Diskusia: Vyhlásil sa za chána - šialený ruský barón Sternberg chcel vytvoriť novú Mongolskú ríšu
Obdobie ruskej občianskej vojny sa do dejín Ruska zapísalo ako éra chaosu. Proti sebe nebojovali len príslušníci Bieleho hnutia a Boľševici, ale taktiež rôzne iné frakcie, ktoré sa počas konfliktu sformovali. Či už šlo o monarchistov, menševikov alebo anarchistov, každý videl v občianskej vojne príležitosť presadiť svoje záujmy. K týmto oportunistom patril aj ruský armádny dôstojník Roman Fjodorovič Ungern von Sternberg, ktorý vďaka svojej krutosti a odvahe získal prezývku „Šialený baron“. Tento bojovník sa prehlásil chánom a mal v pláne vytvoriť novú Mongolskú ríšu, ktorá bude vládnuť celej Európe a Ázii.
Detstvo nemeckého šľachtica
Sternberg sa narodil v rakúskom Graze do šľachtickej rodiny baltských Nemcov. Veľká časť jeho predkov patrila do Rádu nemeckých rytierov a jeden z nich dokonca bojoval a padol pri Jeruzaleme v roku 1096. Zo všetkého najviac bol však malý Roman hrdý na svoj maďarský pôvod, keďže neskôr prostredníctvom tejto starodávnej pokrvnej línie tvrdil, že jeho predok je samotný Džingischán.
Pôvodne sa volal Robert Maximilian Friedrich Freiherr von Ungern-Sternberg a jeho život začal pomerne nepokojne. Počas detstva bol jeho otca poslali do blázinca, pričom krátko na to sa Sternbergova matka rozviedla a následne sa vydala za istého estónskeho šľachtica. V dôsledku čoho sa vtedy ešte mladý Robert spolu s matkou presťahovali do Tallinu v dnešnom Estónsku, ktoré vtedy patrilo pod Ruskú ríšu. Práve tu prijal meno Roman Fjodorovič a nechal si ho až do konca života.
Už od útleho detstva bolo jasné, že Sternberg bol šialený. V škole údajne zúrivo šikanoval ostatné deti a týral zvieratá. Pri jednej príležitosti vraj uškrtil na smrť sovu svojho príbuzného. Kvôli násilnej povahe bol nakoniec nútený odísť zo školy. Roman mal taktiež veľmi elitárske maniere. Chválil sa údajne tým ako jeho rodina „nikdy neprijímala príkazy od robotníckej triedy“ a pohŕdal „špinavými robotníkmi, ktorí nikdy nemali vlastných sluhov“. Vďaka svojmu presvedčeniu sa nakoniec stal zástancom panmonarchistickej ideológie. Počas svojho života nielen veril v zachovanie monarchií, ale aj v ich obnovenie v prípade, keď sa rozpadnú.
Posadnutosť rukami a prvé vojenské skúsenosti
Napriek svojmu chovaniu bol Sternberg veľmi nadaný na matematiku, filozofiu a jazyky. Naučil sa po nemecky, rusky, estónsky, francúzsky a anglicky. V roku 1896 začal študovať na námorníckej akadémii. Na školu sa dostal údajne vďaka vplyvu nevlastného otca. Počas tohto obdobia začal byť posadnutý rukami. Jeho spolužiaci tvrdili, že behom prvých hodín na škole im Roman neustále kontroloval ruky a chcel z nich vyčítať povahové rysy. Jedného dňa s tým však úplne prestal a už nikdy vyčítanie z rúk nespomenul. Podľa všetkého tak urobil preto, že predpovedal smrť jedného priateľa a tá sa neskôr naozaj naplnila.
Štúdium nakoniec opustil rok pred dokončením, aby sa mohol zúčastniť rusko-japonskej vojny. Keďže nemal dokončenú vojenskú školu, do armády nemohol oficiálne vstúpiť. Stal sa teda príslušníkom dragunského pluku, ale vojna sa skončila ešte skorej ako sa dostavil na bojisko. Niekedy v tom období sa začala neúspešná ruská revolúcia z roku 1905. Hoci monarchistické sily porazili revolucionárov, veľké množstvo šľachticov bolo zabitých. Okrem toho povstali aj roľníci, ktorí spálili historické panstvo Ungern-Sternberg. Táto udalosť len znásobila Romanovu nenávisť voči nižším triedam.
Formovanie vlastného budhizmu a život Kozáka
V roku 1906 sa Sternberg presťahoval späť na Západ, aby začal študovať na vojenskej škole v Petrohrade. Odkedy odišiel z námornej akadémie, stal sa prekvapivo oveľa lepším študentom. Počas pobytu v hlavnom meste Ruska začal byť, čím ďalej tým viacej fascinovaný budhizmom, hinduizmom a posvätnou geometriou. Hoci zostal kresťanom, prijal niekoľko ezoterických prvkov budhizmu. Vybral si jedinečný súbor presvedčení, ktoré mu umožnili pokračovať v pití a násilnom prejave napriek nenásilnej povahe tohto východného náboženstva.
