Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Paraguaj proti všetkým, alebo ako prebiehala najkrvavejšia vojna Južnej Ameriky

zdroj: Pinterest/Giusepp Rava
4.3.2022 06:57 Róbert Endrödy ml. / SPE

Hladomor, cholera, masakre, detskí vojaci a otroci. Týmito slovami by sa dala opísať Paraguajská vojna, ktorá začala v roku 1864 a trvala dlhých šesť rokov. Konflikt medzi spojenými silami Argentíny, Brazílie a Uruguaja na jednej strane a Paraguajom na strane druhej, je považovaný za najdeštruktívnejší v dejinách Južnej Ameriky. Niektorí historici sa domnievajú, že vo vojne prišlo o život až pol milióna ľudí, z toho dve tretiny celkovej populácie Paraguaju. Aké mal tento krvavý konflikt počiatky? To si povieme v tomto článku.


Aký otec, taký syn

Už od vyhlásenia nezávislosti v roku 1813 čelil Paraguaj mnohým problémom. Jeho mocnejší susedia, Brazílske cisárstvo a Argentínska federácia, odmietali novovzniknutý štát uznať a mali s ním mnoho hraničných sporov.

V roku 1862 zomrel paraguajský prezident, Carlos Antonio López, na chronické ochorenie prostaty. Ešte pred smrťou vymenoval za nástupcu svojho prvorodeného syna Francisca Solana Lópeza. Tento vtedy ešte mladý muž slúžil počas vlády svojho otca ako generál armády, pričom rovnako ako jeho predchodca bol autoritatívny a priamočiary.

{alt}
Fotografia hlavného mesta Paraguaja Asunciónu z roku 1860. Za vlády Carlosa Antonia Lópeza krajina prosperovala. Budovali sa železnice, univerzity, divadlá, pričom modernizácie sa dočkala aj armáda a loďstvo, ktoré bolo využívane na obchod po rieke. zdroj: lorenzozucolillo.wordpress.com
Mladý López nechal hneď po svojom nástupe k moci zatknúť všetkých poslancov kongresu, ktorí spochybňovali legitimitu nového nástupcu. Jeho pozornosti neunikol ani mladší brat Beningna, ktorého vyhnal z hlavného mesta Asunción. López sa neustále obával napadnutia zo strany Argentíny a Brazílie kvôli stále nevyriešeným pohraničným sporom. Nový prezident sa snažil nájsť spojenca, ktorý by mu pomohol nastoliť rovnováhu síl v regióne. Nakoniec nadviazal priateľské vzťahy s Uruguajom, kde vládla liberálna strana Blancos pod vedením Bernarda Berra.

Zmeny pomerov

Počas Berrovej vlády boli v Uruguaji zahájené demokratické reformy, vďaka ktorým v krajine fungovali pravidelné slobodné voľby a sloboda tlače. Rovnako tak bola udelená amnestia všetkým politickým emigrantom. Brazílske cisárstvo sa na zmeny v Uruguaji pozeralo s obavami, že demokratický a liberálny štát v ich blízkosti povzbudí domácich liberálov v boji za politické reformy.

Z vlastnej neistoty nakoniec brazílsky cisár Pedro II. podporil  v roku 1863 povstanie bývalého uruguajského prezidenta a generála Venancia Floresa zo strany Colorados. Ten sľúbil zastavenie demokratických reforiem, podporu mu prisľúbila aj Argentína. Pod hrozbou brazílskej intervencie požiadal Berro o pomoc Paraguaj. López však nemal záujem vojensky zasahovať do konfliktu a ponúkol sprostredkované jednania medzi znepriatelenými stranami, ktoré Brazília s Argentínou odmietli. Obe krajiny v roku 1864 uzavreli dohodu o nastolení mieru v Uruguaji. López sa obával, že táto dohoda povedie k tomu, že sa Uruguaj stane odrazovým mostom pre vpád do Paraguaja.

