BRATISLAVA 21. februára (SITA) - Ruský vodca Vladimir Putin v utorňajšom vystúpení pred tamojším parlamentom obhajoval vojenské ťaženie na Ukrajine. Opätovne tvrdil, že „Rusko čelilo nacistickej hrozbe“ v kombinácii s nenávistnými krokmi v podaní súčasnej ukrajinskej vlády. Ukrajina podľa Putina od Ruska očakávala, že jej Rusko príde na pomoc. „Netreba dodávať, že ukrajinská vláda by toto všetko odmietla,“ povedal Putin podľa spravodajského webu BBC.

Putinovo vystúpenie prišlo v čase, keď sa blíži prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Už po niekoľký raz prišiel Putin s vlastnou „alternatívnou“ verziou dejín a zdôraznil, že Rusko sa snažilo vyriešiť konflikt v Donbase mierovými prostriedkami. Postoj Západu bol podľa neho „podvod“ a „krutá lož“. Nezabudol na ďalšie zo svojich tradičných ospravedlnení vojny, keď podotkol, že Kyjiv sa pokúšal získať biologické a jadrové zbrane.

„Robili sme všetko, čo bolo v našich silách, aby sme tento problém vyriešili mierovou cestou, rokovali sme o mierovom východisku z tohto ťažkého konfliktu, no za našimi chrbtami sa pripravoval úplne iný scenár. Oni (Západ) len hrali o čas, zatvárali oči pred politickými vraždami, zlým zaobchádzaním s veriacimi,“ povedal Putin.

Šéf Kremľa poznamenal, že „Ukrajina a Donbas sa stali symbolom totálnych klamstiev“. Obvinil Západ z odstúpenia od „základných dohôd“ a z „pokryteckých vyhlásení“, ako aj z rozširovania NATO a toho, že Západ chce „zakryť Rusko dáždnikom“. „Chcem zopakovať: sú to oni, kto je vinný za vojnu, a my používame silu, aby sme ju zastavili,“ povedal Putin za veľkého potlesku.

Narážkam na nenávidený Západ venoval Putin viac ako pol hodiny. V neskoršej fáze vystúpenia ho obvinil, že údajne financoval revolúciu na Ukrajine, ktorá v roku 2014 zvrhla proruskú vládu. Povedal tiež, že Západ sa už od 19. storočia snaží od Ruska odtrhnúť jeho „historické územie, ktoré sa teraz nazýva Ukrajina“ a to „viedlo k vzniku rusofóbie a extrémneho nacionalizmu“.

Poďakoval obyvateľom v separatistických regiónoch, vrátane tých, ktorých anexiu oznámil vlani na jeseň, že neochvejne „stoja pri svojej materskej krajine“. „Nemohli ste urobiť nič odvážnejšie ako rozhodnúť sa byť s Ruskom, vašou materskou krajinou,“ poznamenal Putin. Teatrálne tiež požiadal publikum, aby sa postavilo na počesť padlých ruských vojakov. Aj pri zmienke o Donbase sa tváril, že ide o Rusko a skonštatoval, že už sa nevie dočkať, kedy v tejto „časti Ruska“ konečne nastane „dlho očakávaný mier“.

Po krátkej odbočke, počas ktorej sľúbil podporu rodinám ruských vojakov a tým, ktorí podporujú „špeciálnu vojenskú operáciu“, sa opäť vrátil k Západu, ktorý podľa neho podnecuje konflikt a vedie ekonomickú vojnu. „Západ nikdy nič nedosiahne,“ sľúbil Putin a dodal, že sankcie voči Rusku sú kontraproduktívne, pričom poukázal na zvyšovanie cien, zatváranie podnikov a energetickú krízu.

Putin hovorí, že ruská ekonomika sa ukázala byť odolnejšia, než sa očakávalo, tvárou v tvár medzinárodným sankciám a že HDP neklesol až tak, ako sa predpokladalo. „Predpovedali kolaps ruskej ekonomiky, ale ruský biznis prebudoval svoju logistiku, svoje partnerstvá.“ Tvrdí, že západné sankcie, ktorých cieľom bolo prinútiť ruský ľud „trpieť“, neuspeli, a tvrdí, že ruský rubeľ je silnejší ako predtým, keďže podiel tejto meny v rámci medzinárodných transakcií sa údajne „zdvojnásobil“.

Rusko podľa neho predĺži diaľnice z Moskvy do Kazane a s Mongolskom a Čínou, aby sa zlepšilo spojenie Ruska s východnou Áziou. Chce tiež vybudovať koridor smerom do Indie, Iránu a na Blízky východ. Súčasťou plánov je podľa Putina modernizácia železníc a zlepšenie lodných trás.

https://www.bbc.com/news/live/world-64713099