Po svojej promócii bol Roman na vlastnú žiadosť poverený velením kozáckeho jazdeckého pluku. Začal cestovať s niekoľkými rôznymi kozáckmi, čím prehĺbil svoj záujem a ocenenie nomádskych kultúr Strednej Ázie. Rýchlo sa stal rešpektovaným vďaka svojim jazdeckým a bojovníckym schopnostiam. Jeho násilné správanie však pokračovalo, vrátane incidentu, keď ho počas bitky v opitosti udrel do tváre meč iného dôstojníka. V istom momente ho dokonca vyhodili z kozáckeho pluku.
Vojnový hrdina
Sternberg napriek všetkému získal post dôstojníka, keď vypukla Prvá svetová vojna. Stal sa súčasťou 34. kozáckeho pluku, pričom sa preslávil svojou statočnosťou v boji proti nemeckým a rakúsko-uhorským silám, dokonca mu bolo udelené aj vyznamenanie.
Bol známy nielen tým, že dobrovoľne útočil proti nepriateľom v zákopoch, ale taktiež jazdil na čele takýchto útokov, kvôli čomu utrpel nejedno zranenie. Sternberg získal množstvo ocenení za svoju statočnosť, než sa opäť dostal do problémov za bitky pod vplyvom alkoholu. Tentoraz však boli problémy vážnejšie, keďže bol postavený pred vojenský súd a strávil dva mesiace vo väzení. Úplne sa vyhýbal vylúčeniu z armády kvôli svojmu šľachtickému postaveniu a taktiež faktu, že ruská armáda potrebovala čo najviac mužov.
Príchod revolúcie
Po prepustení bol Sternberg poslaný na kaukazský front bojovať proti Osmanskej ríši. Na bojisko sa dostal v januári 1917, ale už vo februári nastala v Rusku revolúcia, ktorá zvrhla dynastiu Romanovcov, čo mladého vojaka rozrušilo. V obavách začal spolu s ďalšími dôstojníkmi z oblasti zhromažďovať dobrovoľnícke sily.
Vďaka svojej ideológii bol Sternberg, samozrejme, cárovi lojálny. Vstúpil do ozbrojeného povstania proti Čermenoarmejcom v Zabajkalsku a vytvoril svoju vlastnú Ázijskú južnú divíziu. Jeho vojsko malo pestré zloženie, pričom sa v ňom nachádzali Rusi, Bujrati, Tatári, Mongoli, Číňania, Japonci, Poliaci a ďalší príslušníci iných národnosti. Počas občianskej vojny v Rusku podporoval Biele hnutie, hoci to sa výrazne odlišovali od jeho ideológie. Na začiatku vojny získal významné víťazstvo zajatím a odzbrojením skupiny okolo 1500 Červenoarmejcov.
Vlastný teror
Keďže však nebolo možné hovoriť o centrálnej vláde, Roman začal čoskoro viesť svoje vlastné operácie s cieľmi, ktoré boli často v rozpore s tým, čo chceli jeho nominálni nadriadení. Pokúsil sa získať pomoc japonských vojakov. Vycestoval taktiež do Mandžuska, kde hľadal ďalšiu podporu. Nadviazal kontakty s monarchistickými kruhmi a dokonca sa oženil s mandžuskou princeznou Ji, ktorá prijala meno Elena Pavlovna Ungern.Sternberg. Toto krátke manželstvo skončilo z politických dôvodov, keďže sa zistilo, že princezná bola príbuzná významného čínskeho generála Zhanga Kuiwu.
Vďaka svojim výbojom dokázal vytvoriť de facto nezávislú vládu severne od Mongolska, pričom začal svoj vlastný biely teror. V oblasti sa nachádzalo veľa židovských utečencov z Ruska, ktorí utekali pred vojnou. Barón k ním cítil veľkú nenávisť a popravil každého, koho obvinili z toho, že je boľševik alebo Žid.
Vpád do Mongolska
Počas Romanových výbojov sa Mongolsko dostalo pod oportunistickú čínsku okupáciu. To bolo v rozpore s predchádzajúcou zmluvou medzi Ruskom a Čínou, ktoré garantovalo Mongolsku nezávislosť. Netrvalo dlho a Sternbergove vlastné sily vpadli do krajiny.Barónove vojská čelili malému odporu a rýchlo postupovali smerom k mongolskému hlavnému mestu Urga ( dnešné hlavné mesto Ulanbátar), ktoré kontrolovali Číňania. Útok na samotné mesto však dopadol katastrofálne a Sternberg prišiel s novým strategickým plánom.
Inšpirovaný samotným Džingischánom, nechal svojich mužov neskoro v noci obkľúčiť mesto a prikázal im zapáliť početné ohniská, aby vzbudili dojem, že jeho armáda je počtom oveľa väčšia. Na druhý deň došlo k brutálnym bojom, keď jeho silne prečíslené sily opakovane podnikali odvážne útoky na zakorenené čínske pozície po celom meste. Vďaka použitiu výbušnín, baranidiel a brutálneho osobného boja nakoniec Sternbergove sily vyhnali Číňanov z mesta. Po dobytí Urga sa čínske jednotky z Mongolska väčšinou stiahli a zvyšný odpor bol zlomený. Počas nasledujúcich dní barónove vojská zabili v meste približne 2500 ľudí, pričom medzi nimi bolo aj 50 Židov. Vtedajšie svedectva hovoria o tom ako boli uličky mesta posiate mŕtvolami na ktorých hodovali túlavé psy.