{alt}
Portrét brazílskeho cisára Pedra II s korunovačnými klenotmi v brazílskom parlamente z roku 1873 Pedro II bol korunovaný za cisára, keď mal 5 rokov a krajine vládol dlhých 49 rokov. zdroj: Pedro Américo - Wikipedia
V jeho obavách ho utvrdil novozvolený prezident Uruguaja, Anastazio Ctuz Aguirre, ktorý poslal do Paraguaja vodcu strany Blancos Antonia de las Carrerasa. Ten Lópezovi referoval o pláne Brazílie a Argentíny rozdeliť si Paraguaj. Zároveň ho utvrdzoval, že Argentínska konfederácia je nestabilná a pohraničné provincie Corrientes a Entre Riós sa chcú od krajiny odtrhnúť.

López však stále váhal. K činnosti ho dohnalo až ultimátum, ktoré dala Brazília Uruguaju. Cisárstvo žiadalo odškodné za škody spôsobené brazílskym občanom žijúcich v Uruguaji počas revolúcie v roku 1852. V prípade nesplnenia podmienok sa Brazília vyhrážala intervenciou. López vyhlásil, že invázia a okupácia Uruguaja bude považovaná za vojnový akt voči Paraguaju. Po pár menších roztržkách na hranici nakoniec Brazília 12. októbra 1864 spustila inváziu do Uruguaja a zmocnila sa mesta Melo.

López formálne vyhlásil vojnu Brazílii hneď po tom, čo sa k nemu dostala správa o postupe Brazílčanov na Uruguaj. Jeho rozhodnutie podporil aj argentínsky generál Urquizy, ktorý bol guvernérom vzbúrenej provincie Entre Ríos. Zatiaľ však ponúkol svoju pomoc len voči Brazílii a odmietal podniknúť akékoľvek vojenské akcie voči Argentíne. Paraguajský prezident prerušil všetky vzťahy s Brazíliou a zajal dve brazílske obchodné lode, ktoré sa plavili po rieke Paraguaj. Týmto začal konflikt, ktorý navždy zmení dejiny Južnej Ameriky.

Útok proti Brazílii

López nariadil útok na brazílsku provinciu Mato Grosso. Brazílčania boli útokom prekvapení, keďže očakávali, že Paraguajci budú postupovať na juh, aby pomohli uruguajským spojencom. Armáda pod vedením generála Vincenta Barriosa pomerne ľahko dobyla pevnosť Coimba a rýchlo sa dostala na sever až k prístavu Dourados. Jedna časť armády prešla cez rieku Apa a bez boja dobyla stredisko celého regiónu mesto Miranda. Tu však ich postup skončil, keďže López nariadil časti svojej armády, aby sa stiahla na juh. Brazília vyslala armádu zo Sao Paula a obsadzovala vyľudnené mestá, neskôr dobyli naspäť prístav Corumba a pevnosť Abaquerque. Paraguajci sa napriek tomu zmocnili sporných pohraničných území a získali aj veľké množstvo zbraní, ktoré pomohli Lópezovi viesť nadchádzajúcu dlhú vojnu a to napriek tomu, že brazílske loďstvo blokovalo paraguajské prístavy.

Na rade je Argentína

Po ukončení vojenských akcií v Mato Grosso mal López v pláne zahájiť pochod vojakov na Uruguaj, aby pomohol svojim spojencom. Problém bol v tom, že Paraguaj nemal so svojim spojencom hranicu a jediná cesta viedla cez Argentínu. Prezident vyslal žiadosť o presun armády do Buenos Aires. Argentínsky prezident a spojenec Brazílie, Bartolomei Mitre, žiadosť odmietol. López jednal aj tak neskoro, Brazílčania spolu s povstalcami vpadli do hlavného mesta Uruguaja, Montevidea, a 20. februára 1865 dosadili do čela vlády vodcu povstalcov Venoncia Floresa.

