďalej na juhozápad. Počas leta 1862 cárske oddiely vypálili všetky dediny v údoliach riek Pšechy a Šiši, čím zbavili Čerkesov ich obilnice. V zime toho istého roku sa vrchným veliteľom ruských vojsk na Kaukaze stal veľkoknieža Michail Nikolajovič, ktorý pokračoval v politike vysídľovania pôvodných obyvateľov a zaberaní ich územia v prospech kozáckeho osídlenia. O úspešnosti kampane vypovedá aj fakt, že v lete 1863 sa mimo ruskej kontroly nachádzalo už len niekoľko údolí, ktoré boli vysoko v horách a taktiež úzky pás čiernomorského pobrežia. Ten ruské vojská z opatrnosti vypratali v priebehu krymskej vojny. 

Urýchlenie genocídy 

Vysídľovaniu začalo venovať pozornosť aj Medzinárodné spoločenstvo, čo motivovalo ruské vedenie, aby okupáciu ostávajúcich území urýchlilo. Abadzechovia boli jedným z mála čerkeských národov, ktorí stále žili na svojom pôvodnom území. V apríli 1864 im však ruská armáda prikázala odísť do Turecka. S ich vyhnaním je spojená posledná veľká operácia Ruska v rámci obsadzovania kaukazského vnútrozemia. Cárske oddiely pod vedením grófa Jevdekimova museli zostúpiť na južné svahy do údolia rieky Tuapse a silou donútiť miestnych obyvateľov, aby nielen odblokovali cestu pre vyššie zmienených Abadzechov, ale sami boli donútení opustiť svoju domovinu. 

{alt}
Maľba Pyotra Nikolayevicha Gruzinského zobrazujúca útek horalov z ich domoviny. zdroj: Pyotr Nikolayevich Gruzinsky - seacool.ru

Koncom apríla dosiahla ruská kolóna ústie rieky Tuapse do Čierneho mora, kde obnovila opustenú pevnosť a prístav Veljaminovskij, pričom v nasledujúcich týždňoch obsadzovala ďalšie opevnené miesta na pobreží Čierneho mora. Miestni Ubychovia sa nezmohli ani na organizovaný odpor a nakoniec súhlasili s odchodom do Turecka, napriek tomu však na nich ruské oddiely ďalej útočili, aby ich podporili k emigrácii. Posledné boje medzi Čerkesmi a cárskymi oddielmi sa odohrali 18. marca 1864,  keď Rusi zmasakrovali miestne obyvateľstvo neďaleko Golovinskej pevnosti. 

Krutá cesta do Turecka

Ruská kampaň dosiahla úplného vyľudnenia veľkých oblastí, z ktorých zmizlo všetko moslimské obyvateľstvo. To bolo vysídlené za rieku Kubáň, alebo vyhnané na čiernomorské pobrežie, odkiaľ malo pokračovať do Turecka. Ich cesta bola charakteristická obrovským utrpením, keďže presun obyvateľstva bol slabo zaisťovaný zásobovaním, ubytovaním a dopravnými prostriedkami. Svojho vrcholu dosiahla masová emigrácia v roku 1864, keď došlo k definitívnej vojenskej porážke čerkeského odboja. Vyháňanie a úteky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. 

Príšerné podmienky v novom domove 

V roku 1867 boli vyhnaní všetci moslimovia z Abcházska, ďalšie utečenecké vlny vyvolala rusko-turecká vojna v rokoch 1877 – 1878. Celkový počet horalov vrátanie tých, ktorí zomreli cestou v dôsledku nevyhovujúcich podmienok, nie je možné spočítať. Ruské odhady sa pohybujú okolo pol milióna obetí, západní a moslimskí akademici však pracujú s oveľa väčšími číslami. Najrealistickejšie odhady hovoria o tom, že na konci etnických čistiek bolo vysídlených približne dva milióny ľudí, z čoho veľká časť zomrela. Tieto odhady vychádzajú z útržkových informácii a napriek tomu, že nedokážu zachytiť tragédiu Čerkesov v plnej šírke, dostatočne ilustrujú niektoré jej úseky. Napríklad v decembri 1863 registrovali úrady v tureckom meste Trabzon sedemtisíc imigrantov z Kaukazu. Toto číslo narastalo a v máji ich už okolo mesta táborilo 25-tisíc, pričom v neďalekom Samsune ich bolo až 40-tisíc. 

