BRATISLAVA 5. februára (SITA) – Vedci objavili v jantári dokonale uchované telo plaza, ktorý žil na Zemi pred 110 miliónmi rokov. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Uväznený jašter dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Hovorkyňa Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Lenka Miller priblížila, že text o dokonale zachovanom jašterovi v mjanmarskom jantári vyšiel v pondelok 31. januára v „open access“ časopise Scientific Reports, ktorý patrí pod vydavateľstvo Nature. Jeho hlavným autorom je evolučný biológ a paleontológ z Prírodovedeckej fakulty UK Andrej Čerňanský, ktorý je členom medzinárodného tímu. Vlani im vyšla štúdia o podivnom jašterovi z Mjanmarska, ktorý bol však mladší najmenej o 11 miliónov rokov. Obojživelníky s názvom albanerpetontidy, ktoré žili na Zemi 165 miliónov rokov, opísali v časopise Science v roku 2020.

„Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad,“ opísal Čerňanský začiatky výskumu. Miller priblížila, že ide o relatívne malého jaštera, keďže dĺžka lebky má približne jeden centimeter, avšak v prípade živice sú menšie nálezy bežné. Nález má vo vnútri dokonale trojrozmerne zachovanú kostru a v porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Jednotlivé kožné šupiny a ich tvar sú viditeľné na hlave aj na tele plaza. Navyše sú zachované aj zvyšky oka a viečka a vo vnútri priedušnica a časť priedušiek. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív, keďže vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať iba kostra.

Fylogenetické analýzy na základe molekulárnych dát zaradili plaza Retinosaurus z jantáru ako príbuzného línií Tepexisaurus a Xantusiidae. Miller konštatovala, že to môže poukazovať na zaujímavú hypotézu, že dnešná skupina známa výlučne zo Severnej a Centrálnej Ameriky mohla mať pôvod inde, než indikuje ich doteraz známa biogeografia. Rané štiepenie línií jašterov počas spodnej kriedy v tomto prípade mohlo nastať niekde v Gondwane (južné kontinenty + India). Mikroplatňa Barma Terrane (dnešné Mjanmarsko) totiž pravdepodobne v čase, kedy žil nájdený jašter, nebola súčasťou Ázie. V danom období mohlo byť toto územie ostrovom, ktorý sa oddelil od Austrálie a putoval smerom na severozápad. „Téma je stále dosť kontroverzná a ponecháva priestor na ďalšie interpretácie týkajúce sa pôvodu živočíšnych línií vyskytujúcich sa počas kriedy v tejto oblasti,“ podotkol Čerňanský.

Fosília od svojho objavu putovala z Ázie do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili výkonnú počítačovú tomografiu – synchrotron, ktorá im umožnila študovať každý drobný detail jaštera. Napokon bol objav uložený v múzeu vo Švajčiarsku.