Prezývali ho šialený - francúzsky kráľ Karol VI. si myslel, že je vyrobený zo skla
Vlády stredovekých panovníkov boli často nepredvídateľné. Neraz sa stalo, že z milostivého kráľa sa vykľul krutý tyran. Svoje o tom vie aj francúzsky vládca Karol VI., ktorého najprv prezývali milostivý, ale na konci jeho panovania ho volali „šialený“. Panovník trpel duševnou chorobou a svojim nekontrolovateľným správaním uvrhol krajinu do chaosu, z ktorého sa ešte dlho dostávala.
Bojovný otec
Karol sa narodil francúzskemu kráľovi Karolovi V. a jeho žene Johane v roku 1368. Mal troch starších a päť mladších súrodencov, pričom dospelosti sa dožil len jeho mladší brat Ľudovít Orleanský, s ktorým mal Karol v detstve dobrý vzťah. Mladík sa narodil počas storočnej vojny s Anglickom, ktorá sa v tom čase vyvíjala v prospech Francúzska, na čom mal nemalú zásluhu aj Karol V.. Ten porazil Angličanov v námornej bitke pri La Rochelle. Nakoniec však zomrel v roku 1380 vo veku len 42 rokov. Na tróne ho vystriedal Karol, ktorý bol korunovaný ako Karol VI., pričom mal len 12 rokov.
Zmlátený v dave
Keďže bol Karol neplnoletý, miesto neho vládli jeho strýkovia Ján z Berry, Ľudovít z Anjou a Filip Smelý. Títo traja vybrali mladému panovníkovi manželku Izabelu, ktorá bola jediná dcéra bavorského vojvodu Štefana III. V roku 1389 bola korunovaná za francúzsku kráľovnú a Karol usporiadal na jej počesť veľké oslavy, ktorými si získal u ľudí popularitu.
Francúzska spoločnosť mala však výhrady voči novej kráľovnej. Izabela nevedela takmer vôbec po francúzsky a taktiež nemala najlepší vzhľad, kvôli čomu si získala prezývku „prasnica“. Samotný kráľ chcel zistiť, ako vnímajú jeho ženu bežní ľudia, a tak sa v prestrojení vmiesil do davu, kde sa snažil posmešné reči o Izabele krotiť. Nikto však nevedel, že tento vzhľadom bežný mešťan je francúzsky kráľ a tak sa Karol stal obeťou pouličnej bitky, pri ktorej utrpel niekoľko zranení.
Prvé záchvaty
Keď Karol dosiahol dospelosti a začal vládnuť sám, krajina mala o ňom veľmi pozitívnu mienku. Vtedajšie zdroje ho opisujú ako prívetivého, liberálneho, veľkorysého a láskavého. Dokonca zdravil aj ľudí zo skromnejších pomerov, čo bolo pre kráľov veľmi netypické. V apríli 1392 začal mladý Karol trpieť záhadnou chorobou, ktorá u neho spôsobila vypadávanie vlasov a nechtov. Síce sa z nej dokázal zotaviť, ale stále trpel občasnými záchvatmi horúčky a správal sa nesúvisle.
Krátko po uzdravení sa vydal na trestnú výpravu proti Angličanom. Počas jedného z horúcich dní jazdil v čele skupiny rytierov, keď zrazu dostal záchvat a myslel si, že je obkľúčený nepriateľmi. V stave paniky zabil mečom štyroch vlastných rytierov a dokonca sa pokúsil zabiť svojho brata Ľudovíta, ktorému sa síce podarilo prežiť, ale ich vzťah bol odvtedy napätý. Po tejto udalosti bol kráľ dva dni v kóme. Keď sa prebral a bolo mu oznámené, že zabil štyroch rytierov, rozplakal sa. Od tohto momentu sa jeho duševné zdravie začalo zhoršovať.
Ples v plameňoch
Netrvalo dlho a kráľa postihla ďalšia tragédia. V januári 1393 sa konal ples na počesť svadby kráľovninej obľúbenej dvornej dámy. Udalosť bola spojená aj s maškarným bálom počas ktorého sa kráľ a jeho päť blízkych priateľov prezlieklo za divokých mužov. Obalili sa smolou a následne sa pokryli listami a vetvičkami. Priatelia veselo tancovali, keď v tom prišiel do sálu kráľov brat Ľudovít. Ten nevedel z diaľky odhadnúť, ktorý z „divokých mužov“ je Karol. Zobral si teda fakľu, aby na nich lepšie videl, ale nedopatrením jedného z nich zapálil a oheň sa postupne rozšíril aj na ostatných. Kráľ bol zachránený vojvodkyňou z Berry, ktorá plamene udusila svojou sukňou. Jeho priatelia však takéto šťastie nemali. Štyria z nich uhoreli zaživa pred Karolovými očami a len jeden sa zachránil tým, že skočil do škopka so špinavým riadom.Kráľ sa po tejto udalosti prepadol do depresií a nasledujúce mesiace bol nepríčetný.
Strácanie kontaktu s realitou
Karolove záchvaty šialenstva boli čoraz častejšie a trvali dlhšie. Napriek tomu existovali niekoľkomesačné intervaly, počas ktorých bol kráľ mentálne stabilný, s výnimkou neistoty v jeho nálade, striedajúc sa medzi pasívnou apatiou a vzrušujúcou veselosťou.
Neskôr bol držaný v tmavých a tesných miestnostiach, pričom so šialenou zúrivosťou útočil na všetkých sluhov alebo lekárov, ktorí sa pokúsili vojsť. Rozbíjal taktiež nábytok a pomočoval sa do šiat. Pri jednej príležitosti sa Karol nečakane spamätal a bol ohromený hrôzou nad vlastným stavom a ešte viac, keď videl biedu svojich dcér. Okamžite prikázal predať zlatý pohár, aby im kúpil vhodné oblečenie. Neskôr bol presvedčený, že je vyrobený zo skla a pokiaľ sa k nemu ľudia príliš priblížia, rozbije sa. Dokonca trval na tom, aby mu do odevu vložili železné tyče, aby sa nezlomil.
Šoková terapia a rozpadajúce sa manželstvo
V roku 1405 sa Karol niekoľko mesiacov odmietal prezliekať, kúpať a holiť, v dôsledku čoho ho postihli kožné problémy a vši. Jeho lekári dúfali, že kráľa vyliečia šokovou terapiou. Zariadili, aby si niekoľko mužov natrelo tvár čiernou farbou a následne sa skryli v Karolovej izbe. Keď kráľ vošiel, všetci vyskočili a kričali. To prinieslo výsledky, keďže panovník súhlasil s tým, že bude umytý, oholený a oblečený. Dokonca aj jeho správanie bolo niekoľko týždňov rozumnejšie, potom sa však vrátilo do starých koľají.
Manželstvo s Izabelou bolo na rozpadnutie. Kráľovná sa snažila byť oporou svojmu šialenému manželovi, ten však vo svojej vyšinutosti začal cítiť voči nej silný odpor. Jeho divoké túžby často udržiavali Izabelu v strachu o svoj život, a tak zariadila, aby ju nahradilo pekné mladé dievča Odette de Champdivers. Sama sa začala stretávať s Ľudovítom, pričom s nim mala syna, ktorého ironicky pomenovala Karol a venovala sa mu viacej ako svojim ostatným deťom.
Intrigy na kráľovskom dvore
Karol sa aj vo svojich zdravších chvíľach nevedel rozhodovať a vládnuť. Väčšinou robil všetko, čo mu prikázali tí, ktorí boli s ním, takže francúzska politika sa stala rivalitou pre ucho kráľa. V tejto dobe sa rozvinul prudký boj o moc medzi jeho bratom Ľudovítom a Jánom „Nebojácnym“ z Burgundska. Ten nakoniec skončil tým, že Ján nechal Ľudovíta v novembri 1407 zavraždiť a Izabela sa z ničoho nič stala Jánovou veľmi dobrou priateľkou.
Posledné roky života
Ďalšia kríza nastala, keď anglický kráľ Henrich V. vtrhol počas roku 1415 do Francúzska a v bitke pri Azincourte porazil päťnásobne väčšiu francúzsku armádu. Karol bol nakoniec nútený uznať Henricha za svojho nástupcu na základe zmluvy z Troyes. Tá taktiež naveky vylúčila Karolovho syna za nástupcu. Samotný kráľ nakoniec zomrel v roku 1422 na infekciu. Jeho syn Karol však odmietol uznať zmluvu z Troyes, rovnako ako väčšina francúzskej šľachty. Nakoniec boli Angličania z krajiny vyhnaní a Karol bol v roku 1429 oficiálne korunovaný za francúzskeho kráľa Karola VII.
1. madmonarch.nl. 2023. Charle VI. of France. Amsterdam: madmonarch.nl, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. SOTH, Amelia. 2018. The French King Who Believed He Was Made of Glass. Londýn: daily.jstor.org, 2018. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História
Pridať komentár