Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Salvádor vs. Honduras 1969 - futbalový zápas, ktorý spôsobil vojnu

zdroj: Wikipedia
7.5.2022 08:41 Róbert Endrödy ml. / SPE

Nie je možné hovoriť o krajinách Latinskej Ameriky bez toho, aby nebol spomenutý futbal. Celosvetovo najobľúbenejší šport má v tomto regióne až kultové postavenie. Futbal je pre ľudí symbolom národnej pýchy, mieša sa tu politika s nacionalizmom a prehrané zápasy sa znášajú ťažko. Jeden z takýchto zápasov viedol až k vojne medzi Hondurasom a Salvádorom v roku 1969. Ako mohol futbalový zápas spôsobiť konflikt, v ktorom zomrelo podľa niektorých údajov až 6 000 ľudí? To sa dozviete v tomto článku.


Veľa ľudí, veľa problémov

Korene tohto konfliktu siahajú až na začiatok 20. storočia. Salvádor bol v tej dobe najhustejšie osídlený štát na západnej pologuli. Krajina trpela preľudnením, chudobou a ekonomika krachovala. Podstatnú časť pôdy vlastnilo štrnásť veľkostatkárskych klanov. Často sa hovorilo, že „Salvádor je majetkom štrnástich rodín.“

Na druhú stranu, dve tretiny prostých vidiečanov nemali žiadnu pôdu, pričom po celé generácie hromadne migrovali do Hondurasu. Ten mal o polovicu menšiu populáciu, ale za to šesťnásobne väčšiu rozlohu. Hromadne prichádzajúci Salvádorčania sa usadzovali v menej zaľudnených pohraničných oblastiach krajiny. Bola to tichá nelegálna migrácia, ktorú honduraská vláda po celé roky tolerovala. Prisťahovalci zakladali vlastné dediny, žili väčšinou v drevených chatrčiach a obrábali ladom ležiacu pôdu.

Ja nie, to vy!

Honduras si sám prechádzal ťažkým obdobím. V roku 1963 sa uskutočnil prevrat pod vedením bývalého pilota vojenského letectva, Oswalda Lópeza Arellana, ktorý sa bál vtedajšieho socialistického smerovania krajiny. Hneď po tom ako si zaistil moc, začal viesť krutú kampaň proti ľavicovo orientovaným stranám. Veľa ľudí malo pochybnosti o jeho legitimite, a tak v roku 1965 vyhlásil prezidentské voľby, ktoré bezkonkurenčne vyhral. Opozícia však tvrdila, že voľby boli sfalšované. Okrem toho mala v krajine veľký vplyv americká spoločnosť United Fruit Company, tá dala Oswaldovi 1,25 milióna dolárov za zníženie vývozných ciel na banány, čo zapríčinilo úpadok ekonomiky štátu, ktorý bol závislý na exporte ovocia.

{alt}
Fotka vtedajšieho honduraského prezidenta Oswalda Lopéze Arrelana. zdroj: https://www.biografiasyvidas.com/
V krajine vypukli protesty a situácia začínala byť pre diktátora kritická, preto začal obviňovať salvádorských imigrantov z kradnutia práce a pôdy. Tvrdil, že to oni sú pravým dôvodom prečo Honduras upadá. Zaviedol pozemkovú reformu, ktorou pôdu vlastnenú salvádorskými vidiečanmi zoštátnil, a dal ju chudobným Hondurasanom. Salvádorčania museli opustiť svoje polia, ktoré obrábali po celé generácie, odchodu sa nevyhli ani ľudia, ktorí za pôdu zaplatili. Tí, čo neodišli sa ocitli pod útokom domácich obyvateľov. Honduraská vláda začala posielať Salvádorčanov naspäť do ich domoviny (v tej dobe ich v Hondurase žilo okolo pol milióna). Salvádorske elity boli zdesené týmto činom, keďže nemali prostriedky, ktorými by sa dokázali postarať o tisíce prichádzajúcich utečencov do už tak preľudnenej krajiny. Napätie medzi susednými štátmi sa stupňovalo.

Futbalová rivalita

V tom istom období sa konala kvalifikácia na futbalové majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku. Oba tímy mali hrať sériu zápasov proti sebe. Prvý z nich sa konal 8. júna 1969 v hlavnom meste Hondurasu, Tegucigalpe. Noc pred zápasom obkľúčili fanúšikovia Hondurasu hotel, v ktorom bol ubytovaný salvádorský tím. Miestni začali hádzať do budovy kamene, mlátili taktiež tyčami do plechu a prázdnych sudov. Každú chvíľu vybuchovali petardy a autá zaparkované pred hotelom hlasno trúbili. Fanaticky naladení fanúšikovia robili všetko preto, aby bolo mužstvo protihráčov nevyspaté, unavené a nervózne. Tieto okolnosti spôsobili, že zápas skončil 1:0 pre Honduras. Salvádorčania dostali gól v 90. minúte a fanúšikovia boli zhrození. V tú noc mladá salvádorská fanúšička, Amelia Bolaniosová, nebola schopná uniesť prehru svojho tímu a spáchala samovraždu tým, že si prestrelila srdce. Salvádorská vláda velebila tento čin, a v novinách  začali vykresľovať mladú Salvádorčanku ako národnú hrdinku. Jej pohreb bol vysielaný v televízii a zúčastnilo sa ho celé hlavné mesto. Dokonca na čele smútočného sprievodu kráčal samotný prezident republiky v kruhu ministrov. Udalosti sa zúčastnili aj futbaloví reprezentanti, ktorí sa ráno vrátili do krajiny lietadlom, pričom ešte pred odletom boli vypískaní a opľutí na letisku v Tegucigalpe.