Krutosti boha vojny
Jeden z barónových oddielov zachránil Bogd Khana, ktorý bol vládca a náboženský vodca Mongolska predtým ako krajinu obsadili Číňania. Sternberg u neho získal veľký obdiv nielen vďaka tomu, že oslobodil Mongolsko od čínskej okupácie, ale vykonal aj odvážnu záchranu jeho samotného. Bojovníka odmenil titulom chána. Hoci sa Sternberg nikdy nevyhlásil za reinkarnáciu Džingischána, ako tvrdia niektoré zdroje, Mongoli ho začali považovať za prevtelenie boha vojny.
13. marca bolo vyhlásené nezávislé mongolské kráľovstvo pod vládou Bogd khana, ale ten vládol len formálne. Faktickým vládcom sa stal Sternberg, ktorý prijal budhizmus a vo svojich rukách sústredil prakticky všetku moc. Jeho vláda bola neuveriteľne krutá, napriek tomu ho veľa budhistických mníchov (lámov) podporovalo vrátanie tibetského dalajlámu. Jeho snom bolo vytvoriť novú Mongolskú ríšu, ktorej územie by zahŕňalo celú Európu a Áziu, pričom štátnym náboženstvom mal byť budhizmus.
Barónova vláda bola predvídateľne násilná. Každý, kto bol obvinený z toho, že je komunista alebo Žid, bol podrobený okamžitej mimosúdnej poprave. Vtedajšie zdroje zaznamenali o barónových krutostiach nasledovné: „Trpeli šialenou bolesťou (‚Vedeli ste, že muži môžu ešte chodiť, aj keď je mäso z ich tela oddelené od ich kostí?‘), boli ťahaní slučkou za idúcimi autami alebo po uliciach poľovaní kozákmi; došlo k sťatiu hláv, upáleniu zaživa, rozštvrteniu a vyrezaniu čriev. Muži boli nahí vystavení ľadu, ich telá trhala divá zver, niektorí boli nútení šplhať nahí po stromoch, dokým nespadli, alebo neboli zastrelení.“
Barón vyvolal taktiež pogrom proti Číňanom, ktorí podporovali republiku. Okrem iného nechal zo stiahnutých koží Boľševikov vyrobiť poťahy na svoje sedlo. Bojové prápory namáčal v krvi popravených zajatcov. Existovali aj tvrdenia, že väzňov upaľoval v kotloch parných stojov, čo sa však ukázalo ako nepravda, pričom tieto činy vykonali iní príslušníci Bieleho hnutia.
Príchod červených A posledné dni šialeného baróna
Zatiaľ čo však Sternberg vykonával masové popravy, Boľševici začali vyhrávať vojnu a pomaly sa ich pozornosť začala obracať smerom k údajnému bohovi vojny.
Biele hnutie bolo na východnom fronte už takmer úplne porazené, vďaka čomu mohli Boľševici obrátiť všetky svoje sily smerom k Sternbergovi. Na jeho zbavenie vyčlenili lietadlá, obrnené vozidlá a guľomety. Barón presunul svoje jednotky z Urgy v snahe napadnúť Rusko, ale jeho útoky zlyhali. Medzitým červení zabrali Urgu. Teraz, bez operačnej základne, začala barónova jazdecká divízia podnikať nájazdy ďalej do Ruska a v podstate žila životným štýlom starých kočovných nájazdníkov. Po dobytí niekoľkých menších osád si Sternberg uvedomil, že len s 3000 mužmi nemôže uspieť, a tak sa stiahol smerom k Mongolsku Jeho muži začali vnímať bezcieľnosť barónovej situácia. Nakoniec zavraždili jedného z jeho veliteľov a z veľkej časti ho nakoniec opustili.
Neslávny koniec Romana Ungerna-Sternberga nastal, keď bol 20. augusta 1921 zajatý sovietskymi partizánmi. Po demonštračnom procese ho 15. septembra nakoniec popravili. Jeho absurdný plán na obnovenie monarchie pomocou tradične kočovných národov sa rozpadol. Na krátky čas bolo jeho panovanie vládou úplnej brutality. Napriek jeho konečnému zlyhaniu mali niektoré baronové činy významný vplyv na dnešný svet. Je celkom možné, že Mongolsko by bolo súčasťou Číny, keby Roman Ungern-Sternberg nevytlačil ich vojská z krajiny.
Zdroje:
1. MONCURE. Billy. 2018. The Mad Baron: The Austro-Russian Who Saved the Khan & Mongolia. Londýn: warhistory.com. Dostupné online: TU
2. Kabinet Kuriozit. 2021. Šílený baron Ungern von Sternberg. Praha: kabinetkuriozit.cz, 2021. Dostupné online: TU
Rubrika: História