Veľa medzinárodných odborníkov tvrdilo, že o Cherson sa povedú kruté pouličné boje. Dokonca aj srbský prezident  Aleksandar Vučic hovoril o ďalšom Stalingrade. Prečo sa nakoniec Rusi rozhodli z Chersonu stiahnuť? 

Už nejakú dobu sa špekulovalo o tom ako sú ruské sily na druhej strane Dnepru zásadne ochromené, majú vysoké straty a reálne hrozí, že budú odrezané od únikových ciest. Málokto však očakával, že sa ruské vojská z Chersonu stiahnu tak ľahko. To sa veľmi prejavilo aj v určitých ruských kruhoch, ktoré presadzujú ďalšiu eskaláciu vojny. Tie vo veľkej miere kritizovali ruské vojenské vedenie a rovnako tak k nemu stratili dôveru v momentálnom koordinovaní vojny. 

Rusi pri ústupe zničili väčšinu dôležitej infraštruktúry v chersonskej oblasti. Do vzduchu vyhodili aj Antonovský most. Dá sa povedať, že týmto spôsobom dlhodobo spomalili postup Ukrajincov? 

Dá sa očakávať, že presun na druhý breh Dnepru bude pre Ukrajincov náročný, existujú však príležitosti ako to dosiahnuť. Zamrznutie či úplné zastavenie ukrajinského postupu by bolo politicky na Ukrajine veľmi citlivé. Z tohto dôvodu budú ukrajinské ozbrojené sily naďalej pokračovať v príprave terénu za použitia sofistikovaných západných zbraňových systémov HIMARS s dlhším doletom, ktoré  budú uštedrovať Rusom ďalšie rany a likvidovať ich pozície.

Dá sa však očakávať, že sa Ukrajinci budú snažiť využiť slabiny v ruskej obrane. Tie sú mimo iného spôsobené aj zlým zásobovaním a nedostatkom síl. Ukrajinské jednotky to môžu využiť k tomu aby sa prebojovali na druhý breh a pokračovali vo svojom spravodlivom boji za oslobodenie ďalších oblastí od ruského vplyvu. Napríklad v oblasti okolo Metilopolu k tomu vytvárajú adekvátne podmienky, ale rozhodne nie jediné. V každom prípade sa bude teraz viac plánovať, taktizovať a taktiež útočiť pomocou moderných zbraní. 

Ústup z Chersonu znamená ďalší neúspech pre Rusko. Vládne kruhy, vrátane ultranacionalistického filozofa Alexandra Dugina, vinia z prehry Putina. Mohlo by to viesť nakoniec k výmene vedenia v Kremli? 

To sa v krátkom horizonte nedá očakávať. Rozhodne to však prispeje k nárastu kritiky a ďalších rozporov medzi režimom Vladimíra Putina a ľuďmi z krajne pravicového myšlienkového spektra. Táto skupina kritizuje ruské vedenie za pomalý a slabý postup, popritom vyzýva k nasadeniu ďalších zdrojov a vojenskej techniky, aby mohlo dôjsť k zvráteniu negatívnych výsledkov na frontoch. Podporovatelia vojny môžu Putinovi spôsobiť čím ďalej tým väčšie problémy, pretože v plnej miere odhaľujú nedostatky a zlyhania, ktoré vojenská operácia od počiatku má. Táto téma je pre časť ruskej spoločností, ktorá podporuje Putina citlivá, pričom neúspechy na bojisku pre ňu nevyznievajú dobre. 

Aká je situácia na ostatných frontoch? Je možné na niektorom z nich očakávať ďalšiu ukrajinskú ofenzívu? 

Áno, dá sa očakávať, že ukrajinská iniciatíva sa nezastaví ani na východnom fronte. Ďalšia ofenzíva by mohla smerovať napríklad zo severu od charkovskej oblasti, prípadne do susednej luhanskej oblasti, kde si ukrajinská armáda vytvorila solídne podmienky pre ďalší postup, a to napriek zložitosti terénu. Ten bude vojenské manévre oboch strán v nasledujúcom období spomaľovať. Je tiež možné, že sa práve sem budú koncentrovať niektoré sofistikovanejšie zbraňové systémy, ktoré má Ukrajina k dispozícii a hrali rolu prevažne na južnom cípe frontu s Ruskom. 

Je možné v súčasnej situácii očakávať protiofenzívu zo strany Ruska? Alebo sa budú ruské jednotky skôr snažiť si udržať získané územia?

Myslím, že ruské sily nie sú v súčasnej dobe v dobrej kondícii, aby mohli podnikať výraznejší  postup. Na druhú stranu sa Rusko môže pokúsiť rozšíriť front aj na nové úseky, aby ukrajinské sily viac rozprestreli a dalo sa proti nim lepšie podnikať údery. V tomto kontexte sa špekulovalo o tom, že by Rusko napadlo Ukrajinu cez Bielorusko. Tieto predikcie sú však v súčasnej chvíli špekulatívne a budeme musieť sledovať, akým spôsobom Rusko zareaguje na sériu posledných porážok. V minulých týždňoch odpovedala ruská armáda na prehry skôr  terorizovaním civilného obyvateľstva ako výraznými posunmi vo vojenskej oblasti.

V posledných dňoch vyhlásil turecký prezident Erdogan, že je pripravený vyriešiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou cestou dialógu. Čo zapríčinilo takúto zmenu rétoriky? 

Usudzujem, že Turecko v poslednej dobe znásobilo svoj vplyv na Rusko, čo sa prejavilo nielen behom vyjednávania o tzv. obilnej dohode, ale taktiež pri hostení určitej formy diskusie medzi Ruskom a USA. Táto taktika je vedená snahou sprostredkovať dialóg a výmenu medzi obomi stranami. Turecko sa popritom snaží o zviditeľnenie samého seba na medzinárodnej pôde a taktiež aj v domácej politike. Treba spomenúť, že Erdogan v minulosti kruto vystupovalo voči Rusku, či už šlo o anexiu Krymu alebo pripojenie ďalších ukrajinských regiónov k Ruskej federácii. Turecký nátlak na Rusko očividne rastie, čo dobre korešponduje s množstvom problémov ruskej armády, ale taktiež ich rétorickej ochoty pokračovať v rokovaniach na čo tlačí aj USA.

Dá sa v súčasnej situácii predpokladať, kedy konflikt skončí? Poprípade jeho budúci priebeh?

To je ťažké povedať. Rusko naďalej pokračuje vo svojej roli nepredvídateľného aktéra, ktorý využíva aktuálnu situáciu k okamžitému prospechu. Nespráva sa však racionálne a už vôbec nie konštruktívne. Putinove záujmy pritom nekorešpondujú so záujmami ruskej spoločnosti, čo sa odráža vo vysokej politizácii tohto procesu a uzurpovaní tejto agendy pre osobný prospech Vladimíra Putina.

Konflikt bude rozhodne trvať ešte nejakú dobu, keďže konečné ukrajinské ciele sú veľmi ďaleko, vrátane deokupácie Krymu a celého ukrajinského územia, pričom je pravdepodobné, že nebude možné ich celkovo naplniť. 

Pomaly sa blížime k prvému výročiu od začiatku vojny a pravdepodobne to nebude jej konečný termín. Dá sa skôr predpokladať, že konflikt bude trvať oveľa dlhšie. Veľký vplyv na tom má  aj Západ a jeho podpora ukrajinskej armády, či politického vedenia. Zbrojenie Ukrajiny Západom bude kľúčový bod celého konfliktu o budúcnosti Ukrajiny, Ruska aj celého postsovietkého priestoru.