{alt}
Do dnešných dní žije väčšina Čerkesov v Turecku. Údaje o ich počte sa líšia a niektoré údaje hovoria až o 3 miliónoch. zdroj: Getty images - dailysabah.com

Vyhnanci boli vystavení neľudským podmienkam a keď sa nakoniec dostali na palubu lodí, ktoré poskytla či už osmanská alebo ruská vláda, tak trpeli hladom, dehydratáciou a prenosnými chorobami. Mŕtvych nemilosrdne hádzali cez palubu. Utrpenie preživších však neskončilo ani potom, čo priplávali do osmanských prístavov, kde bol nedostatok jedla, ubytovania a liekov. Osmanské úrady odhadovali, že každý deň zomrelo v dôsledku zlých životných podmienok 150 utečencov. Úrady neposkytli Čerkesom žiadnu pomoc, kvôli čomu boli nútení usadiť sa v nehostinných horských oblastiach vnútornej Anatólie, pričom vykonávali podradné a vyčerpávajúce práce. 

Nestalo sa to 

Napriek tomu, že ubehlo viac než 150 rokov od počiatku vysídľovania, tak ruská vláda stále popiera klasifikovať nútenú emigráciu a vraždenie Čerkesov ako genocídu. Naopak, zriadila prezidentskú komisiu, aby sa pokúsila celú udalosť poprieť. Ruská vláda sa obáva, že uznanie udalostí ako genocídy by znamenalo možné nároky na finančnú kompenzáciu, okrem úsilia o repatriáciu diaspóry Čerkesov späť do svojej pôvodnej domoviny. Táto udalosť je celkovo málo riešená v medzinárodných kruhoch a jediný štát, ktorý uznal event ako genocídu, je Gruzínsko. Do dnešných dní tak ostáva čerkeská komunita, nielen v Rusku, ale aj v zahraničí, bez ospravedlnenia a odškodnenia. 

Zdroje: 

1. VOTÁPEK, Vladimír. 2019. Kavkazská tragédie: Ruské dobývání Kavkazu v letech 1783–1864. Praha: Epocha, 2019. 264 s. ISBN: 978-80-7557-169-4

2. HARRIS, Carolyn. 2014.150 Years Ago, Sochi Was the Site of a Horrific Ethnic Cleansing. Washington: Smithsonian, 2014. DOSTUPNÉ ONLINE: TU


Najčítanejšie články

Deje sa

Niektoré vlaky na oravskej železnici nepôjdu viacero dní, môžu za to práce na trati

Na úseku Kraľovany - Dolný Kubín tento týždeň osobné vlaky nepremávajú počas niekoľkých hodín denne. pred 4 hod. - DOPRAVA / SITA


Parlamentné zhromaždenie aliancie žiada, aby Ukrajina mohla zasiahnuť Rusko zbraňami dodanými Západom

Parlamentné zhromaždenie NATO naliehalo na vlády spojencov, aby Ukrajine udelili povolenie použiť západné zbrane na území Ruskej federácie. pred 4 hod. - NATO / SITA


Rezort investícií vyhlásil prvú integrovanú výzvu na zvýšenie bezpečnosti v uliciach samospráv

Ide o sumu viac ako 20 miliónov eur, z toho cez 16 miliónov je určených na podporu budovania inteligentných miest a regiónov. pred 4 hod. - AKTUALIZÁCIA – MIRRI / SITA


V Podolínci došlo k stretu vlaku a malého dievčatka

Dievčatko je podľa prvotných informácií zranené. pred 4 hod. - PREŠOV / SITA


Účasť na mierovom samite zatiaľ potvrdilo 90 krajín

„Na samite uvidíme, kto skutočne verí v medzinárodné právo a je pripravený ho účinne chrániť,“ povedal ukrajinský prezident. pred 5 hod. - ZELENSKYJ / SITA


Únia potrebuje obísť Maďarsko, ktoré „systematicky“ bráni pomoci Ukrajine

V pondelok to povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. pred 5 hod. - EÚ / SITA


Najviac podaní smerovaných ÚDZS sa týka nespokojnosti s postupom pri liečbe

Celkovo riešil úrad v minulom roku 2 133 podaní v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. pred 5 hod. - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


ÚVO dostane nového podpredsedu, s tímom budú dohliadať výhradne na veľké zákazky

Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková od toho očakáva zrýchlenie procesov a hlavne profesionalizáciu ľudí. Predseda ÚVO Peter Kubovič vyhlásil, že majú veľké očakávania ako to bude fungovať. pred 5 hod. - OBSTARÁVANIE / SITA


