Synoda s mŕtvolou, alebo ako prebiehal súd so zosnulým telom pápeža
Jednou z najtemnejších ér pápežstva je rozhodne obdobie pornokracie z počiatku 10. storočia. V tej dobe boli pápeži len figúrky zneužívané pre mocenské ciele svojich mileniek. Zároveň išlo o obdobie najväčšieho morálneho úpadku plného intríg a bizarností. K tým najväčším z nich patrí súd s mŕtvolou zosnulého pápeža Formosa, ktorý bol po svojej smrti súdený nie raz, ale až dvakrát. Celý proces slúžil ako ukážka vtedajšej degenerácie cirkvi a do dnešných dní je považovaný za jeden z najväčších škandálov stredoveku.
Bábky bohatých
V 10. storočí boli pápeži a celkovo pápežstvo v rukách bohatých rodín, ktoré sa neštítili krutosti ani brutality, pokiaľ šlo o dosiahnutie svojich cieľov. K tým patrilo aj ovládnutie kresťanského sveta pomocou pápežov, ktorí v skutočnosti fungovali iba ako dosadené bábky šľachtických rodov. Ich vlády boli však veľmi krátke. Medzi rokmi 872 až 904 sa vystriedalo až dvanásť pápežov. Jedným z nich bol aj Štefan VII., ktorý vládol len 15 mesiacov, pričom bol preukázateľne šialeným a podľa všetkého bolo jeho postihnutie v Ríme verejným tajomstvom.
Do svojej pozície sa dostal vďaka vojvodkyni Angeltrud, ktorá mala pre nového pápeža netypickú úlohu. Tá spočívala v pomste jej bývalému nepriateľovi, zosnulému pápežovi Formosovi. S ním sa dostala do nepriateľstva po tom, čo korunoval jej syna za cisára Svätej rímskej ríše, ale neskôr uprednostnil iného uchádzača. Formos vedel, že Angeltrud jeho rozhodnutie neprijme a obával sa uzurpovania, no jeho mocní priatelia mu zaistili bezpečie. To bolo však dočasné, keďže v roku 896 zomrel, pričom sa teoretizuje, že ho dala vojvodkyňa otráviť.
Veľa nepriateľov
Počas svojho života si Formos dokázal narobiť slušné množstvo nepriateľov napriek tomu, že sa snažil vyhýbať rôznym intrigám. Často čelil falošným obvineniam, vďaka ktorým bol dokonca exkomunikovaný, ale neskôr sa preukázala ich absurdnosť a bolo mu umožnené sa vrátiť do Ríma, kde ho neskôr zvolili za pápeža. Po jeho smrti bol za nástupcu zvolený Bonifác VI.. Ten sa neskôr vzdal úradu v prospech Štefana VII., ktorý konečne mohol naplniť Angeltrudine želania.
Ako sa súdi mŕtvola
Počas januára 897 oznámil novozvolený pápež, že v kostole sv. Jána v Lateráne prebehne súd. Hlavným obžalovaným nebol nikto iný ako deväť mesiacov mŕtvy Formos, ku ktorému prechovával Štefan fanatickú nenávisť. Zdroj tejto nenávisti nie je známy, ale pravdepodobne šlo o manipulácie zo strany Angeltrud. Telo zosnulého Formosa bolo vybrané z rakvy, oblečené do pápežského rúcha a prinesené k súdu, kde mŕtveho pápeža posadili na trón. Štefan sedel neďaleko neho a celému procesu predsedal spolu s ďalšími sudcami z duchovenstva, ktorých pápež sám vybral, aby robili len to, čo sa im povie a nijak súd nemarili.
Počas súdu sa rozoberali falošné obvinenia z Formosovej minulosti, pričom Štefan pridal aj pár nových, aby dokázal, že zosnulý pápež nie je hodný pontifikátu. Šialený pápež obvinil svojho predchodcu z porušenia cirkevného práva a taktiež z krivej prísahy. Počas súdu sa začal Štefan správať bizarne. Duchovenstvo a všetkých prítomných zahŕňal vzrušenými prejavmi, zatiaľ čo na Formosovu mŕtvolu chrlil urážky. Zosnulému pápežovi bola povolená akási forma obrany v podobe 18-ročného mladíka, ktorý bol príliš zastrašený Štefanovou nepríčetnosťou, aby akokoľvek Formosa bránil. Na záver celého procesu bol zosnulý uznaný za vinného zo všetkých bodov obžaloby, ktoré boli proti nemu znesené.
Zneuctenie a záchrana tela
Štefan hneď po súde prehlásil, že všetky Formosove skutky a svätenia boli neplatné. Na pápežov rozkaz bola mŕtvola zbavená rúcha a oblečená do šiat obyčajného laika. Tri prsty Formosovej pravej ruky, ktoré používal pre pápežské požehnanie, mu boli odseknuté. Neskôr ich odovzdali Angeltrud, ktorá celý proces sledovala. Štefan nariadil, aby bol Formos opäť pochovaný v spoločnom hrobe. Neskôr jeho telo vykopali, vliekli ho uličkami Ríma a so záťažami hodili do rieky Tiber. Formosove telo našli rybári, ktorí ho vylovili a pochovali na bežnom cintoríne, kde odpočíval pod neoznačeným hrobom. Uvedomovali si, že pokiaľ sa o jeho znovupochovaní dozvie Štefan alebo Angltrud bude jeho telo opäť znesvätené.
Koniec šialeného pápeža a nástup ďalšieho
Štefan sa však zo svojej pomsty pridlho netešil. Jeho synoda s mŕtvolou pobúrila nielen duchovenstvo, ale aj prostý ľud. Osem mesiacov po súde prebehla „palácová revolúcia“ a Štefan VII. bol zvrhnutý. Nakoniec skončil vo väzbe, kde ho uškrtili. Jeho nástupcovia zbavili Formosa všetkých obvinení a dokonca Ján IX. zakázal akékoľvek súdy s mŕtvolami.
O desať rokov neskôr sa dostal k moci Segius III., ktorý bol známy milovník ľahkých žien. Práve on sa rozhodol opäť vykopať pápeža Formosa a znovu ho postaviť pred súd. Nielenže všetky bývalé obvinenia obnovil, ale pridal k nemu aj niekoľko zvrátených detailov.
Ďalšie zneuctenie tela a konečný odpočinok
Po súde nechal Formosovej mŕtvole odseknúť hlavu a tri prsty z ľavej ruky. Telo bolo opäť hodené do rieky Tiber a aby toho nebolo málo, tak Segius nechal na Štefanov hrob vytesať oslavný nápis. Chvíľu po tom bolo telo zosnulého pápeža opäť vylovené z rieky a prenesené do Baziliky sv. Petra, kde konečne našlo večný odpočinok. Neskôr bola platnosť Formosovho pontifikátu obnovená. Katolícka cirkev následne všeobecne ignorovala rozhodnutie Sergiusa vo vzťahu k Formosovi, pretože odsúdenie zosnulého pápeža malo len málo spoločného s nábožnosťou a viac s politikou.
zdroje:
1. LEWIS, Brenda. 2009. Temné dejiny pápežú. Praha: Deus, 2009. 256 s. ISBN: 9788087087947
Rubrika: História
Pridať komentár