Slovenskú republiku sme budovali spoločne s národnostnými menšinami
Pri poslednom sčítaní obyvateľov sa viac ako 10 percent ľudí na Slovensku hlási k niektorej z národnostných menšín.
BRATISLAVA 17. januára (SITA) – Slovenskú republiku sme budovali spoločne s národnostnými menšinami, s ktorými sme boli spoločne účastníkmi zápasov o rozširovanie priestoru slobody, zápasov o rešpekt a toleranciu voči menšinám, o uchovanie rozmeru našich životov, o uznanie a dôstojné miesto v Európe. Povedala to dnes prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá prijala predstaviteľov národnostných menšín. Na stretnutí s prezidentkou sa zúčastnia zástupcovia maďarskej, bulharskej, českej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rusínskej, srbskej, ukrajinskej a židovskej menšiny. Pri poslednom sčítaní obyvateľov sa viac ako 10 percent ľudí na Slovensku hlási k niektorej z národnostných menšín.
„Vďaka tomu sme sa vyhli medzinárodnej izolácii a mohli sme sa úspešne začleniť do medzinárodných organizácií a štruktúr,“ uviedla ďalej Zuzana Čaputová, podľa ktorej sa podarilo prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín, vznikla prvá menšinová univerzita a odborné univerzitné pracoviská zamerané na výučbu menšinových jazykov. Vznikli nové národnostné múzeá aj fond na podporu kultúry národnostných menšín. Prezidentka poďakovala všetkým za to, že každý svojím dielom prispieva k tomu, aby sa menšiny cítili na Slovensku ako plnohodnotní občania. Situácia na Slovensku podľa nej ale nie je ideálna, pretože stále sledujeme politické snahy, ktoré ukazujú prstom na menšinu ako na kolektívneho vinníka, a preto potrebujeme dôslednejšie dbať na dodržiavanie jazykových aj kultúrnych práv národnostných menšín.
„Občania, hlásiaci sa k národnostným menšinám, sú často v špecifickej situácii, pretože na rozdiel od väčšinového obyvateľstva musia to, čo dostali oni do kolísky, dosiahnuť s väčšou námahou a prekonávaním viacerých prekážok,“ uviedol podpredseda Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Ondrej Pöss. Národnostné menšiny podľa neho potrebujú pre zabezpečenie, uchovanie a rozvoj svojej identity, jazyka a kultúry komplexný, moderne poňatý zákon o postavení národnostných menšín na Slovensku. „O takomto zákone sa hovorí takmer od vzniku republiky pred 30 rokmi, a preto je nám ľúto, že k jeho schváleniu dodnes nedošlo. Mrzí nás, že naše stanoviská sa niekedy spochybňujú, že sa ocitáme v neistote,“ skonštatoval Pöss s tým, žeby by si želal, aby sa naplnili prezidentkine slová z 25. januára 2021, podľa ktorých je potrebné so zástupcami národnostných menšín komunikovať a výsledky by sa mali voči nim interpretovať ústretovo.
„Vďaka tomu sme sa vyhli medzinárodnej izolácii a mohli sme sa úspešne začleniť do medzinárodných organizácií a štruktúr,“ uviedla ďalej Zuzana Čaputová, podľa ktorej sa podarilo prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín, vznikla prvá menšinová univerzita a odborné univerzitné pracoviská zamerané na výučbu menšinových jazykov. Vznikli nové národnostné múzeá aj fond na podporu kultúry národnostných menšín. Prezidentka poďakovala všetkým za to, že každý svojím dielom prispieva k tomu, aby sa menšiny cítili na Slovensku ako plnohodnotní občania. Situácia na Slovensku podľa nej ale nie je ideálna, pretože stále sledujeme politické snahy, ktoré ukazujú prstom na menšinu ako na kolektívneho vinníka, a preto potrebujeme dôslednejšie dbať na dodržiavanie jazykových aj kultúrnych práv národnostných menšín.
„Občania, hlásiaci sa k národnostným menšinám, sú často v špecifickej situácii, pretože na rozdiel od väčšinového obyvateľstva musia to, čo dostali oni do kolísky, dosiahnuť s väčšou námahou a prekonávaním viacerých prekážok,“ uviedol podpredseda Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Ondrej Pöss. Národnostné menšiny podľa neho potrebujú pre zabezpečenie, uchovanie a rozvoj svojej identity, jazyka a kultúry komplexný, moderne poňatý zákon o postavení národnostných menšín na Slovensku. „O takomto zákone sa hovorí takmer od vzniku republiky pred 30 rokmi, a preto je nám ľúto, že k jeho schváleniu dodnes nedošlo. Mrzí nás, že naše stanoviská sa niekedy spochybňujú, že sa ocitáme v neistote,“ skonštatoval Pöss s tým, žeby by si želal, aby sa naplnili prezidentkine slová z 25. januára 2021, podľa ktorých je potrebné so zástupcami národnostných menšín komunikovať a výsledky by sa mali voči nim interpretovať ústretovo.
