Diskusia: Tunely plné zbraní a mumifikovaných tiel - Odeské katakomby patria medzi najrozsiahlejšie na svete
Keď ruské vojská spustili vo februári tohto roku inváziu na Ukrajinu, pod paľbu sa dostalo aj tretie najväčšie mesto krajiny Odesa. Veľká časť obyvateľstva sa však bombardovaniu vyhla vďaka lokálnym katakombám, ktoré sa nachádzajú 18 metrov pod zemou, pričom ich dĺžka je 2500 km. Ako však vznikli tieto rozsiahle komplexy tunelov? Nuž, odpoveď je trochu komplikovanejšia.
Za všetkým hľadajte coquinu
Je ťažké určiť, kedy vznikli prvé katakomby, keďže časom boli rozširované. Niektoré zdroje ich uvádzajú až do obdobia medzi 16. a 17. storočím. Na rozdiel od parížskych alebo rímskych katakomb sa tieto podzemné chodby nikdy nepoužívali na pochovávanie mŕtvych. Keď bola koncom 18. storočia založená Odesa, tak na jej výstavbu bola použitá sedimentárna hornina s názvom coquina. Tá slúžila ako základný materiál pri výstavbe väčšiny budov v meste. Jej získanie malo jednoduchý princíp: ak ste si chceli postaviť palác, najjednoduchší spôsob, ako nájsť tento materiál, bolo založiť lom a vyťažiť toľko coquiny, koľko bolo potrebné. Keď zažila Odesa v rokoch 1819 až 1859 obrovský rozmach obchodu, bolo v nej postavených veľa palácov, čo znamenalo, že nespočetné množstvo lomov bolo vyhĺbených pod zemou. Tento proces bol do značnej miery neregulovaný a určitým spôsobom vysvetľuje prečo je systém katakomb tak veľký a neusporiadaný.
Rebeli, partizáni, nacisti a zločinci
Neskôr sa odeské katakomby stali obľúbeným úkrytom rebelov a zločincov. Počas druhej svetovej vojny sa mesto ocitlo pod okupáciou nacistov, ale desiatky sovietskych partizánov našli svoj úkryt v katakombách, kde sa skrývali 13 mesiacov, priamo pod nohami nacistov, proti ktorým viedli gerilovú vojnu z tunelov. Tí im to oplácali uzavretím niekoľkých vchodov s nádejou, že tak navždy uväznia povstalcov pod mestom. Okrem toho hádzali do katakomb aj kanistre s jedovatým plynom.
Katakomby sa po vojne stali domovom početných pašeráckych a zločineckých skupín, ktoré ich rozširovali a vytvárali nové siete tunelov. V roku 1961 vznikol klub Hľadanie (Poisk), na čele ktorého stál Konstantin Pronin z Paleontologického múzea OSU, a stal sa prvou oficiálnou jednotkou na prieskum katakomb, ktorej cieľom bolo preskúmať tunely a pomôcť zdokumentovať históriu partizánskeho hnutia.
Bludisko plné zbraní a mŕtvych
Dnes by ste po celom meste našli stovky rôznych vstupov do katakomb, pričom je odporúčané tam ísť so skúseným sprievodcom. Cesta do tunelov na vlastnú päsť síce nie je nezákonná, ale oficiálne je verejnosti prístupná len mála časť, pričom vstup do nej sa nachádza v Múzeu partizánskej slávy.
Doteraz nie sú katakomby úplne preskúmané, vďaka čomu tam ľudia občas nájdu skrýše so zbraňami, pričom existujú aj prípady, kedy boli nájdené telá. Tie sú takmer dokonale mumifikované, čo je spôsobené mrazom a suchom, ktoré telo dobre zakonzervovali. Väčšinou sa nájdu telá pochádzajúce z dávnej minulosti, ale nie je to pravidlo.
Napríklad v roku 2007 sa v tuneloch našlo telo tínedžerky Máši, ktorá sa dva roky predtým zúčastnila mladíckej párty v katakombách. Nanešťastie sa stratila, tri dni zmätene blúdila a nakoniec skonala na dehydratáciu, pričom jej telo bolo objavené až o dva roky neskôr.
Okrem iných vecí sa odeské katakomby od tých parížskych a rímskych odlišujú aj tým, že do dnešných dní sa rozširujú. Od začiatku 21. storočia pokračovala ťažba vápenca v baniach Dofinovka, Byldynka a Fomina balka pri Odese, čím došlo k ďalšej expanzii tunelov. Keď vezmeme do úvahy súčasne bombardovanie Odesy Rusmi, tak je len logické usúdiť, že Ukrajincom prídu rozšírené tunely vhod.
Zdroje:
1. Placemania.sk. 2020. KATAKOMBY V ODESE. Bratislava: Placemania.sk, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. FEDYKOVYCH, Pavlo. 2019. Dark secrets of Odessa's vast catacomb labyrint. Atlanta: CNN, 2019. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
