Diskusia: Prostitúti boli v Osmanskej ríši tak obľúbení, že sa o nich muži bili
Na vrchole svojej moci bola Osmanská ríša jednou z najmocnejších krajín sveta. Počas svojho zlatého veku bola známa relatívnou otvorenosťou voči náboženských a sexuálnym menšinám. Dôkazom toho sú kočekovia – mužskí sexuálni otroci, ktorí sa obliekali ako ženy. Ich služby boli v ríši veľmi cenené a nejeden muž sa o nich bol schopný pobiť.
Kultúra kočekov prekvitala od 18. do 19. storočia, ale jej korene siahajú až do 14. storočia. Mala svoj pôvod v osmanských palácoch, najmä v háremoch. Pôvodne šlo o mladých zženštilých brušných tanečníkov a spevákov, ktorí sa pričlenili o obohatenie hudby aj tanca v Osmanskej ríši. Ich činnosť bola veľmi podporovaná sultánmi, vďaka čomu sa postupne rozšírila z palácových kruhov do širokých kútov ríše.
Kočekovia začali trénovať vo veku okolo siedmich alebo ôsmich rokov – krátko po obriezke. Vyberaní boli rôznymi spôsobmi, väčšinou z radov zajatcov a otrokov. Regrútov následne čakalo šesť rokov štúdia a praxe, pričom svoju činnosť mohli vykonávať dokým si vedeli udržať mladistvý vzhľad. Vystupovali na rôznych sultánskych slávnostiach, prezentovali sa veľvyslancom a predvádzali svoje zručnosti v krčmách, vínnych pivniciach a kaviarňach za peniaze.
Mladíci dávali nesmierne záležať na svojom vzhľade. Často sa líčili a mali natáčane vlasy v dlhých kaderách. Ich odev pozostával väčšinou z drobného červeného vyšívaného zamatového saka so zlatom hodvábnou košeľou, šalvarom (rozsiahlymi nohavicami), dlhou sukňou a pozláteným opaskom zaviazaným vzadu. Pri tanci mleli a krútili bokmi v pomalých vertikálnych a horizontálnych osmičkách, rytmicky lúskali prstami a robili sugestívne gestá.
Ich úloha nebola síce primárne zameraná na sexuálne uspokojenie mužov, ale veľká časť z nich bola na tieto účely použitá. Išlo o sexuálne vykorisťovanie, pričom sa s nimi miloval ten, kto za nich dal najvyššiu sumu. Často to boli muži z vyšších sociálnych tried, ktorí boli voči aktom s mladými chlapcami otvorenejší.
Kočekovia boli veľmi obľúbení a žiadaní, na základe čoho čelili veľkému množstvu nebezpečí. Konkubíny na nich často žiarlili a z nenávisti ich veľakrát aj otrávili. Muži sa o nich naopak bili, čo niekedy viedlo k tomu, že veľakrát ich roztrhali holými rukami. Záujemcovia sa o kočekov dokázali pobiť až na smrť, kvôli čomu ich činnosť sultáni zakázali. Dôvodom bola taktiež rozširujúca sa homofóbia, ktorá prišla do ríše z vtedy konzervatívnejšej Európy.
Napriek tomu do dnes tradície kočekov v Turecku prežili a to v podobe mužských brušných tanečníkov. Tí sa rozhodne neobliekajú tak extravagantne v časoch Osmanskej ríše, ale stále je ich umenie cenené a to hlavne v čiernomorských oblastiach Turecka.
Rubrika: História