Holanďan v službách Osmanov 

Názov samotnej udalosti je zavádzajúci, keďže stredomorskí piráti pochádzali prevažne zo severnej Afriky, kde mali svoje vlastné panstvá známe ako “barbarské štáty“. Európania v tom období nerozlišovali moslimov podľa jazyka a všetkých označovali za Turkov. Zaujímavý je však fakt, že prvý pirát, ktorý prišiel s nápadom vyplieniť Island, bol Holanďan Ján Janszoon van Haarlem, ktorý sa pridal k Osmanskej ríše. V službách sultána si získal prezývku admirál Murat Reis. Neskôr sa stal guvernérom a veľkým admirálom marockého mestského štátu Salè. Piráti toto pobrežné mesto používali ako základňu pre svoje prepady v okolitých vodách. Príležitosť nájazdu na Island prišla v roku 1627, keď Haarlem zajal a zotročil jedného Dána, ktorý poznal cestu na tento ďaleký ostrov. Ján sa rozhodol jeho znalosti využiť a prikázal mu navigovať loď na Island. 

Prvý nájazd na Island

Piráti sa po niekoľkých dňoch plavby dostali na ďaleký severný ostrov, pričom 20. júna 1627, vyplienili rybársku osadu Grindavík. Zajali v nej 12 až 15 Islanďanov a podobný počet dánskych a holandských námorníkov. Počas samotného útoku zomreli dvaja ľudia a korzári vzali osadníkom dve z troch lodí (tretiu vyplienili). Únoscovia plánovali rabovať aj Západné fjordy, tie však nakoniec obišli a zaútočili na jednotku dánskych vojakov v Bessastaðir. 

Dáni sa o pripravovanom útoku dozvedeli, pričom narýchlo zhromaždili všetkých dostupných mužov a delá. Pirátom sa plán nevydaril, keďže jedna z ich lodí narazila na plytčinu neďaleko Bessastaðir. Haarlem vedomí si rizika ďalších nájazdov prikázal posádke, aby sa plavila naspäť do Salé s islandskými zajatcami, ktorých predal do otroctva. 

Osudy zotročených 

Niektorým Islanďanom sa našťastie podarilo oslobodiť. Medzi nimi boli Guðrún Jónsdóttir, gazdiná z Járngerðarstaðir, a jej brat Halldór. Všetci traja boli pomerne rýchlo oslobodení a v roku 1628 sa vrátili na Island. Guðrúnov syn Helgi bol taktiež oslobodený a vrátil sa domov v roku 1636. Ostatní unesení sa už nikdy nevrátili a nie je známe, čo sa s nimi stalo. 

Nájazd z Alžíru 

Krátko po odchode Haarlemových mužov z Islandu dorazila na ostrov druhá skupina pirátov čítajúca okolo 300 ľudí, ktorá pochádzala z Alžírska. Nie je isté, či sa s holandským kapitánom dohodli na spoločnom nájazde, alebo sa len dopočuli o ich výprave a sami chceli využiť zraniteľnosť Islandu. 4. júla 1627 sa vylodili na farme Hvalnesbær, kde však nikto nebol. Piráti toto miesto vyplienili a potom sa plavili do Berufjörðuru a kotvili pri Berunes. Následne veslovali až do obchodného prístavu Djúpavogur, kde kotvila dánska obchodná loď, ktorú prepadli, pričom uniesli štrnástich Dánov a jedného Islanďana. Piráti sa neuspokojili s „korisťou“ a pokračovali pozdĺž fjordu, vlámali sa do mnohých fariem, uniesli ľudí a odviedli ich na loď. Jeden chlapec im však ušiel a dokázal včas varovať ľudí na blízkych farmách, ktorí sa ihneď dali na útek. Hovorí sa, že legendárna hmla z Východných fjordov niektorých Islanďanov zachránila a uľahčila im utiecť.

Zverstvá na Westmanských ostrovoch 

Počas svojho počínania uniesli piráti okolo 110 ľudí, ale niektorých zabili. Hovorí sa, že plánovali pokračovať na sever pozdĺž Východných fjordov, ale narazili na silný protivietor. Z týchto dôvodov sa otočili a zamierili na západ pozdĺž južného pobrežia, ale nevedeli sa nikde vylodiť. Nakoniec dorazili na  Westmanské ostrovy nachádzajúce sa južne od Islandu. Miestni obyvatelia boli vydesení, keďže počuli o únosoch v Grindavíku a v rýchlosti postavili obranu. Piráti sa však vylodili na druhej strane ostrova. Do prístavu sa vybrali v troch skupinách, pričom keď po ceste stretli ľudí, chytili ich, zviazali a hnali pred sebou do dediny. To isté platilo aj pre dobytok, ktorý im prišiel do cesty. Tí pomalší boli bez milosti podrezaní. Ľudia trpeli hlavne na horných farmách, pretože piráti prišli rýchlo a nečakane. Ľudia na dolných farmách mali väčšiu šancu utiecť a podarilo sa im ukryť v jaskyniach a potokoch. 

