POPRAD 21. apríla (SITA) - V tradičnom prostredí bol Veľkonočný pondelok dňom očistných a plodnostných úkonov, z ktorých mnohé poznáme dodnes. Ako pre agentúru SITA vysvetlila etnologička Katarína Babčáková, polievanie čerstvou potočnou vodou či hodenie dievok do potoka malo symbolizovať tak očistu od chorôb a všetkého zlého, ako aj zabezpečenie zdravia, krásy a plodnosti. Voda totiž čistí i oplodňuje zem.

„Naším územím prechádza pomyselná hranica západnej a východnej obradovosti, a tak, kým na západnom Slovensku sa mladá sila rastu a plodnosti i očista od zlého robila prostredníctvom korbáčov z mladých zelených prútov, na východe sa zachovalo polievanie dievok, nositeliek nového života,“ opísala Babčáková tradície. Odmenou za toto polievanie či šibanie bolo maľované vajíčko, kraslica či „pisanka“. „Vajce je symbolom plodnosti, nového života, znovuzrodenia. V slovanských náleziskách je známe už v 6. storočí. Boli zdobené farbami života a slnka, červenou a žltou, symbolmi kruhu, kríža, rozety, rastlín,“ doplnila etnologička. Na zdobenie pritom používali odvary, vosk a slamu.

V súčasnosti sa však forma trávenia veľkonočných sviatkov i dodržiavanie tradícií podľa Babčákivej mení. Menej sa navštevujú chrámy a sviatky sa podľa nej stávajú dňami voľna, akousi dovolenkou, na rozdiel od posvätného času, ktorým boli v minulosti. „Vo veľkej miere sa aj individualizujú, rodiny ich trávia samostatne, bez účasti na spoločnom svätení či slávení v komunite. Aj z tohoto dôvodu sa mnohé tradičné prejavy, ako sú obchôdzky šibačov či polievačov, vytrácajú, a stávajú sa skôr organizovanou aktivitou príslušníkov folklórneho hnutia,“ poznamenala etnologička.