Po páde vlády v Uruguaji a Mitreho odmietnutí sa López rozhodol zaútočiť na Argentínu. Jeho rozhodnutie schválil aj paraguajský kongres, ktorý sa obával, že brazílske loďstvo bude naďalej blokovať paraguajské prístavy. Paraguajský prezident tomu chcel predísť obsadením argentínskeho prístavu Corrientes. 13. apríla 1865 prikázal López obsadiť prístav a o deň na to sa v meste vylodilo 3 000 mužov, ktorí ho bez väčšieho odporu dobyli. Vládou mesta bola ustanovená junta, ktorá vyhlásila Mitreho za zradcu národa a prisľúbila Paraguaju spojenectvo. Vláda o situácii v Corrientes mlčala celý mesiac, to jej umožnilo rozhlasovať, že Paraguaj sa dopúšťa agresie bez vyhlásenia vojny napriek tomu, že k nim oficiálna deklarácia vojny už dávno dorazila. Táto stratégia sa vyplatila. Mitre pred vojnovo naladeným davom v Buenos Aires vyhlasoval „Za 24 hodín v kasárňach, za tri týždne na hraniciach a za tri mesiace v Asuncióne.“ Vojna sa mohla začať naplno.

Traja proti jednému

Po vypuknutí vojny medzi Paraguajom a Argentínou sa Brazília chopila iniciatívy a zjednala s Mitrem spojeneckú zmluvu, pričom sa k nim pridal aj Uruguaj. 1.mája 1865 bola v Buenos Aires podpísaná „dohoda o Trojspolku“. Podľa zmluvy mal porazený Paraguaj zaplatiť vojnové náklady všetkých štátov Trojspolku a Brazília s Argentínou mali získať územia, o ktoré viedli spory s Paraguajom.

Útok a ústup

Paraguajský generál Robles rozhodol 11. mája 1865 z Corrientes o postupe na juh. Jeho armáda v počte 25 tisíc mužov bez veľkého odporu obsadzovala mestá a dediny pozdĺž rieky Parana. Začiatkom júna sa dostali až do Goye, ktorá bola od Corrientes vzdialená 170 kilometrov. López mal v pláne skončiť s brazílskou lodnou prevahou, a tak prikázal deviatim paraguajským lodiam zaútočiť na desať brazílskych vojnových člnov. Po niekoľko hodinovom boji a ťažkých stratách na oboch stranách bolo nakoniec paraguajské loďstvo zničené a Brazília získala úplnú dominanciu na rieke Parana.

Súbežne s útokom na Corrientes zahájila  5. mája 1865 paraguajská armáda o sile 10 tisíc mužov, pod vedením podplukovníka Antonia de la Cruza Estigarribia, postup k rieke Uruguaj. Vojsko sa nestretlo so žiadnym odporom a o pár dní dorazilo k mestu Santo Tome na rieke Uruguaj a odtiaľ smerovalo na juh. Estigarribia nariadil jazdeckému oddielu v počte 400 mužov, aby šiel preskúmať terén. Kavaléria narazila pri močiari Mbuty na 3 500 brazílskych vojakov a po ťažkom celodennom boji boli Brazílčania nútení ustúpiť. Po víťazstve Paraguajci dobyli mesto Uruguayana, ktoré sa im vzdalo bez boja.

Paraguajci si víťazstvo dlho neužili. O niekoľko dní na to bolo paraguajské vojsko o sile 2 900 mužov porazené v bitke neďaleko potoka Yatay. Spojená armáda Argentíny a Uruguaja pod vedením uruguajského prezidenta Floresa zabila v boji 1 700 Paraguajcov. Flores po bitke spojil sily s brazílskou armádou a začali obliehať mesto Uruguayana. Obliehania sa zúčastnil i brazílsky cisár Pedro II. a argentínsky prezident Bartolomei Mitre, aby spoločne prebrali ďalší postup. Paraguajci okupujúci mesto Uruguayana sa nechceli vzdať, niekoľkokrát sa pokúsili prelomiť obkľúčenie, ale vždy boli zahnaní naspäť. Vojsko sa nakoniec vzdalo 19. septembra 1865 kvôli nedostatku potravín. Do zajatia sa dostalo 5 000 mužov, väčšina z nich bola násilne začlenená do spojeneckého vojska, niektorí to šťastie nemali a boli predaní do otroctva v Brazílii. Takto skončila paraguajská armáda, ktorú poslal López na Uruguaj. Vojna však týmto nekončí, po diskusiách medzi vodcami spojeneckých armád bolo rozhodnuté o invázii do Paraguaja.

