BRATISLAVA 24. januára (SITA) - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vyzvala všetky svoje regionálne komory na monitoring prvých škôd po intenzívnych zrážkach spadnutých za ostatné dva mesiace. Časť ozimín, ktoré sú dnes pod vodou, budú poľnohospodári vyorávať.

„Rozloha zaplavenej a podmočenej ornej pôdy je na výmere viac ako 23 tisíc hektárov. Najviac utrpela pšenica ozimná na takmer deviatich tisícoch hektárov. Zatiaľ odhadujeme straty za takmer 13,5 milióna eur. Tie najvyššie sú na juhozápade Slovenska,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.

SPPK uviedla, že poškodená je však aj okolitá pôda pri zaplavených a podmočených parcelách, ktorá na pohľad vyzerá štandardne. „ V prípade väčšiny poškodených porastov bude oslabená regeneračná schopnosť plodín a v jarnom období môžeme predpokladať aj zvýšený výskyt hubovitých chorôb,“ konštatoval k vzniknutej situácii Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Komora tiež dodala, že spoločný postup bude kľúčový, a preto navrhuje Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spustiť celoslovenský monitoring škôd. Dôležitou bude aj spoločná odborná diskusia medzi SPPK, vedením ministerstva, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a poľnohospodárom (žiadateľom o priame platby) aby vedel, ako hospodáriť na zaplavenej a premočenej pôde ak chce mať nárok na podpory z európskych a národných zdrojov.

Za výdatným úhrnom zrážok je podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) extrémny výkyv počasia za posledných 90 dní a to hlavne juhu a západe Slovenska, kedy úhrny zrážok predstavovali troj až päť mesačný násobok oproti normálu.

Poľnohospodári poukázali v súvislosti s výkyvmi počasia aj na opačný stav v suchých mesiacoch, keď potrebujú zavlažovať a vlaha chýba. Tým upriamili pozornosť na efektívne zadržiavanie vody v krajine v čase výdatných zrážok a jej následnom využití, keď nie je. SPPK preto navrhuje zmenu legislatívy a cielené investície. Komora napríklad taktiež upozornila na zanesené vodné nádrže, v ktorých sa hromadí nepotrebný kal.

„Z celkovej kapacity malých vodných nádrží určených na zavlažovanie, ktorých je na Slovensku vybudovaných 195 s celkovou kapacitou 66 miliónov kubických metrov, vieme využiť na závlahy len jednu tretinu vody. Dve tretiny nám zaberá kal. Keby sme vhodne nastavili legislatívu, mohli by sme mať vyčistené nádrže a viac zachytávať spadnuté zrážky na zavlažovanie. Toto je jeden z kľúčových predpokladov, ak chceme zvýšiť v budúcnosti výmery slovenskej zeleniny, zemiakov, ovocia a ďalších plodín,“ vysvetlil predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

Ako na záver dodala SPPK, aktuálny Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 počíta s investíciami do závlah a vodozádržných opatrení vo výške 38 miliónov eur. Pestovatelia špeciálnych plodín (ovocie, zelenina, zemiaky) považujú za nevyhnutné vyhlásiť v roku 2024 otvorenú výzvu na produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujujúcej infraštruktúry závlah.