Slovensko zaznamenalo rekordný rok pre bociana bieleho, počet hniezd dosiahol nové maximum
Svetové otepľovanie a zmeny v migrácii vtákov prispeli k rekordnému nárastu hniezd bociana bieleho.
„Dlhodobo bola situácia s bocianom na Slovensku stabilizovaná v počte okolo 1350 obsadených hniezd. No v roku 2024 sme napočítali až 1573 obsadených hniezd v 1106 obciach,“ uviedol hlavný koordinátor sčítania Miroslav Fulín. Dodal, že celkového počtu hniezd bolo na 1344 hniezdach vyvedených 4081 mláďat, čo predstavuje priemerný počet 3 mláďatá na hniezdo. Najvyšší počet obsadených hniezd registrujú obce Dlhé nad Cirochou a Radvaň nad Laborcom. Zaujímavosťou bolo, že zo všetkých hniezd až 860 hniezd sa nachádzalo na samostatných stĺpoch s podložkami. Významný vplyv na nárast počtu hniezd má podľa odborníkov globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje posun areálu rozšírenia bocianov na severovýchod Slovenska, a taktiež upustenie od migrácie do južnej Afriky kvôli miernym zimám a dostatku potravy na severnej a strednej Afrike. Vysoký počet mláďat na hniezdach u nás podporila aj bohatá potravná ponuka vo forme vyššieho počtu hrabošov v danom roku na Slovensku. Ornitológovia na záver vyjadrili vďaku všetkým, ktorí prispeli dátami o hniezdení v roku 2024.
Bocian biely hniezdi v prevažnej časti Európy, severnej Afrike, Turecku, v severnom Iráne a menšia populácia obýva strednú Áziu. V Európe hniezdny areál súvisle pokrýva stred a východ kontinentu a Balkán. Významné hniezdne lokality sú aj na Pyrenejskom polostrove. V západnej Európe a v Taliansku sa vyskytujú izolované populácie. Na Slovensku hniezdi takmer na celom území, väčšinou v nížinách do 300 m n. m, menej početne aj vyššie. Hniezda si stavia najmä v okolí ľudských sídel, prevažne v intravilánoch obcí, v okolí ktorých nachádza dostatok potravných zdrojov. Najviac hniezd, 60% zo všetkých obsadených, sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Európske populácie bociana bieleho sú typicky sťahovavé. Zo zimovísk v južnej Afrike sa k nám druh vracia koncom marca až začiatkom apríla. Odlieta v polovici augusta. Ojedinele niekoľko jedincov prezimuje. Po prílete obsadí hniezdo najprv samec, ktorý ho chráni pred inými samcami, pričom môže dôjsť aj k bojom. Páreniu predchádza tok v podobe klepotania zobákmi a charakteristických záklonov hlavy. Počas horúcich dní chránia mláďatá pred slnkom na hniezde vlastným telom, na hniezdo im nosia v zobáku aj vodu. Mláďatá kŕmia rodičia často dážďovkami, chrobákmi, neskôr ulovenými hlodavcami, obojživelníkmi, jaštericami, hadmi. Zloženie potravy závisí od potravnej ponuky okolitých biotopov, najčastejšie však lovia vo vlhkom prostredí, v plytkých vodách, na brehoch tokov, v hustých porastoch, no aj na poliach, a to obzvlášť pri premnožení hrabošov.