{alt}
Obraz argentínskeho vojaka a maliara Cándida Lópeza z roku 1892 zobrazujúci paraguajských vojakov, ktorí po bitke pri Yatay padli do rúk spojencov. Veľká časť zajatých paraguajských vojakov bola neskôr naverbovaná do tzv. „Paraguajských légii." zdroj: Cándid López - artsandculture.google.com

Masaker u Tuyuti

16. apríla 1866 zahájili spojenci inváziu do Paraguaja. Do krajiny sa dostali cez rieku Parana. Armáda mala 42 tisíc mužov, z čoho bolo 28 tisíc Brazílčanov, 12 tisíc Argentínčanov a 2 tisíc Uruguajcov. López mal v pláne na vojsko zaútočiť skôr ako získajú podporu brazílskeho loďstva. Začiatkom mája rozkázal armáde v počte 5 000 mužov zaútočiť na vojenský tábor Argentínčanov a Uruguajcov, ktorý sa nachádzal v mieste močiarovitého potoka Estero Bellaco. Paraguajci dokázali vniknúť do tábora a prezidentovi Floresovi sa podarilo utiecť len so šťastím. Paraguajský generál Jose Eduvigis Diaz sa však bál obkľúčenia, a tak zavelil k ústupu.

Aby sa neopakoval ďalší prekvapivý útok, spojenci obsadili rozsiahlu lúku Tuyutí, kde postavili nový tábor. López dúfal, že by sa mu prekvapivým útokom podarilo spojeneckú armádu zničiť, a tak zahájil so svojou 23 tisícovou armádou 24. mája 1866 útok. Paraguajský prezident veril, že spojenecká armáda nebude ofenzívu očakávať. Bol však sklamaný, keď uvidel 35 tisícové vojsko pripravené a opevnené. Paraguajcom sa síce podarilo zmocniť prvých radov opevnenia, lenže paľba 120 poľných diel rozhodla o víťazstve spojencov. Nepomohlo ani samovražedné hrdinstvo paraguajských vojakov, ktorí sa vrhali telami pod delá. Na bojisku sa spustil masaker, v boji zomrelo 5 000 Paraguajcov a ďalších 7 000 bolo zranených. Čo sa týka spojencov, ich straty sa pohybovali okolo 8 000. Bitka u Tuyutí sa do histórie zapísala ako najkrvavejšia bitka, ktorá sa kedy odohrala v Južnej Amerike.

{alt}
Útok paraguajskej jazdy na argentínsku pechotu v bitke pri Tuyuti. Jazdci boli počas bitky masakrovaní paľbou z muškiet. Veľkou nevýhodou pre Paraguajcov bol aj močaristý terén bojiska, ktorý nahrával spojencom. zdroj: www.historiadobrasil.net

Snaha o vyjednávanie, nezhody a posledné víťazstvo

Po bitke Mitre nevydal žiadne ďalšie pokyny ohľadom postupu, čo vojaci využili a začali v tábore pestovať kukuricu, zemiaky a bavili sa usporiadaním divadelných hier. To využil López k reorganizácii armády. Vojna sa začala preťahovať, spojencom bránilo k postupu na sever nielen paraguajské vojsko, ale aj močiarovitý terén, ktorý dobre nepoznali. López prestával veriť, že vo vojne príde k obratu, a preto sa rozhodol riešiť konflikt diplomaticky.

Argentínu vtedy ohrozovali povstania motivované protivojnovou náladou. Pre prezidenta Mitreho bolo diplomatické riešenie konfliktu výhodné, lebo sa obával vlastného zosadenia. S Lópezom sa stretli v Yataity Córa. Tam diskutovali niekoľko hodín o možnosti uzavrieť mier a ku koncu si dokonca pripili koňakom. Mitre sa po stretnutí snažil presvedčiť aj Brazíliu, aby s Lópezom vyjednávala. Cisár Pedro II. však o vyjednávanie nemal záujem a vyhlásil, že „Radšej abdikujem, ako keby som mal vyjednávať s takým despotom!“ Mitre od rokovania ustúpil a vrátil sa k pôvodnému plánu, ktorý zavrhoval zosadenie Lópeza.

