Američan vo Francúzsku 

James Aloysius Harden-Hickey sa narodil v San Franciscu 8. decembra 1854. Počas detstva sa jeho rodné mesto dostalo do chaosu, ktorý spôsobila vtedajšia zlatá horúčka. Z tohto dôvodu sa neskôr mladý James a jeho matka presťahovali do Francúzska. Krajine vtedy vládol Napoleon III., ktorý  si zo svojej zeme urobil divoké a okázalé javisko pre zdobené divadelné predstavenia a mystifikačné obrady. James bol fascinovaný divadlom, ktoré v ňom prebudilo celoživotnú záľubu v dobrodružstvách. V roku 1875 vyštudoval francúzsku vojenskú akadémiu a o tri roky neskôr sa oženil s grófkou Saint-Pery, s ktorou splodil dve deti. Vedel perfektne po francúzsky, bol považovaný za majstra šermiarov a začal písať romány. 

Barón neexistujúcej ríše 

V roku 1878 začal vydávať noviny Triboulet, ktoré boli veľmi populárne, ale silno protirepublikánske, kvôli čomu sa často dostával do problémov. Tie vyústili v duely, súdne procesy a pokuty. Nakoniec bol nútený periodikum zrušiť, keďže mu došli finančné prostriedky na vydávanie. Do roku 1880 napísal jedenásť románov, pričom niektoré boli iba kópie diel Michaela Strogoffa, Julesa Verna a Miguela de Cervantesa. Do literatúry často vkladal monarchistické a protidemokratické princípy, za čo bol vymenovaný barónom Svätej ríše rímskej, ktorá zanikla pred 74 rokmi.

Objav, ktorý zmenil život 

Neskôr sa Hickey rozviedol so svojou prvou manželkou, okrem iného sa zriekol katolicizmu a konvertoval na budhizmus. Vtedy nastal zlom v jeho živote, keďže začal cestovať po svete. Rok strávil v Indii, kde sa učil sanskrt a študoval Budhovu filozofiu. Následne sa vrátil do Paríža, pričom tam stretol Annie Harper Flagler, ktorá pochádzala zo zámožnej rodiny a neskôr sa stala jeho druhou manželkou. Pred sobášom sa vydal loďou do Tibetu. Keď sa jeho posádka zastavila v Južnom Atlantiku, všimol si na mape malý ostrov Trinidad, ktorý sa nachádzal 1200 míľ od Brazílie a nikto si ho nenárokoval. James sa chopil príležitosti a prehlásil tento zabudnutý kus sveta za svoj vlastný nezávislý štát. 

Prvý princ Trinidadu 

Harden-Hickey sa vrátil do Paríža s veľkými plánmi. O pár rokov navštívil Trinidad a vďaka bohatstvu svojej novej rodiny nemal problém nájsť niekoho, kto by financoval jeho sen. V roku 1893 začali noviny v New Yorku publikovať články o procese premeny Trinidadu na nezávislú krajinu. Harden-Hickey v jednom z rozhovorov povedal, že ostrov sa čoskoro stane prosperujúcim štátom. Cieľom novinovej kampane bolo zistiť, či si niekto nárokuje Trinidad. Nikto sa k vlastníctvu neprihlásil a James to bral ako povolenie, k tomu, aby sa v roku 1894 vyhlásil za Jamesa I., princa z Trinidadu. Začal vydávať štátne dlhopisy, aby mohol financovať výstavbu infraštruktúry na ostrove. Vytvoril si taktiež známky s vlajkou svojho nového kniežatstva. Pokúšal sa prilákať na ostrov osadníkov a najal klenotnícku firmu, aby vytvorila najdôležitejší šperk nového kráľovstva - jeho korunu.

Rýchly koniec vysneného kniežatstva

Novovyhlásené kniežatstvo pripomínalo diktatúru, princ pridelil všetky pozície vo verejných funkciách svojim priateľom a do roku 1894 každý, kto prešiel okolo hnedého kameňa na 217 W. 36th St. na Manhattane, uvidel na dverách ručne písaný nápis: Chancellery of Trinidad. Nanešťastie pre Harden-Hickyho sa správy o Trinidade konečne dostali do Anglicka, ktoré si ostrov formálne nárokovalo. V roku 1895 vyslala krajina na Trinidad expedíciu a tá bez boja zabrala ostrov. Brazília si tiež toto územie nárokovala, pričom okamžite protestovala proti britskej agresii a princ z Trinidadu ju, prirodzene, čoskoro nasledoval. 

Predseda vlády Trinidadu, poslal protestný list ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Tento dokument obsahoval oznámenia, že nikto nebol proti vytvoreniu nového národa. Premiér vyzval Spojené štáty, aby uznali Trinidad a vyhlásili neutralitu. Takmer okamžite sa Harden-Hickey stal terčom posmechu všetkých novín v New Yorku. Iba jeden novinár z The Evening Sun bol ochotný urobiť rozhovor so samozvaným monarchom, pričom ho v článku opísal ako váženého džentlmena. Harden-Hickeyho to tak potešilo, že novinárovi poslal zlatú medailu zabalenú do zamatu, ktorá ho uznávala za člena Trinidadského rytierského rádu.

Plánovanie invázie 

Krátko po vypuknutí konfliktu sa Harden-Hicky dostal do hlbokej depresie. V záchvate šialenstva sa rozhodol naplánovať inváziu do Británie z Írska. Dokonca požiadal svojho zaťa Henryho Flaglera, aby jeho “dobyvačné ťaženie“ financoval a to napriek tomu, že sa s ním manželka krátko predtým rozviedla. James I. sa následne pokúsil získať peniaze predajom svojho ranča v Mexiku, ale nepodarilo sa mu zhromaždiť dostatok prostriedkov. 

Koniec princa z Trinidadu 

James si postupne uvedomoval, že prichádza o všetko. Keď v roku 1898 prišiel do hotela v El Paso, princ z Trinidadu bol na mizine, ponížený a bez priateľov. 10. februára bol nájdený vo svojej hotelovej izbe bez známok života. Personál uviedol, že na stole pri posteli našli fľašu morfia a list adresovaný rodine, v ktorom James uviedol dôvody svojej samovraždy. V roku 1894 vydal knihu s názvom Eutanázia: Estetika samovraždy, v ktorej napísal, že „je dôležitejšie žiť dobre ako žiť dlho a často je dobre dlho nežiť“. Jeho smrť potvrdila, že túto filozofiu podporoval až do svojho konca. Slúžky tiež našli truhlicu plnú bezcenných poštových známok a dlhopisov spolu s predmetom zabaleným vo vlajke Trinidadu. Bol to jeho jediný skutočný pozemský majetok: koruna Trinidadskeho kniežatstva.