Postupimskí obri, alebo ako sa pruský kráľ snažil vytvoriť armádu gigantov
V 18. storočí patrilo Prusko k vojenským veľmociam Európy, pričom jej armáda bola špičkovej kvality. Slávny je aj citát pruského ministra vlády Friedricha von Schröttera, ktorý tvrdil, že „Prusko nie je krajina s armádou, ale armáda s krajinou". S jeho slovami sa stotožňoval aj pruský kráľ Fridrich Viliam. Ten považoval armádu za svoju záľubu a jedného dňa si zmyslel, že vytvorí regiment pozostávajúci z vysokých mužov. Tí boli neskôr známi ako „postupimskí obri“. Počas väčšiny svojej existencie sa nezapájali do bojov a mali privilégia o ktorých mohli bežní vojaci len snívať. Napriek tomu bol ich život vo Fridrichových službách vysloveným utrpením, ktoré sa stalo osudným mnohých z nich.
Vojak na tróne
Už od počiatku svojej vlády, ktorá začala v roku 1713, prejavoval Fridrich Viliam I. strohé, zbožné a militaristické sklony. Hneď po nástupe k moci predal väčšinu otcových koní, šperkov a nábytku. Všetky zárobky následne investoval do armády, ktorú sa snažil reformovať. Urobil zásadné zmeny v brannej povinnosti a výcviku. Zaviedol taktiež najnovšie technológie, ako napríklad železné nabíjacie tyče na udržiavanie efektívnej rýchlosti streľby. Fridrichove reformy zmenili pruskú armádu na dobre vycvičenú silu 83 000 mužov (z pôvodných 38 000), čo z nej urobilo jednu z najimpozantnejších európskych armád 18. storočia.
Vysokí muži s veľkými privilégiami
Okrem účinných opatrení mala však Fridrichova záľuba aj zvrátenú stránku. Časť tejto osobnej „rozmarnosti“ sa prejavila prostredníctvom spomínaného pluku „postupimských obrov“. Oficiálne „jedinou“ požiadavkou na vstup do tejto zdanlivo elitnej divízie bola výška kandidáta, ktorý musel merať minimálne 185 cm. Na tú dobu šlo o neuveriteľný vzrast v porovnaní s priemernou výškou vtedajších mužov. Ponuka bola viac než lákavá, keďže členovia tohto pluku mali zvláštne privilégia s drahým ubytovaním a najlepšou dostupnou stravou. Okrem iného platilo, že čím bol vojak vyšší, tým viac odmien dostával.
Bizarný život obrov
Niektorí vysokí muži sa k skupine pridali dobrovoľne, aby napredovali vo svojej vojenskej kariére. Väčšinu regrútov však prilákali privilégia, ktoré členstvo v pluku ponúkalo. Dokonca mali zakázané bojovať, keďže pre Fridricha boli až príliš cenní. Väčšinu času od nich kráľ ani nežiadal, aby trénovali, miesto toho mali stáť v pozore celé hodiny ako uniformované exponáty na rozveselenie panovníka. Ich práca postupne nabrala cirkusový spád, keď mnohí z týchto vysokých vojakov pochodovali cez kráľovskú spálňu, keď bol Fridrich smutný alebo chorý. Niekedy ich dokonca sprevádzal aj obrovský medveď, ktorý fungoval ako maskot pluku.
(Ne)dobrovoľní regrúti
Nie všetci „obri“ vstúpili do armády dobrovoľne. Niektorí boli jednoducho unesení alebo násilne zaradení do pluku. Súčasťou bizarného náborového procesu boli priame platby vlastníkom pôdy, ktorý kráľovi predávali svojich vysokých farmárov. Okrem toho bolo známe, že zahraniční panovníci (ako rakúsky cisár a dokonca aj osmanský sultán) dodávali pruskému kráľovi impozantných vojakov, aby posilnili diplomatické vzťahy. Pri jednej takejto príležitosti ruský cár Peter Veľký možno „obdaroval“ Fridricha niekoľkými vysokými vojakmi výmenou za jeho slávnu Jantárovú komnatu (tá bola navrhnutá v Prusku). Pruský kráľ sa dokonca pokúsil uniesť aj veľmi vysokého rakúskeho diplomata. Presný počet členov pluku, ktorí boli unesení, sa však nevie.
Experimenty posadnutého kráľa
Fridrichova posadnutosť armádou bola čím ďalej tým horšia a údajne sa pustil aj do eugeniky. Jeho sen vytvoriť stále vyšších vojakov spôsobil, že prikázal svojim „obrom“ nech sa oženia a majú deti s vysokými ženami. Existujú tiež znepokojujúce príbehy o tom, ako Fridrich Viliam predsedal deviantným experimentom, ktoré zahŕňali fyzické naťahovanie „obrov“ na špeciálne skonštruovanom stojane v snahe urobiť ich vyššími. Veľká časť vojakov bola pri tomto experimente zabitá na následky čoho sa kráľ rozhodol od svojich pokusov upustiť. Veľká časť príslušníkov pluku reagovala na Fridrichove pokusy dezerciou alebo dokonca samovraždou.
Keď trpaslík porazil obrov
Všetko má svoj začiatok a koniec. Keď v roku 1740 Fridrich Viliam zomrel, jeho pluk „Postupimských obrov“ mal údajne až 3200 mužov. To sa však zmenilo, keď na trón usadol Fridrich II. (známy taktiež ako Fridrich Veľký). Ten nezdieľal rovnaké nadšenie pre uniformovaných vysokých mužov. Krátko po svojej korunovácii nariadil rozpustiť veľkú časť divízie, pričom väčšina bývalých členov bola pridelená iným bojovým jednotkám. Zo zvyšných „obrov“ vznikol pluk prápor granátnikov ktorý sa v 18. a 19. storočí aktívne zapájal do mnohých vojenských konfliktov vrátanie Napoleonských vojen. Prápor bol nakoniec rozpustený po neslávnej pruskej porážke v bitke pri Jene, ktorá sa odohrala počas roku 1806.
Zdroje:
1. MANDAL, Dattatreya. 2022. Potsdam Giants: The Exclusive Regiment Of Tall Men. realmofhistory.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. MANAEV, Georgy. 2020. How GIANT Russian soldiers served in Prussia. Moskva: rbth.com, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História
Pridať komentár