{alt}
Ilustrácia generála Joseho Eduvigisa Díaza z roku 1888. Po bitke pri Curupayty sa Díaz stal národným hrdinom. Jeho šťastie však netrvalo dlho, keďže o štyri mesiace neskôr zomrel na následky ťažkých zranení. zdroj: Wikipedia
Po tom, čo spojenci dobyli pevnosť Curuzu začali obliehať pevnosť Curupayty, ktorej velil generál Jose Eduvigis Díaz. Proti nemu stálo 10 tisíc Brazílčanov pod vedením generála Porto Alegre a 10 tisíc Argentínčanov pod vedením Mitreho. Akonáhle sa dostalo spojenecké vojsko na dostrel pevnosti nariadil generál Diaz spustenie paľby. V momente boli argentínski a brazílski vojaci masakrovaní paľbou z pušiek a granátmi. Po pár hodinách krvavého útoku sa spojenci museli stiahnuť, pričom podľa niektorých odhadov prišli až o 5 tisíc mužov, zatiaľ čo Paraguajci len o 92. Vďaka tomuto víťazstvu sa generál Díaz stal národným hrdinom. Jeho šťastie ale netrvalo dlho. O štyri mesiace neskôr zomrel na následky ťažkých zranení.

Starci a chlapci do zbrane!

Porážka pri Curupayty na chvíľu zastavila postup spojeneckých vojsk, nebolo to však natrvalo. Nepomohlo ani to, že Mitreho nahradil v prezidentskej funkcii Domingo Faustino Sarmiento, ktorý chcel pokračovať vo vojne. Okrem toho začali Lópezovi dochádzať bojaschopní muži, ktorých v prvých rokoch vojny dokázal získať odvodmi. Mužov však stále ubúdalo a pre Lópeza sa stávalo čím ďalej tým ťažšie pokryť nové straty. Postupne bol nútený do armády verbovať starcov a chlapcov, ktorí neukončili ani základnú školu. Ďalším problémom bola aj cholera, ktorá zredukovala jeho zostávajúcu armádu na 15 tisíc mužov, zatiaľ čo spojenci mali k dispozícii 40 až 50 tisícovú armádu. Oproti Paraguaju Brazília dokázala svoje straty pokryť odvodmi otrokov. V paraguajskom vojsku taktiež panoval nedostatok potravín, čo spôsobilo, že vysilení a vyhladovaní vojaci mohli len ustupovať.

Spojenci nakoniec 5. januára 1869 vstúpili do Asunciónu, ktorý začali plieniť. Mesto sa ocitlo v plameňoch a nebola ušetrená jediná budova. Drancované boli kostoly, konzuláty a veľvyslanecké sídla, kde si miestna smotánka ukladala svoje peniaze. Vojaci brali nábytok, okná a dvere. Brazílčania ukradli všetky archívy vrátane starých jezuitských archívov. Po obsadení mesta považovali spojenci vojnu za ukončenú. Do Asunciónu dosadili vládu, ktorá im bola naklonená a taktiež ochotná s nimi rokovať o povojnovom usporiadaní krajiny. López stihol z Asunciónu utiecť skôr ako ho spojenci dobyli a stiahol sa na sever krajiny, kde sa rozhodol proti nepriateľom viesť partizánsku vojnu.

{alt}
Kresba zobrazujúca Lópezov prezidentský palác v Asúncione, ktorý spojenci vyplienili. Okrem iného na znak potupy vyvesili na palác vlajku brazílskeho cisárstva. zdroj: Wikidata

Posledný hon na Lópeza

López presunul hlavný stan operácii do mesta Ascurra, odkiaľ viedol partizánske útoky voči postupujúcej armáde spojencov. Jeho odpor bol však márny. 12. augusta 1869 stáli nepriateľské armády pred bránami jeho nového hlavého mesta. Ascurru bránilo 1 600 obrancov, tretinu z nich tvorili chlapci, ktorí mali štrnásť alebo menej rokov, boja sa zúčastnilo aj sto žien. Po pár hodinách bolo mesto dobyté, spojenci popravili okolo 900 zajatcov a zapálili nemocnicu, v ktorej zhorelo okolo 600 ľudí, vrátane lekárov.