Nálada podnikateľov sa v máji nezmenila

Podnikatelia boli menej spokojní s aktuálnou situáciou, ale ich očakávania sa zlepšili. pred 5 hod. - NEMECKO / SITA


Milióny z eurofondov v okrese Komárno zmodernizujú obce, zlepšia školstvo a posilnia cezhraničnú spoluprácu

Medzi schválenými projektovými zámermi sú napríklad rekonštrukcie a modernizácie základných škôl, rekonštrukcia budovy mestskej polície či revitalizácie medziblokových priestorov. pred 5 hod. - KOMÁRNO / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 27. mája

27.5.1894 Narodeniny

DASHIELL HAMMETT

Pred 128 rokmi sa narodil americký spisovateľ detektívnych príbehov DASHIELL HAMMETT. V tomto literárnom žánri je považovaný za zakladateľa tzv. Hard-Boiled School (Drsnej školy). Zomrel 10.1.1961.
27.5.1922 Narodeniny

JOZEF ŠRAMEK

Pred 100 rokmi sa v Trstenej narodil exilový publicista, redaktor Slobodnej Európy JOZEF ŠRAMEK, ktorý bol aj členom výboru poradcov Svetového kongresu Slovákov. Zomrel 6.6.1992.
27.5.1924 Narodeniny

LADISLAV CHUDÍK

Pred 98 rokmi sa v Hronci narodil divadelný a filmový herec, recitátor a pedagóg LADISLAV CHUDÍK, dlhoročný člen činohry Slovenského národného divadla (SND), kde stvárnil veľké množstvo postáv. Jeho prvou hlavnou filmovou postavou bol Kapitán Dabač v rovnomennom filme z roku 1959. Vo filme stvárnil mnohé historické postavy ako napríklad Jána Amosa Komenského či generála Ludvíka Svobodu. Do jeho bohatej filmografie patria také filmy ako napríklad Vlčie diery, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Smrť prichádza v daždi, Výlet do mladosti, alebo Všetci moji blízki. Legendárnym sa stal aj vďaka postave primára Sovu zo seriálu Nemocnica na okraji mesta.
27.5.1939 Narodeniny

ALTA VÁŠOVÁ

83. narodeniny oslavuje spisovateľka, scenáristka a dramaturgička ALTA VÁŠOVÁ. Jej knižným debutom bola kniha próz Zaznamenávanie neprávd. Nasledovali knihy Miesto, čas, príčina, vedecko-fantastický román Po a prózy ako napríklad Úlety či Osudia. Napísala aj scenáre pre televízne filmy ako napríklad Román o base, alebo Sladké hry minulého leta. Známa je aj ako autorka scenára legendárneho muzikálu Neberte nám princeznú a libreta ďalšieho kultového muzikálu Cyrano z predmestia.
27.5.1464 Udalosť

Udelenie Zlatej buly Bratislave

Pred 558 rokmi vydal Kráľ Matej I. Korvín Zlatú bulu pre Bratislavu, v ktorej mestu potvrdil všetky privilégiá a výsady predchádzajúcich panovníkov.
27.5.1894 Narodeniny

LOUIS FERDINAND CÉLINE.

Pred 128 rokmi sa narodil francúzsky spisovateľ LOUIS FERDINAND CÉLINE. Už jeho prvý román Cesta do hlbín noci zaznamenal pre svoj originálny (novátorský) štýl a jazyk úspech. Druhý román Smrť na úver sa vyznačoval ešte väčšou otvorenosťou, opísal kruté zážitky z detstva. Ďalšími románmi sú napríklad Od zámku k zámku, alebo Sever. Známym sa stal aj svojimi kontroverznými názormi, ktoré boli plné tvrdého antisemitizmu. Zomrel 1.6.1961.
27.5.1703 Udalosť

Založenie Petrohradu

Pred 319 rokmi založil ruský cár Peter I. Veľký pri ústí rieky Nevy Petrohrad, ktorý sa stal v roku 1712 hlavným mestom.
27.5.1937 Udalosť

Otvorenie Golden Gate Bridge

Pred 85 rokmi otvorili v americkom San Franciscu v tom čase najdlhší visutý most sveta (2750 metrov) pre chodcov a o deň neskôr aj pre automobilovú dopravu.