Ústava nebola predložená na odsúhlasenie ľudu, bola prijatá v zrýchlenom procese, tvrdí Bujňák
Vincent Bujňák je presvedčený, že tento zrýchlený proces dokazuje aj nepredloženie dôvodovej správy k návrhu ústavy.
BRATISLAVA 1. septembra (SITA) - Konečný text ústavy sa pri novovznikajúcich štátoch zväčša nielen prijíma, ale aj tvorí zrýchlene, ako tomu bolo u nás v roku 1992. Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák je presvedčený, že tento zrýchlený proces dokazuje aj nepredloženie dôvodovej správy k návrhu ústavy. Správa bola doručená dodatočne aj s viac než 400 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z legislatívneho procesu. Bujňák tvrdí, že na rozdiel od Estónska či Litvy, nebol u nás návrh ústavy predložený na schválenie ľudu. Slovenská ústava slávi dnes 1. septembra svoje 31. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave.
„Pri zabezpečení ochrany základných práv a slobôd boli viditeľné niektoré nedostatky. Hlava štátu mala k dispozícii možnosť nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. V roku 1998 využitie tohto oprávnenia dlhodobo traumatizovalo slovenskú spoločnosť," tvrdí právnik. Ďalším nedostatkom podľa slov Bujňáka bolo slabé postavenie jednotlivcov v konaní pred ústavným súdom. „Ústava predpokladala inštitút tzv. podnetu, pričom konanie pred ústavným súdom bolo len fakultatívne a rozhodnutia ústavného súdu o podnetoch mali len deklarátorný charakter," dodal Bujňák. Ten za nedostatok pokladá i proces voľby sudcov, ktorí boli volení parlamentom prv na štyri roky. Po uplynutí tohto obdobia sa následne mohli voliť na neobmedzenú dobu. „Umožňuje to politikom ´potrestať´ sudcov za ich rozhodovanie tým, že už nebudú opätovne zvolení, a to nie je v súlade s nezávislosťou súdnej moci," doplnil.
Bujňák v našej ústave nachádza aj pozitívne momenty, ako napríklad široké spektrum základných práv a slobôd, explicitné garantovanie osobitných práva pre národnostné menšiny či etnické skupiny a zakotvenie absolútneho práva každého slobodne rozhodovať o svojej národnosti. „Takáto ústavná fikcia bola dôležitá nielen kvôli opačnej historickej skúsenosti z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ale kvôli komunistickému režimu, keď bola potláčaná rusínska národnosť," povedal Bujňák. Od svojho schválenia bola ústava predmetom množstva novelizácií.
Z archívu agentúry SITA.
„Pri zabezpečení ochrany základných práv a slobôd boli viditeľné niektoré nedostatky. Hlava štátu mala k dispozícii možnosť nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. V roku 1998 využitie tohto oprávnenia dlhodobo traumatizovalo slovenskú spoločnosť," tvrdí právnik. Ďalším nedostatkom podľa slov Bujňáka bolo slabé postavenie jednotlivcov v konaní pred ústavným súdom. „Ústava predpokladala inštitút tzv. podnetu, pričom konanie pred ústavným súdom bolo len fakultatívne a rozhodnutia ústavného súdu o podnetoch mali len deklarátorný charakter," dodal Bujňák. Ten za nedostatok pokladá i proces voľby sudcov, ktorí boli volení parlamentom prv na štyri roky. Po uplynutí tohto obdobia sa následne mohli voliť na neobmedzenú dobu. „Umožňuje to politikom ´potrestať´ sudcov za ich rozhodovanie tým, že už nebudú opätovne zvolení, a to nie je v súlade s nezávislosťou súdnej moci," doplnil.
Bujňák v našej ústave nachádza aj pozitívne momenty, ako napríklad široké spektrum základných práv a slobôd, explicitné garantovanie osobitných práva pre národnostné menšiny či etnické skupiny a zakotvenie absolútneho práva každého slobodne rozhodovať o svojej národnosti. „Takáto ústavná fikcia bola dôležitá nielen kvôli opačnej historickej skúsenosti z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ale kvôli komunistickému režimu, keď bola potláčaná rusínska národnosť," povedal Bujňák. Od svojho schválenia bola ústava predmetom množstva novelizácií.
Z archívu agentúry SITA.