{alt}
Fotka paraguajských detských vojakov, ktorí sa zúčastnili bitky pri Acosta Ñu. Deti sa údajne upínali k nohám brazílskych vojakov uprostred zúriacej bitky a prosili o milosť, len aby boli bez váhania zastrelené. zdroj: commons.wikimedia.org
López stále unikal spolu so zvyškami už takej preriedenej armády. Vojsko trpelo hladom, chorobami, ťažkými zraneniami a nemilosrdnosťou Brazílčanov, ktorí už nebrali zajatcov. Nakoniec bol López obkľúčený pri obci Chiriguello. Brazílska kavaléria žiadala po Lópezovi, aby sa vzdal. Ten sa namiesto toho na nich vrhol so šabľou, na čo mu kopijou prebodli brucho a sekli šabľou do čela. Prezident padol na zem a požiadal svojich mužov, aby ho odniesli k potoku, kde mohol zomrieť. Domingo Faustin, na smrť Lópeza reagoval slovami „Vojna skončila, lebo boli zabití všetci Paraguajci, ktorí mali viac ako desať rokov.“

To málo, čo ostalo

Vojna mala pre Paraguaj katastrofické následky. V konflikte zomreli dve tretiny z celkového 500 tisícového obyvateľstva krajiny. Štát tiež prišiel o 50% svojho vtedajšieho územia, Argentína anektovala región Misiones a časť regiónu Chaco. Brazília si naopak k cisárstvu pripojila provinciu Mato Grosso.

{alt}
Hranice povojnového Paraguaja, krajina prišla o polovicu svojej rozlohy a okrem iného aj o väčšinu mužskej populácie. zdroj: Pinterest
Krajine hrozilo, že bude nakoniec úplne rozdelená medzi spojencami. Tento plán sa nerealizoval len kvôli nedôvere, ktorá panovala medzi Argentínou a Brazíliou. V krajine bol rapídny nedostatok mužov, paraguajská cirkev bola nútená legalizovať mnohoženstvo a ekonomika bola na hranici kolapsu. Vojna urobila z Paraguaja len tieň veľmoci, ktorou kedysi býval a navždy zmenila dejiny celého kontinentu.

Zdroje: 

ROEDL, Bohumír. 2012. Dějiny Paraguaye. Praha: NLN-Nakladatelství Lidové noviny, 2012. 298 s. ISBN  978-80-7422-214-6

Rubrika: História

newMHCfan

 

Super clanok!!
17.3.2022 - 13:58
+2


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Zelenského ubezpečoval, že výmenou vlády sa postoj Slovenska voči Ukrajine nemení

Premiér uviedol, že na samite Európskeho politického spoločenstva v Moldavsku prebehli intenzívne debaty aj v súvislosti s hybridnými hrozbami. pred 30 min. - ÓDOR / SITA


Kraje môžu regulovať ceny služieb autobusových staníc, vrátane poplatkov pre dopravcov

Prevádzkovatelia autobusových staníc v súčasnosti môžu určovať vysoké poplatky napríklad za vjazd na autobusovú stanicu. pred hodinou - DOPRAVA / SITA


Senát schválil zákon o zvýšení dlhového stropu

Opatrenie prešlo Senátom v pomere 63 ku 36 hlasom a prezident Joe Biden už oznámil, že ho podpíše. pred hodinou - USA / SITA


Strana víta veto prezidentky pri povinnej tretej hodiny telocviku

Politici by podľa neho nemali v žiadnom prípade takto zasahovať do vyučovacieho procesu. pred hodinou - SAS / SITA


Rokovania zamestnávateľov a odborárov o budúcoročnej minimálnej mzde sa už začali

Podľa zákonného automatu musí suma minimálnej mzdy na budúci rok dosiahnuť najmenej 744 eur, teda 57 percent z priemernej mzdy za Slovensku za vlaňajšok. pred 2 hod. - SOCIÁLNE / SITA