Ďalší zápas sa mal konať v Salvádore. Tentokrát sa scenár opakoval na honduraskej strane. Kričiaci dav Salvádorčanov rozbil všetky okná v hoteli, kde boli ubytovaní Hondurasania. Do rozbitých okien nahádzali mŕtvoly potkanov a zapáchajúce oblečenie. Hráči boli ráno dopravení na štadión v obrnenom vozidle. Karta sa obrátila na stranu Salvádoru, ktorý uštedril Hondurasu porážku 3:0. Na štadióne vypukla bitka medzi fanúšikmi súperiacich tímov. Honduraský futbalový tím musel byť prepravený domov nepriestrelným autobusom kvôli tomu, že lokálni obyvatelia na futbalistov útočili kameňmi. Tréner Hondurasu vtedy svojmu tímu povedal ako môžu byť radi, že prehrali. Obyvatelia Hondurasu, nahnevaní z porážky, začali ešte viac terorizovať salvádorských prisťahovalcov, boli hlásené aj prípady, keď im spálili domy. Situácia začínala byť kritická a nikto nerobil nič preto, aby ju upokojil

{alt}
Fotka zachytávajúca boj medzi salvadórskymi a honduraskými futbalovými fanúšikmi na štadióne Flor Blanca v roku 1969. zdroj: www.scoopnest.com
Finálny zápas sa odohral v Mexiku, kde Salvádor tesne vyhral nad Hondurasom 3:2. Na štadióne vypukli boje medzi fanúšikmi, ktoré dopadli kruto pre obe strany. Honduraskí obyvatelia sfanatizovaní prehrou ich národného tímu, začali ešte viac terorizovať Salvádorčanov. Toto bola posledná kvapka pre Salvádor, okrem toho, že jeho obyvateľstvo bolo terorizované, tak mal pred dverami utečeneckú krízu. Salvádorská vláda sa preto rozhodla vyhlásiť Hondurasu vojnu.

Rýchly začiatok a ešte rýchlejší koniec

Na druhý deň postupovala armáda Salvádoru stále hlbšie a hlbšie na územie Hondurasu. Ich početná prevaha im dala obrovskú výhodu a vyzeralo to tak, že nikto nebude schopný zastaviť vojsko. Ten istý deň sa do vojny snažila zasiahnuť Organizácia amerických štátov, ktorá požiadala Salvádor, aby zastavil inváziu do Hondurasu, to ale salvádorská vláda odmietla. Tretí deň dokázal Honduras zmobilizovať svoje letectvo a vykonal niekoľko odvetných náletov na územie Salvádoru. Letecký útok sa sústredil na vojenské základne a ropné rafinérie. Honduraská armáda povzbudená odvetnými náletmi dokázala zadržať Salvádorčanov. Štvrtý deň sa do celej situácie opäť vložila Organizácia amerických štátov (OAS), ktorá sa dohodla so Salvádorom, aby poskytol bezpečie salvádorským utečencom a uzavrel prímerie s Hondurasom. Tento malý stredoamerický štát sa však odmietol stiahnuť z Hondurasu, nakoniec to urobil až pod vyhrážkou sankcií od OAS, a tým sa vojna skončila.  

{alt}
Pochod Salvádorskej armády na Honduras zdroj: en.difesaonline.it

Kde jedna vojna skončí, tam druhá začne

Po vojne bola ekonomika aj infraštruktúra oboch krajín poškodená. Konflikt zanechal aj územné spory, pričom niektoré z nich sa dodnes nevyriešili. Udávajú sa rôzne počty obetí vojny, od 2 000 až po 6 000 mŕtvych. Salvádor sa síce dostal na majstrovstvá sveta, ale neradoval sa dlho, keďže prehral všetky zápasy v skupine a skončil na poslednom mieste. Situácia so salvádorskými utečencami bola neúnosná. Vláda nebola schopná pokryť ich základné potreby. Tento problém sa stal hlavnou príčinou vypuknutia salvádorskej občianskej vojny, ktorá si vyžiadala okolo 50 tisíc obetí.

{alt}
Fotka salvádorských utečencov, ktorí sa po niekoľkých generáciách vracajú späť do Salvádoru. zdroj: home.bt.com

Futbalová vojna sa stala ukážkou toho, ako niektoré vojny jednoducho nemajú víťaza.

Zdroje:

KAPUŚCIŃSKI, Ryszard. 1983. Fotbalová válka. Praha: Panorama, 1983. 272 s. ISBN: 11-051-83

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Prezidentom bankovej asociácie sa stal Peter Krutil zo Slovenskej sporiteľne

Vo funkcii nahradil doterajšieho prezidenta Alexandra Rescha z VÚB. pred hodinou - BANKY / SITA


Únia a Singapur podpísali dohodu o digitálnom partnerstve

Obe strany sa dohodli na spolupráci v kriticky dôležitých oblastiach, ako sú polovodiče, dôveryhodné toky dát, uľahčovanie digitálneho obchodu, digitálne zručnosti zamestnancov a digitálna transformácia firiem a verejných služieb. pred hodinou - EÚ / SITA


Komisia a OECD predstavili prvé onkologické profily jednotlivých krajín

Rakovina je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ a spôsobuje až 26 % všetkých úmrtí. pred 2 hod. - EÚ / SITA


Počet pasažierov hlavných nemeckých letísk sa vlani medziročne viac ako zdvojnásobil

Cez hlavné nemecké letiská vlani prešlo zhruba 155,2 milióna cestujúcich. Oproti roku 2021 to bolo o 111 percent viac. pred 2 hod. - NEMECKO / SITA


Rozviedka predpovedá intenzívne boje počas najbližších dvoch mesiacov

Rusi podľa ukrajinskej rozviedky pochopili, že medzinárodná podpora Ukrajiny sa zvyšuje a že „ďalší Ramstein príde čoskoro“. pred 2 hod. - UKRAJINA / SITA


Začala sa výstavba bulharsko-srbského prepojenia plynovodov

Cieľom prepojenia je dopravovať plyn z Azerbajdžanu a zároveň poskytnúť Srbsku prístup k prístavom v Grécku importujúcim skvapalnený zemný plyn. pred 2 hod. - BULHARSKO / SITA


Európski ministri životného prostredia vyzývajú Európsku komisiu na zachovanie ochrany vlka

K Budajovej iniciatíve sa pripojilo 11 členských štátov EÚ, a to Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. o 15:26 - MŽP / SITA


Ku školskému vlaku z Lipian nadviazali autobusy

Dôvodom je prispôsobenie autobusovej dopravy k zavedenému rannému vlaku na trase Lipany – Prešov. o 15:24 - LIPANY / SITA


V tomto volebnom období už 17-krát zabránili obmedzeniu alebo úplnému zákazu interrupcií

Poslankyňa strany Sloboda a Solidarita Jana Bittó Cigániková tvrdí, že program 81. schôdze Národnej rady SR neschválili, pretože bojovali za práva žien. o 15:20 - BITTÓ CIGÁNIKOVÁ / SITA


Kontroly na hraniciach so Slovenskom skončia 4. februára

Po stredajšom rokovaní českej vlády to oznámil minister vnútra Vít Rakušan. pred 3 hod. - ČR / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 1. februára

1.2.1844 Narodeniny

JURAJ PETRUŠKIN-KELLO

Pred 179 rokmi sa v Bardejove narodil evanjelický kňaz, spisovateľ a pedagóg JURAJ PETRUŠKIN-KELLO. Zomrel 3.1.1898.
1.2.1878 Narodeniny

MILAN HODŽA

Pred 145 rokmi sa v Sučanoch narodil novinár, publicista, vysokoškolský pedagóg, štátnik, poslanec uhorského snemu, podpredseda SNS, zakladateľ a redaktor Slovenského denníka a Slovenského týždenníka, jediný medzivojnový premiér ČSR slovenskej národnosti MILAN HODŽA. Známe je aj jeho hlavné dielo Federation in Central Europe, v ktorom rozpracoval svoju koncepciu federácie stredoeurópskych národov. Zomrel 27.6.1944 v USA - Clearwater.
1.2.1912 Narodeniny

JÁN SVETLÍK

Pred 111 rokmi sa v Hybiach narodil architekt a pedagóg JÁN SVETLÍK, ktorého najznámejším projektom je bratislavský Slavín. Zomrel 8.12.1997.
1.2.1923 Narodeniny

HENRICH HOFFSTÄDTER

Pred 100 rokmi sa v Rimavskej Sobote narodil tanečník HENRICH HOFFSTÄDTER, bývalý sólista baletu Štátneho divadla v Košiciach. Zomrel 7.4.1994.
1.2.1933 Narodeniny

ERNEST WEIDLER

Pred 90 rokmi sa v Ružomberku narodila publicista a známy rozhlasový moderátor a redaktor ERNEST WEIDLER. Zomrel 14.10.2012.
1.2.1952 Narodeniny

DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ

Pred 71 rokmi sa v Bratislave narodila poetka, spisovateľka a dramaturgička DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru bola na toto prestížne ocenenie nominovaná v roku 2005 ako jedna z dvoch Sloveniek. Zomrela 26.8.2008.
1.2.1837 Udalosť

Ľudovít Štúr sa stal námestník profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej

Pred 186 rokmi ustanovil dištriktuálny konvent Ľudovíta Štúra za námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej na bratislavskom lýceu.