Milovník Sukarno 

V roku 1945 sa muž známy pod menom Sukarno stal prvým prezidentom Indonézie po tom, čo viedol hnutie za nezávislosť proti holandskej koloniálnej nadvláde. Už pri nástupe k moci mal ohromnú podporu verejnosti a bol všeobecne považovaný za národného hrdinu. Okrem lásky ku krajine mal taktiež veľkú lásku k ženám. Sukarno to v tom čase nemohol predvídať, ale jeho zvyky nakoniec pritiahli záujem niektorých z najmocnejších tajných služieb na svete. 

Indonézia medzi kapitalizmom a komunizmom 

Počas Sukarnovho nástupu k moci sa začalo schyľovať k studenej vojne medzi USA a Sovietskym zväzom. Indonézia predstavovala dobrého spojenca pre obe strany. Toto tichomorské súostrovie bolo zaľudnené, strategicky vitálne a nanešťastie Západu domovom najväčšej komunistickej strany mimo Sovietskeho zväzu. Sukarno síce nebol komunistom, mal však komunistických spojencov a zdieľal niektoré ideologické tendencie.

Z týchto a nepochybne aj iných dôvodov sa Moskva a Washington desaťročia preťahovali s Indonéziou. Vo svojich zúfalejších, ale nápaditejších chvíľach sa špióni oboch vlád pokúsili obrátiť Sukarnovu slávnu sexuálnu zdatnosť proti nemu. Tieto snahy zahŕňali pornografický film vyrobený CIA a schému „honey pot“ s agentmi KGB oblečenými ako letušky. Ani jeden z plánov však nedopadol tak ako očakávali. 

Neúspešné snahy o zvrhnutie 

Američanov desila myšlienka šíriaceho sa komunizmu. Elity USA silne verili Teórii domina, ktorá predpokladala, že ak by bolo dovolené, aby sa komunistické revolúcie udiali, rozšírili by sa do susedných krajín. Sukarnove sympatie ku komunizmu a začínajúce vzťahy so Sovietskym zväzom či Čínou nakoniec presvedčili americkú vládu, aby pripravila jeho zvrhnutie. V roku 1962 sa britský premiér Macmillan a americký prezident Kennedy dohodli na likvidácii prezidenta Sukarna v závislosti od situácie a dostupných príležitostí. 

CIA sa už v minulosti snažila viacerými metódami zosadiť indonézskeho prezidenta. Organizácia premrhala milión dolárov v snahe ovplyvniť indonézske voľby v roku 1955. Na rozhorčenie Američanov získala komunistická strana, ktorá bola dôležitý Sukarnov spojenec, vo voľbách „prekvapivých“ šesť miliónov hlasov. Počas nasledujúcich dvoch rokov indonézsky prezident posilnil vzťahy s Moskvou a Pekingom. CIA zvažovala „polovojenskú operáciu v plnom rozsahu“, ale tento plán odložila k ľadu po tom, čo si uvedomili jej neuskutočniteľnosť. Nádeje, že by CIA naklonení rebeli zvrhli Sukarna boli obmedzené a  agentúra hľadala alternatívne metódy. 

Aféra s ruskou špiónkou 

Keď sa objavili správy, že Sukarno mal aféru s letuškou, ktorá mohla byť špiónkou KGB, Američania videli príležitosť využiť jeho údajnú promiskuitnosť a zároveň podkopať jeho postavenie národného hrdinu. 

Spočiatku sa CIA spoliehala na šírenie fám a podsúvanie správ o údajnej afére. Podľa nich bol Sukarno vďaka svojmu „sukničkáreniu“ uväznený v kúzle sovietskej ženskej agentky. Správy CIA dokonca tvrdili, že podľahol sovietskej kontrole v dôsledku jej vplyvu alebo vydierania. Správy o tom, ako sa Sukarno pohoršoval s ruskou letuškou a potenciálne poskytli Sovietom vplyv proti nemu, však mali nejaký základ v realite.

Sukarno cestoval v spoločnosti plavovlasej letušky počas návštevy Sovietskeho zväzu, tá istá letuška neskôr cestovala do Indonézie so sovietskym úradníkom Klimentom Vorošilovom a podľa Bluma bola niekoľkokrát videná v Sukarnovej spoločnosti. Sovieti sa v jednom momente pokúsili vydierať Sukarna tým, že ho nafilmovali pri pohlavnom styku so skupinou letušiek. 