Nájazdníci zostali tri dni na Westmanských ostrovoch, pričom sídlili v dedine Ræningjaflöt. Miestní, ktorí kládli odpor alebo neboli považovaní za predajných, boli zabití. Pár zajatcom sa podarilo utiecť do hôr, ale boli prenasledovaní. Mnohí si zachránili život lezením na útesy. Obyvatelia ostrovov sa ukrývali na rôznych miestach vrátane jaskyne Hundraðmannahellir a Fiskhellar. Predpokladá sa, že týmto spôsobom sa zachránilo asi 200 ľudí. Piráti nebrali ohľady ani na posvätné miesta. Najprv vypálili kostol Landakirkja, z ktorého ešte predtým ukradli cenné ornamenty a následne zabili jedného z dvoch reverendov. Druhého zajali spolu s jeho dvomi deťmi a manželkou, ktorá bola v 9. mesiaci tehotenstva. 

Plavba do barbarských štátov bola pre zajatcov nepochybne náročná a niektorí zomreli. Podľa svedectiev však s ľuďmi nezaobchádzali zle. Zajatý reverend Ólafur Egilsson vo svojej cestovnej knihe dokonca uvádza, že keď si jeho manželka Ásta ľahla na posteľ a porodila dieťa na mori, “Turci“ sa oňho starostlivo starali. 

Život v otroctve 

Piráti priviedli zajatcov do Alžíru, niektorých si zobral bej a ostatných predali na aukcii. Islanďania si len veľmi ťažko zvykali na svoj otrocký status, tridsať z nich zomrelo v prvom mesiaci po príchode do Alžíru. Niektorí čoskoro opustili kresťanskú vieru, najmä deti a mladí ľudia, a stali sa moslimami. V roku 1635 sa však asi 70 dospelých Islanďanov v Alžíri stále hlásilo ku kresťanskej viere. 

Na Island sa dostalo niekoľko listov napísaných zajatcami opisujúcich život v otroctve. Guttormur Hallsson, zajatec z Východných Fjordov, v liste z roku 1631 spomínal: „Medzi otrokármi sú veľké rozdiely. Niektorí zotročení ľudia v zajatí získajú dobrých, jemných alebo medzičlánkových pánov. Niektorí nešťastníci sa však ocitnú medzi divokými, krutými tyranmi s tvrdým srdcom, ktorí s nimi nikdy neprestanú zle zaobchádzať. Nútia ich pracovať a drieť v roztrhanom oblečení s malým množstvom jedla, spútaných železnými okovami, od rána do večera.“  

Neúspešné pokusy o výkupné

Časom začali niektorí otrokári uvažovať o tom, že by svojich otrokov vymenili za tučné výkupné. Z týchto dôvodov oslobodili Ólafura Egilssona, aby im za svojich krajanov priniesol veľkú sumu peňazí. Podarilo sa mu dostať do Kodane, kde zbieral peniaze na záchranu svojich krajanov. Pri dvoch príležitostiach tí, ktorí niesli výkupné do Alžíru, zradili zajatcov a použili peniaze na nákup tovaru. Tieto udalosti Ólafura veľmi zaboleli, o čom sa vyjadril aj v jednom zo svojich listov: „...vedieť, že tí, ktorí prišli dvakrát do Alžíru s našimi výkupnými, ich použili namiesto toho na obchod. Aby zarobili pre seba a ukradli nám slobodu, pretože nikdy nepripustili, že by mohli kohokoľvek oslobodiť, dokonca ani to, že na to prišli. Namiesto toho nám povedali, aby sme v mene Boha prosili nášho milostivého pána, kráľa, za našu slobodu. Potom naplnili prostoduchých, úbohých ľudí peknými slovami a pokračovali v ceste, jeden s kožou, druhý s truhlicami cukru, zanechávajúc za sebou len dym ich lživých slov“.

Návrat domov 

Nakoniec bolo v roku 1636 zaplatené výkupné za 34 zotročených ľudí v Alžíri. Cestou domov ich bohužiaľ šesť zomrelo a jeden zaostal. Zvyšným 27 sa podarilo doraziť na Island, vrátane Guðríður Símonardóttir z Westmanských ostrovov. Niekoľkí ďalší sa dostali späť na Island pomocou iných metód. V roku 1645 bolo zaplatené výkupné za osem ľudí, ktorí sa dostali späť do Kodane. Celkovo dostalo slobodu 50 jednotlivcov, no nie všetci sa vrátili na Island.

Na Islande sú turecké únosy vnímané ako významná udalosť, o ktorej sa stále často diskutuje. Napriek tomu je táto tragédia mimo Islandu prakticky neznáma. O tureckých únosoch v tom čase bolo napísaných viacero podrobných prác; hlavným bolo rozprávanie Ólafura Egilssona (Cesty reverenda Ólafura Egilssona). V roku 2008 bola do angličtiny preložená kniha zachytávajúca Ólafurove výpovede. Turecké únosy mali dlhodobý vplyv na Island. Ľudia ich považovali za trest od Boha za „hriešny“ životný štýl miestnych obyvateľov. Únosy sa do histórie zapísali taktiež ako jediná ozbrojená výprava proti Islandu v modernej dobe, ktorá si vyžiadala straty na životoch.

Zdroje:

1. Björgúlfsdóttir, D. Helga. 2023.Pirate Attack in Iceland – The Turkish Abductions. Reykjavik: yourfriendinreykjavik.com, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU