Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Rusku nejde o vojnu - odborník na východnú Európu sa vyjadril k súčasnej kríze

zdroj: carnegieendowment.org
3.2.2022 05:02 Róbert Endrödy ml. / SPE

V posledných mesiacoch došlo k zosilneniu napätia medzi západom podporovanou Ukrajinou a Ruskou federáciou. Napriek snahám o rokovanie sa situácia nezlepšuje a ľudia sa obávajú eskalácie konfliktu. Môže táto kríza prerásť do otvorenej konvenčnej vojny? Čo je zdrojom napätia medzi dvomi krajinami? Akú rolu v tom hrajú NATO a EÚ? A aké scenáre udalostí by sme mohli očakávať? Na tieto otázky odpovedá analytik z Výskumného centra AMO a odborník na rusko-ukrajinské vzťahy Pavel Havlíček.


Čo patrí medzi hlavné faktory napätia medzi Ukrajinou a Ruskom? Akú rolu v tom hrá NATO a EÚ?
Hlavným faktorom po roku 2014 je otázka teritoriálnej integrity, ale i otázka štátnej suverenity Ukrajiny ako krajiny, ktorá sa po roku 2014 orientuje na západ. Tento východoeurópsky štát chce vybrať svoju vlastnú bezpečnostnú orientáciu, ktorú Rusko dlhodobo spochybňuje a po Euromaidane aj prostredníctvom vojenského konfliktu, ktorý je vo forme nikým nevyhláseného vojnového stavu s Ukrajinou.

Jedná sa o vec suverénnej voľby Ukrajincov a ukrajinskej vlády, ktorá spočíva v tom, s kým chcú spolupracovať, a na koho sa chcú orientovať. Toto je vlastne fundamentálna otázka, ktorú Putin a vedenie Kremľu dlhodobo spochybňuje, keď poukazuje na rôzne faktory, vrátane „alternatívnych historických výkladov.“ Tie sa týkajú napríklad tvrdení, že Ukrajinci a Rusi sú ten istý národ alebo spôsobov ako sa ukrajinské vedenie snaží dištancovať svoju krajinu od sféry ruského vplyvu. 

Pokiaľ sa na to pozrieme zo širšieho geopolitického hľadiska, americkí stratégovia už v 80. a 90. rokoch poukazovali na to, že bez Ukrajiny je Rusko len regionálna veľmoc. To je tiež jeden z hlavných podnetov, ktorý ruské vedenie motivuje - chce si udržať svoju sféru vplyvu. 

Na konci minulého roka sme si pripomínali 30. výročie rozpadu ZSSR a v tomto roku naopak 100. výročie jeho založenia. Čo sa týka tejto konkrétnej krízy, história tu hrá veľmi symbolickú rolu. Mojim osobným názorom je, že historický faktor je aj hnacím motorom súčasnej ruskej politiky v rámci medzinárodných vzťahov. Jedná sa skrátka o snahu návratu do minulosti, konkrétne k veľmocenskému postaveniu, o ktoré ruské vedenie v Kremli usiluje. 

Menším faktorom je aj otázka hodnotového smerovania Ukrajiny v zmysle toho, že oproti Rusku sa jedná o demokratickejšiu krajinu, ktorá je relatívne pluralitná. Zároveň funguje na iných princípoch ako Ruská federácia. Tá je do veľkej miery ovládaná autoritársky prostredníctvom veľmi úzkej skupiny najvyššieho vedenia v Kremli a na nich naviazaných kruhov či už ekonomických alebo politických.

{alt}
Fotografia zosnulého ukrajinského žurnalistu a protikorupčného aktivistu Vadyma Komarova. Napriek tomu, že Ukrajina je demokratickejšia ako Rusko, stále sa jedná o hybridný režim. Komarov bol počas roku 2019 ubitý do bezvedomia neznámymi páchateľmi v meste Čerkasy. K útoku došlo deň po tom, čo na sociálnej sieti oznámil, že plánuje zverejniť podrobnosti o údajnej korupcii miestnych úradov. Protikorupčný aktivista zomrel v kóme mesiac po útoku. zdroj: ipi.media
Tento hodnotový rozpor je pre Rusko taktiež zásadný, keďže do určitej miery spochybňuje postavenie ruského prezidenta ako jediného vládcu, ktorý má všetky dôležité úrady pod kontrolou. Na Ukrajine, ktorá je západne orientovaná, je tento rozdiel veľmi citlivo vnímaný v Rusku. Práve s Ruskom má Ukrajina veľmi úzko previazaný informačný, ale aj kultúrno-historický priestor. Z tohto dôvodu nemôže nechať ruský režim Ukrajinu, aby sa ďalej integrovala na západ, keďže by to malo ďalekosiahle následky aj pre ich vlastné postavenie. To sa netýka iba ruského vedenia, ale aj celkovej ruskej spoločnosti, ktorá na Ukrajinu nahliada niekedy síce kriticky, ale rozhodne veľmi pozorne. 

Rusko sa snaží aj využiť príležitosť. Západ nebol v posledných týždňoch úplne jednotný, čo sa týkalo postupu v tejto kríze. Prebiehali ďalekosiahle debaty o tom, ako by mal Západ na Rusko reagovať. Zároveň sme v posledných mesiacoch videli, že USA sa začalo orientovať skôr na Indo-Pacifickú oblasť, čo je priestor na druhej strane planéty. Tieto faktory dali Rusku príležitosť posilniť svoje postavenie. Európske krajiny boli zaneprázdnené voľbami, ktoré sa konali pred pár mesiacmi v Nemecku a vo Francúzsku sa budú konať v apríli. Napriek istým počiatočným sporom vyšiel Západ z celej situácie ako ten silnejší. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že členské štáty EU a NATO sa na väčšine aspektov dokázali zhodnúť. 

Dalo sa predpokladať, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu? Pokiaľ nie, prečo sa na ukrajinskej hranici nachádzajú tisícky ruských vojakov? 
Osobne si myslím, že ten moment prekvapenia pre potenciálnu ruskú agresiu sa do veľkej miery vytratil, keďže západ v uplynulých dňoch deklaroval svoju jednotu a pripravenosť na túto krízu. Dôvod, prečo sa to deje práve v tejto dobe, spočíva v slabinách západného spoločenstva. Svoju úlohu zohrávajú aj ruské ambície, ktoré spočívajú v zaťažovaní svojich vlastných problémov, keďže krajina má dosť svojich ekonomických aj politických ťažkostí. Spadajú sem aj ďalšie faktory - zlé reagovanie na pandemickú krízu, nezvládnuté parlamentné voľby, ktoré ukázali nelegitímnosť Putinovho režimu. Tu treba spomenúť aj ekonomické problémy, ktoré ma veľká časť ruskej spoločnosti v súvislosti s klesajúcou životnou úrovňou v uplynulých rokoch. 

Pre Rusko je výhodné tieto problémy zakrývať zahraničnými výbojmi a oportunistickým prístupom k medzinárodným vzťahom, kde sa Rusko snaží vytvárať krízy, aby ich mohlo následne riešiť podľa svojich vlastných podmienok. Rusku tiež dlhodobo nevyhovuje bezpečnostné usporiadanie v Európe, ale aj širší globálny poriadok, keďže ten sa do veľkej miery dokončil v 90. rokoch, keď Rusko nebolo silné na medzinárodnej úrovni, a to hlavne z dôvodu domáceho tlaku.

{alt}
Podľa oficiálnych údajov bol počet úmrtí v súvislosti s COVID-19 v Rusku od začiatku pandémie do konca októbra 2021 viac ako 230 000. Toto číslo stúplo koncom januára na 330 tisíc úmrtí. Rusko má jednu z najvyšších úmrtností na COVID-19 spomedzi krajín Európy, čo nepriaznivo vplýva na jej demografiu, ale aj ekonómiu. zdroj: carnegieendowment.org
Napätie bolo spôsobené aj vojnou v Čečensku a taktiež celkovým separatizmom v Ruskej federácii. V tej dobe krajina súhlasila s celým radom medzinárodných zmlúv a opatrení, ktoré boli súčasťou medzinárodného poriadku. Nemohla však vystupovať tak asertívne ako to robí dnešný Putinov režim. Tým chcem povedať, že Rusko je nespokojné s tým ako prebieha vývoj vo svete a cíti, že môže do tejto situácie vstúpiť a snažiť sa svetový poriadok revidovať vo svoj prospech (aj v spolupráci s Čínou). 

Je možné predpokladať, že súčasná ruská intervencia v Kazachstane spolu s ostatnými krajinami SNŠ odviedla čiastočne pozornosť od Ukrajiny?
Áno, ale šlo skôr o dočasnú záležitosť, kde Rusko preukázalo, že je vojensky pripravené v krajinách, ktoré považuje za svoje tzv. blízke zahraničie - štáty, ktoré majú byť v určitom zmysle pod vplyvom Ruska. Čo sa týkalo Ukrajiny, ruský vplyv tam po vyhlásení nezávislosti nijako extrémne nefungoval. O to viac sa Rusko snažilo vyslať tento signál napríklad pri nedávno eskalovanom konflikte v Náhornom Karabachu alebo práve teraz v Strednej Ázii. Tú považuje za svoju sféru vplyvu, o ktorej chce rozhodovať, o ktorú sa chce starať a udržiavať tam režimy, ktoré sú ruskej vláde naklonené. 

{alt}
Protesty v Kazachstane začali počiatkom januára z dôvodov prudkému nárastu cien skvapalneného ropného plynu a do dnešných dní si vyžiadali 164 obetí. zdroj: carnegieendowment.org
Bola to síce dočasná záležitosť - vpád jednotiek Ruska, Bieloruska, Arménska a iných štátov SNŠ do Kazachstanu, ale Rusko tým dalo signál, že je pripravené vojensky konať v prípade, že daná situácia je pre nich nevyhovujúca. V tomto zmysle sa jednalo o pozvanie samotného kazašského prezidenta Tokayeva, o to viac však ruské vedenie dbalo na to, aby vyslalo veľmi silný signál aj ďalším susedným krajinám. A to v tom zmysle, že Rusko je tu, je silné a chce rozhodovať napríklad aj o vnútorných pomeroch v jednotlivých krajinách, pokiaľ by to malo ísť cestou, ktorá pre nich nie je výhodná. 

Prečo sa Nemecko snaží od konfliktu dištancovať? Nie je to spojené aj s kontroverzným plynovodom Nord Stream 2?
Nemecko má špecifické postavenie, v ktorom ho s Ruskom spája celý rad ekonomických projektov a investícii. Na prvom mieste je samozrejme Nord Stream 2, ktorý funguje ako vlajková loď týchto dvoch krajín a ich spolupráce v energetickej oblasti. Tá súvisí s domácimi procesmi v samotnom Nemecku a jeho snahe o diverzifikáciu a odklonenie od jadrových či uhoľných zdrojov. Plyn v tom hrá špecifickú rolu.

Je taktiež vidno, že nová nemecká vláda je hnaná do medzinárodných vzťahov vlastnou dynamikou a vlastným špecifickým prístupom, ktorý je do veľkej miery ovplyvnený aj nemeckou historickou skúsenosťou. Tá poukazuje na vysokú mieru pacifizmu nemeckej politiky, ktorá súvisí hlavne so skúsenosťami z druhej svetovej vojny. Od tej doby sa Nemecko snaží stiahnuť a nepresadzuje svoje ciele cez vojenské konflikty a zbrane. Tento prístup je očividný aj v rámci nemeckej vlády, keďže veľké množstvo politikov pristupuje k Rusku kladne, i keď možno s určitými obavami a s presvedčením, že je nutné s ním komunikovať/spolupracovať. 

Tento prístup je podobný aj krajinách východnej Európy, kde majú jednotlivé národy úplne inú historickú skúsenosť s Ruskom. Je taktiež vidno, že na strane nemeckých vrcholných predstaviteľov je určitá neskúsenosť. Nová vláda na čele so socialistickým kancelárom Olafom Scholzom v niektorých oblastiach skrátka nedosahuje kvalít predchádzajúcej Merkelovej. Tá bola naopak jednoznačnou vodkyňou európskeho spoločenstva a Scholz v tejto pozícii zatiaľ nie je. Osobne si myslím, že súčasná zmena nemeckej rétoriky je niečo, čo nie je pre Európsku úniu a Európu pozitívne. 

Aby sme však neboli voči Nemecku len kritickí, je dôležité si uvedomiť, že Nemecko je konštruktívnym hráčom na pôde Európskej únie a NATO. Napriek nedávnym incidentom, v ktorých sa jednalo o snahu zablokovať dodávky zbraní pre Ukrajinu, podporuje v zásade všetky kroky, niekedy aj veľmi ostré, voči Ruskej federácii. Aj samotné nemecké vedenie na čele so Scholzom súhlasilo, že nebude uprednostňovať otázku Nord Stream 2, alebo odstrihnutie Ruska od svojej platobnej platformy Swift. Pozícia Nemecka v tejto kríze sa postupne pod tlakom európskych štátov vyvíja tým správnym smerom aj napriek tomu, že niektoré signály z ich strany môže západ znepokojovať.

Ako tento konflikt vplýva na okolité krajiny? Čelia aj oni istému riziku eskalácie konfliktu? 
Pre susedné štáty Ruskej federácie alebo Ukrajiny je táto kríza vypätou chvíľou. Je možné očakávať, že v prípade akejkoľvek formy eskalácie táto situácia vyvolá celé spektrum reakcií na rôznych úrovniach, napr. ekonomických a energetických následkov pre krajiny ako Slovensko, Poľsko a Česko. Dala by sa tiež očakávať vlna migrácie, ktorá by sa z Ukrajiny mohla do oblasti EÚ presunúť. 

Vlády pohraničných krajín Európskej únie musia tiež diskutovať o ich vlastnej bezpečnosti. To platí aj pre Slovensko, ktoré susedí s Ukrajinou a môže byť potenciálne pod tlakom Ruskej federácie. Keďže Slovensko je kľúčovou krajinou pre energetickú bezpečnosť Ukrajiny, systém slovenských plynovodov je nich veľmi dôležitý. To sa týka aj spätných dodávok zemného plynu cez európske štáty späť na Ukrajinu, ktorá môže byť kedykoľvek odstrihnutá od plynových dodávok, ktoré prúdia z Ruska. Osobne si myslím, že riziká sú pre susedné krajiny Ukrajiny pomerne rozsiahle a je nutné, aby sa slovenská vláda čo najviac zapojila do podpory Ukrajiny. Slovenská spoločnosť sa musí pripraviť aj na hrozbu konfliktu, ktorý bude mať svoju informačnú váhu a bude hrať i rolu v informačnom priestore. Je možné očakávať, že Slovensko bude  vystavené prúdu dezinformácii, ktoré budú prichádzať z Ruska. Zároveň je nutné zistovať, aké sú nálady v spoločnosti, ktorá je v súčasnosti veľmi polarizovaná. To sa týka aj dohody medzi Slovenskom a USA. 

{alt}
Minister obrany Lloyd Austin uviedol do "zvýšenej pohotovosti" 8 500 vojakov, ktorí majú pomáhať pri obrane pohraničných krajín NATO. zdroj: choice.npr.org

Okrem Slovenska sú v špecifickej situácii aj pobaltské štáty a Poľsko, ktoré s Ruskou federáciou priamo susedia. Akákoľvek zvýšená vojenská činnosť v Bielorusku, kde sa chystá vojenské cvičenie, alebo na ruskej strane hranice je týmito krajinami vnímaná veľmi citlivo a musí byť na ňu reagované tak, ako to napríklad nedávno ohlásil americký prezident Biden. Ten priviedol viac ako 8 a pol tisíca vojakov do stavu bojovej pripravenosti v prípade, že by sa Ruská federácia uchýlila k istým opatreniam alebo krokom voči Ukrajine alebo štátom NATO. 

Aký scenár je v súčasnej situácii možné predpokladať? Môže dôjsť k upokojeniu situácie alebo naopak k ešte väčšiemu napätiu? 
Momentálne sa hovorí o niekoľkých scenároch, ku ktorým môže táto kríza smerovať. Osobne si myslím, že sa západu podarí udržať Rusko u vyjednávacieho stolu. V týchto dňoch dochádza neustále k intenzívnej komunikácii medzi americkou a ruskou diplomaciou. 

Predstavitelia Ruska a Ukrajiny sa zároveň stretávajú v rámci takzvaného „normanského formátu“ s ich francúzskymi a nemeckými spojencami tak, aby prišlo k pokračovaniu rokovaní a zamedzeniu vojenského konfliktu. Táto varianta je pravdepodobnejšia ako otvorený konflikt, ktorý by Rusko stál veľa, keďže ukrajinská armáda je dobre vyzbrojená a pripravená na tento vpád hlavne vďaka západnej podpore, ktorá je pomerne robustná. Hovorí sa taktiež o celej rade sankcií, ktoré by pripadali v úvahu, keby situácia eskalovala. Rusku tiež chýba moment prekvapenia ako to bolo v roku 2014 pri anexii Krymu, dneska skrátka také podmienky nemá. 

Osobne si myslím, že táto diplomatická varianta, ktorá sa týka urovnania konfliktu diplomatickými a politickými nástrojmi, je veľmi reálna. Na druhú stranu veľké množstvo analytikov a západných politikov poukazuje na to, že potenciálna invázia Ruskej federácie na Ukrajinu je stále reálnejšia. K ukrajinským hraniciam sa presúva stále viac jednotiek, ktoré boli v posledných dňoch testované z hľadiska vojenskej pripravenosti. Veľa jednotiek sa presúva aj na územie Bieloruska, odkiaľ môžu operovať voči Ukrajine alebo štátom NATO, tá atmosféra je tým pádom stále veľmi napätá a vojenský konflikt momentálne nemôžeme vylúčiť. 

Osobne mi pripadá, že Rusko hrá skôr psychologickú hru, keď sťahuje svojich diplomatov z Kyjevu a zhromažďuje na ukrajinských hraniciach svoje jednotky. Ich hlavným cieľom je získanie istých diplomatických, politických, ale aj medzinárodných ústupkov západu. Tým spôsobom využíva aj tlak voči Ukrajine proti západnému spoločenstvu, aby si vydobylo ústupky - summity na vysokej úrovni alebo garancie, ktoré Rusko od 17. decembra požaduje. Tie sú však pre západ neprijateľné. 

Došlo tiež k stiahnutiu amerických diplomatov z Kyjeva, aký dôvod k tomu USA malo?
Spojené štáty americké deklarovali, že sa jedná o čisto preventívny krok, ktorý reaguje na veľmi napätú situáciu - jedná sa o sťahovanie rodín diplomatov alebo diplomatov, ktorí nie sú v Kyjeve úplne potrební. Tento signál nepomohol situácii na Ukrajine, osobne si myslím, že bolo dobré, že sa k tomu neuchýlili členské štáty EÚ. Deklaroval to aj český minister zahraničných vecí Jan Lipanský. Ten oznámil, že nie je nutné sťahovať diplomatov alebo občanov Českej republiky z Ukrajiny. Samozrejme v prípade eskalácie sú vypracované aj plány na stiahnutie.

{alt}
zdroj: amo.cz
Sťahovanie amerických diplomatov alebo po novom aj britských rozhodne nepomohlo Ukrajine, či už sa jedná o morálku ukrajinskej armády alebo spoločnosti. Týmto spôsobom dávajú najavo, že môže dôjsť k útoku na Kyjev alebo sa obávajú vpádu ruských vojsk. Tento krok rozhodne nie je niečo, čo by Ukrajine v tejto situácii pomohlo. 

Pavel Havlíček je analytikom Výskumného centra AMO so zameraním na východnú Európu, hlavne Ukrajinu, Rusko a východné partnerstvo. Profesne sa zaoberá otázkami strategickej komunikácie a dezinformácií, ako aj demokratizácie a podpory občianskej spoločnosti.

 

Rubrika: Rozhovory


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Inflácia v eurozóne podľa šéfky Európskej centrálnej banky pravdepodobne ešte nekulminovala

Znamená to, že banka bude „pokračovať v krotení inflácie všetkými nástrojmi, ktoré máme", predovšetkým prostredníctvom zvyšovania úrokov, konštatovala Christine Lagardová. včera o 19:57 - EÚ / SITA


Kryptomenová platforma BlockFi požiadala o ochranu pred veriteľmi

Firma BlockFi už skôr oznámila, že pre kolaps burzy kryptomien FTX nemôže pokračovať v bežnom podnikaní. včera o 19:26 - USA / SITA


Šéf NATO upozornil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú sieť

Putin sa podľa Jensa Stoltenberga snaží použiť zimu ako vojnovú zbraň proti Ukrajine. včera o 18:18 - UKRAJINA / SITA


Rada prijala nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti

Nariadením DORA sa stanovujú jednotné požiadavky na bezpečnosť sietí a informačných systémov spoločností a organizácií pôsobiacich vo finančnom sektore, ako aj dôležitých tretích strán, ktoré im poskytujú služby súvisiace s informačnými a komunikačnými technológiami. včera o 17:59 - EÚ / SITA


Rada schválila pravidlá boja proti zahraničným subvenciám narúšajúcim hospodársku súťaž

Spoločnosti budú musieť fúzie a akvizície oznámiť Komisii, ak má jedna zo zúčastnených strán obrat v EÚ najmenej 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok predstavuje najmenej 50 miliónov eur. včera o 17:48 - EÚ / SITA


Auto zrazilo chodca mimo priechodu, skončil v nemocnici

Chodec utrpel pri nehode presne nezistené zranenia a bol prevezený na ošetrenie, vodič, ktorý ho zrazil, alkohol v dychu nemal. včera o 17:33 - ŽILINA / SITA


Rada prijala nový právny predpis o kybernetickej bezpečnosti a odolnosti v celej únii

Nová smernica, označovaná ako NIS 2, nahradí súčasné pravidlá pre bezpečnosť sietí a informačných systémov. včera o 17:28 - EÚ / SITA


Štát chce dočasne zaviesť odvod z nadmerných príjmov výrobcov elektriny

Návrh novely zákona o energetike v pondelok schválila vláda, poslanci by o nej mali rokovať zrýchlene. včera o 17:14 - VLÁDA / SITA


Primátor Vladimír Maňka a mestskí poslanci zložili sľuby

Poslanci schválili vyhlásenie dobrovoľnej zbierky mesta na podporu humanitárnu pomoc ukrajinskému partnerskému mestu Rivne, kde po výpadkoch elektrickej energie potrebujú teplé šatstvo, elektrocentrály a iné vybavenie. včera o 17:07 - ZVOLEN / SITA


Mauna Loa začala chrliť popol

Vedci sú v pohotovosti pre nedávny nárast zemetrasení na vrchole vulkánu, ktorého zatiaľ posledná erupcia bola v roku 1984. včera o 16:50 - HAVAJ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 29. novembra