Správa NR SR: Poslanci budú o novele Trestného zákona rokovať zrýchlene aktualizovaná o ďalšie informácie v celom rozsahu.

BRATISLAVA 25. januára (SITA) – Poslanci Národnej rady SR schválili návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele Trestného zákona. Parlament tak o nej bude rokovať zrýchlene. Novela Trestného zákona má okrem iného za cieľ zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a znížiť tresty za korupciu. Za prijatie návrhu hlasovalo 77 poslancov zo 77 prítomných. Opoziční poslanci pred hlasovaním vytiahli hlasovacie karty zo systému. V rozprave k tomuto bodu vystúpilo sto poslancov a s faktickými poznámkami sa na ich vystúpenia prihlásili 2 067-krát. Vláde Roberta Fica (Smer-SD) vyčítali, že novela nebola predložená do medzirezortného pripomienkového konania a taktiež, že jej schválenie uškodí spoločnosti a pomôže len tzv. „našim ľuďom“.

Zákonodarci zároveň odsúhlasili procedurálny návrh poslanca Mariána Saloňa (Smer-SD), aby rozprava k novele Trestného zákona v prvom čítaní trvala len 20 hodín. Odôvodnil to vysokým počtom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie. S procedurálnym návrhom vystúpila aj poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS), ktorá dala predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) na vedomie, že do Národnej rady SR sa cez parlamentné voľby dostali aj trestne stíhaní poslanci a hlasovaním o tomto bode môžu byť v konflikte záujmov. „Teraz sme hlasovali o skrátenom legislatívnom konaní týkajúcom sa novely Trestného zákona a je tu zjavný konflikt záujmov, ktorý pred hlasovaním neoznámili,“ uviedla. Počas toho, ako poslanci prednášali procedurálne návrhy, líder hnutia Slovensko Igor Matovič sa postavil k predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu s transparentom, na ktorom bol nápis „Klamár bez svedomia“.

Podľa predkladateľa novely ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) vyplýva naliehavosť prijatia zmien v skrátenom legislatívnom konaní z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva, ktoré nadväzujú na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie (EÚ). Ide o konanie o porušení infringementu pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografií, konanie o porušení infringementu smerníc európskych inštitúcií o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, či konanie o porušení práva na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači. Podľa šéfa spravodlivosti sa tak musí pristúpiť k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie, inak sa Slovensko vystaví riziku súdneho konania.

Predkladateľ novely taktiež pokladá za potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy. V návrhu sa konštatuje, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s článkom Charty základných práv EÚ, a to v znení „Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu“. Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, na základe ktorej sú kritériá, podľa ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má v prípade schválenia novely vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre (GP) SR. Krajské prokuratúry podľa ministerstva spravodlivosti disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom. Podľa Suska prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálnej prokuratúry, „napríklad obchádzaním rozhodnutí GP podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a to tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o paragrafe 363. Taktiež dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a GP,“ uvádza sa v predloženom materiáli.