Muž, ktorý bol až príliš otvorený 

Niektoré zdroje však tvrdia, že KGB pripravovala príbehy o Sukarnovi a letuškách už v roku 1957 alebo 1958. Bez ohľadu na načasovanie si KGB nesprávne prečítala kľúčový aspekt Sukarnových sexuálnych sklonov – nikdy sa nepokúsil skryť tieto tendencie. Ak niečo, tak sa nimi chválil. Indonézsky prezident otvorene podporoval polygamiu. Sám si vzal štyri „oficiálne“ manželky, pričom udržiaval de facto manželstvo s piatou ženou. Sukarno sa raz chválil americkému diplomatovi, že je „veľmi fyzicky zdatný muž, ktorý potrebuje sex každý deň“, a šokoval svojich vládnych hostiteľov vo Washingtone, keď žiadal, aby mu počas návštevy poskytli telefonáty. Vzhľadom na Sukarnove chvály by KGB nemala byť príliš prekvapená, že jej snahy o jeho vydieranie zlyhali. 

Keď ho Rusi neskôr konfrontovali s filmom o intímnom stretnutí, Sukarno bol zjavne potešený. Existujú dokonca tvrdenia, že požiadal o ďalšie kópie svojho aktu. CIA bola rovnako pomalá v učení sa tejto lekcii. Propagandisti ďalej šírili fámy o tom ako Sovieti vydierali Sukarna sexuálnou páskou. Agentúra medzitým pokračovala v polovojenskej operácii a údajne vyzbrojila a vycvičila desaťtisíce rebelov a „vojakov šťastia“ z Filipín, Taiwanu a Spojených štátov na základniach na Okinawe, Filipínach a Singapure. Rebeli sa však ukázali ako neúčinní. Keď bol pilot CIA Allen Lawrence Pope zostrelený a zajatý s dokumentmi, ktoré dokazovali, že CIA a americký vláda cvičí rebelov, tajná služba stiahla svoju podporu pre vojenské operácie a vzbura zhasla. Frustrovaní a zúfalí agenti prehodnotili myšlienku obrátiť Sukarnove sexuálne chúťky proti nemu.

Keď CIA natáčala pornofilm 

S týmto plánom mali v skutočnosti značný úspech. Sukarnove údajne pletky s letuškami sa objavili v tlači po celom svete a keď Round Table, seriózny britský štvrťročník medzinárodných záležitostí, prišiel vo svojom vydaní v marci 1958 analyzovať indonézske povstanie, uviedol, vydieranie sovieskych špiónov ako jeden z dôvodov, ktoré vyvolali povstanie. Vtedajšia všeobecná línia myslenia v CIA bola taká, že ak tento sexi príbeh o špiónoch do určitej miery inšpiroval rebéliu, potom špióni jednoducho potrebovali väčší, viac sexi príbeh, aby odštartovali úspešnú revolúciu. A ako lepšie vyrozprávať príbeh ako pomocou názorných pomôcok? A tak sa aj oni rozhodli natočiť vlastnú sexuálnu nahrávku so Sukarnom v hlavnej úlohe.

Vynaložilo sa značné úsilie na to, aby agenti CIA vymysleli pornografický film alebo aspoň nejaké statické fotografie, ktoré by mohli slúžiť ako indonézsky prezident a jeho ruská priateľka, ktorí sa venujú jeho obľúbenej činnosti. Keď sa však pri kontrole dostupných porno filmov nenašiel pár, ktorý by vyzeral ako Sukarno a jeho krásna ruská blondínka, CIA sa zaviazala produkovať svoje vlastné filmy. 

Agenti nielenže nedokázali nájsť podobnú postavu v dostupných filmoch, ale nepodarilo sa im ani nájsť herca, ktorý by mohol zastúpiť Sukarna. CIA sa teda rozhodla vyrobiť celotvárovú masku indonézskeho vodcu. Tú potom poslali do Los Angeles, kde mala polícia zaplatiť pornohercovi, aby ju nosil počas svojej veľkej scény. 

Pravdepodobne nedošlo k žiadnym detailným záberom. Film však údajne vznikol a bez ohľadu na to, kto v ňom hral alebo či mal alebo nemal masku, neexistuje žiadny dôkaz o tom, že video bolo niekedy distribuované. CIA sa  pravdepodobne stretla s krutou realitou distribúcie filmov pre dospelých v časoch pred internetom alebo dokonca VHS. Kotúčový film skrátka nebol účinný nástroj na doručovanie propagandy masám. A v konečnom dôsledku na tom nezáležalo, keďže sa CIA stretla s rovnakým výsledkom ako KGB.

Koniec milovníka žien 

Nakoniec sa CIA s pomocou svojich britských spojencov v MI6 rozhodla vykonať prevrat, ktorý viedol k tomu, že Sukarnovu vládu nahradila Suhartova prozápadná diktatúra v roku 1967. Nový prezident sa potom pustil do kampane zameranej na masové vraždy (skutočných alebo podozrivých) komunistov. Zvrhnutie Sukarna bolo jedným z „najúspešnejších“ prevratov, na ktorých sa MI6 podieľala a jeho vykonaním zapríčinila dlhotrvajúcu diktatúru v krajine.

Zdroje: 

1. CAVANAUGH, Darien. 2016.The CIA and KGB Both Tried to Blackmail This World Leader With Sex Tapes. San Francisco: medium.com, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU