BRATISLAVA 15. októbra (SITA) - Plánované zmeny v dávkach v hmotnej núdzi môžu ovplyvniť trh práce. Novela zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR, ktorá je momentálne v pripomienkovom konaní a mala by nadobudnúť účinnosť od polovice budúceho roka, upravuje krátenie dávok v hmotnej núdzi. Poberatelia, ktorí odmietnu zodpovedajúcu pracovnú ponuku, by podľa novely mohli prísť o časť dávok. Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) uvádza, že toto opatrenie by mohlo motivovať dlhodobo nezamestnaných k prijatiu práce, no zároveň upozorňuje na riziká, ktoré by mohli oslabiť jeho efektívnosť.

„Na trhu práce je dnes veľa neobsadených miest najmä v oblastiach ako výroba, logistika či služby. Mnohé z týchto pozícií sú pritom považované za menej atraktívne pre ich fyzickú náročnosť alebo nízku mzdu. Ak sa ale príjmová situácia nezamestnaných zhorší, mohli by byť ochotní prijať aj tieto ponuky. Tým sa zvýši využiteľnosť pracovnej sily, ktorá je momentálne nevyužitá, a čiastočne by sa mohli zaplniť aktuálne voľné pracovné miesta,“ uviedla generálna manažérka ManpowerGroup a prezidentka APAS Zuzana Rumiz. Zároveň však upozorňuje na potrebnú rekvalifikáciu. Bez rozšírenia dostupných rekvalifikačných programov, ktoré budú reflektovať reálne potreby trhu, môžu podľa jej slov byť pozitívne dopady avizovaného opatrenia limitované.

Kľúčová otázka podľa Rumiz znie, ako bude definovaná vhodná pracovná ponuka. Kritériá vhodnosti by mali podľa nej zahŕňať nielen geografickú dostupnosť a typ zamestnania, ale zohľadniť napríklad aj zdravotný stav uchádzača. Inak by avizované opatrenie mohlo ešte viac zhoršiť situáciu zraniteľným skupinám a mať v konečnom dôsledku aj ťažké sociálne dopady.„V tejto komunite často nie je problém v tom, že by ľudia nechceli pracovať, ale že nemôžu pre objektívne príčiny. Napríklad vzdialenosť pracovných miest, chýbajúca verejná doprava a vysoké náklady na dopravu predstavujú pre nich prakticky neprekonateľnú bariéru. Navyše im nízke príjmy a často aj zadlženosť znemožňujú investovať do oblečenia a ďalších vecí nevyhnutných pre výkon práce," vysvetlil Róbert Čvapek, generálny manažér agentúry Index Nosluš Group a viceprezident APAS

Zníženie sociálnych dávok v aktuálnej situácii nie je preto podľa Čvapeka riešením, ale skôr zhoršením problému. Môže totiž viesť k ešte väčšej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a zhoršeniu zdravotného stavu týchto ľudí. Namiesto toho odporúča prijať opatrenia, ktoré budú tieto komunity podporovať – zriadením pracovných miest v blízkosti osád, zabezpečením dostupnej verejnej dopravy, poskytovaním finančnej podpory na dopravu, ale aj podporou vzdelávania a opatreniami na zlepšenie životných podmienok v osadách. V tomto prípade ide podľa odborníkov o komplikovaný problém a jeho riešenie je behom na dlhú trať.

Zámer ministerstva práce má podľa odborníkov na pracovný trh potenciál na viaceré pozitívne dopady. Znížením dlhodobej nezamestnanosti a počtu osôb závislých na dávkach by sa napríklad znížili výdavky štátu na sociálnu pomoc. Rizikom však môže byť práve nedostatočná podpora. „Ak nebudú zavedené súbežné kroky motivujúce dlhodobo nezamestnaných, krátenie či odobratie dávok môže len potrestať tých, ktorí nemajú dostatočné zdroje na to, aby si zlepšili svoju kvalifikáciu alebo za prácou cestovali. Bez takýchto podporných opatrení môže byť avizované krátenie dávok v niektorých prípadoch dokonca kontraproduktívne,“ uzatvára Zuzana Rumiz.