Výroba elektriny z veterných a fotovoltických elektrární má tento rok v EÚ prekročiť výrobu z fosílnych palív
Výstavbu veterných a fotovoltických elektrární na Slovensku podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) stále spomaľujú povoľovacie procesy.
„Negatívne dopady klimatických zmien v čoraz väčšej miere vidíme aj u nás. Znižovanie výroby energie z fosílnych palív a nastavenie optimálneho mixu výroby elektriny z vetra, slnka a vody je aj preto pre Slovensko čoraz dôležitejšie,“ uviedol člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Lacko. Už tento rok dosiahnu veterné a fotovoltické elektrárne podľa MEA nový historický míľnik, keď v Európskej únii (EÚ) vyrobia viac elektriny ako zdroje na fosílne palivá.
„Je to pochopiteľné, rýchlosť výstavby veterných a fotovoltických elektrární je významne kratšia. Ich rozvoj na Slovensku však stále spomaľujú povoľovacie procesy, v rámci ktorých sme sa od minulého roka veľmi dopredu nepohli,“ zhodnotil Lacko. Strategický význam veterných a fotovoltických elektrární pre flexibilné pokrývanie očakávaného rastu spotreby elektriny na Slovensku by sme však podľa neho nemali podceňovať. „Ak by sa odstránili legislatívne bariéry, tak je možné tieto zdroje nasadiť veľmi rýchlo,“ dodal.
Dôvodom očakávaného vysokého rastu spotreby je aj opätovný nábeh energeticky intenzívneho priemyslu, ako je hutnícky priemysel. Významne k rastu spotreby však prispieva aj rozvoj umelej inteligencie a dátové centrá. Kým v roku 2022 sa tento sektor podieľal na celosvetovej spotreby približne 1 až 1,3 %, v roku 2026 to už budú 2 %. Pre porovnanie, celosvetová výroba hliníka, ktorá patrí aj v rámci hutníckeho priemyslu medzi vysoko energeticky náročné, je približne 4 %.