Beliansky expres opäť spojí sever Slovenska s Poľskom

Slováci sa jednoduchšie dostanú k pamiatkam Muszyny, Poliaci k našim. pred 2 hod. - STARÁ ĽUBOVŇA / SITA


Washington prestal s Ruskom zdieľať informácie o jadrových zbraniach

Spojené štáty odôvodnili spomenutý krok ako „protiopatrenie k nezákonnému porušeniu dohody o jadrových zbraniach“. pred 2 hod. - USA / SITA


 Ak poslanci neschvália kompenzácie zvýšených príplatkov, pekári budú musieť premietnuť náklady do odbytových cien

Náklady na prácu tvoria v pekárskom sektore viac ako 40 percent. pred 2 hod. - AGRO / SITA


Dnes bude malá oblačnosť, s teplotami do 31 stupňov Celzia

Z infoservisu Slovenského hydrometeorologického ústavu. pred 2 hod. - POČASIE / SITA


Dolár klesol oproti jenu aj euru

Svetové devízové trhy - euro, dolár, jen pred 2 hod. - FINANCIE / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 2. júna

2.6.1840 Narodeniny

THOMAS HARDY

Pred 182 rokmi sa narodil britský kritický realista, prozaik a básnik THOMAS HARDY. Zomrel 11.1.1928.
2.6.1800 Narodeniny

JÁN BABILON

Pred 222 rokmi sa v Banskej Bystrici narodil kuchár JÁN BABILON, autor prvej kuchárskej knihy v slovenskom jazyku. Zomrel 17.1.1887.
2.6.1609 Narodeniny

ŽOFIA BOSNIAKOVÁ

Pred 413 rokmi sa v Strečne narodila šľachtičná a vzdelankyňa ŽOFIA BOSNIAKOVÁ (uvádza sa aj ako Bošňáková), ktorá si povesť svätice vyslúžila nielen cnostným životom, ale aj neobyčajným úkazom, keď jej 35-ročné telo uložené do krypty na Strečnianskom hrade našli po 55-rokoch neporušené a také zostalo aj po prevezení do kaplnky v Tepličke nad Váhom, kde ho 1.4.2009 zapálil 31-ročný Žilinčan. Zomrela 28.4.1644.
2.6.1947 Narodeniny

FRANTIŠEK MIKLOŠKO

Pred 75 rokmi sa v Nitre narodil disident (aktivista tzv. Tajnej cirkvi), člen Koordinačného výboru VPN, politik (KDH, KDS), predseda Slovenskej národnej rady (1990-1992) a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za KDH FRANTIŠEK MIKLOŠKO. Od roku 2008 člen KDS. V roku 2008 kandidoval aj na funkciu prezidenta SR.
2.6.1848 Udalosť

Prvý Slovanský zjard

Pred 174 rokmi sa v Prahe začal 11-dňový prvý Slovanský zjazd za účasti 340 delegátov z celej Európy, ktorý mal nastoliť požiadavku federalizácie Rakúska a utvoriť spolok slovanských národov. Zo Slovenska sa na ňom zúčastnilo vyše 10 predstaviteľov vrátane Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí tam nastolili po prvý raz v dejinách slovenskú otázku.
2.6.1907 Udalosť

Zavedenie Aponiho školských zákonov

Pred 115 rokmi podpísal rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. podpísal tzv. Aponiho školské zákony, ktoré viedli k prehĺbeniu maďarizácie v školstve.
2.6.1740 Narodeniny

DONATIEN ALPHONSE FRANCOIS MARKÍZ DE SADE

Pred 282 rokmi sa narodil francúzsky šľachtic, spisovateľ a predstaviteľ libertinizmu DONATIEN ALPHONSE FRANCOIS MARKÍZ DE SADE, autor kontroverzných literárnych diel hraničiacich s pornografiou ako napríklad 120 dní sodomy či Justína, alebo filozofických diel, z ktorých najznámejšie je dielo Filozofia v budoári. Za svoje názory a spôsob života bol aj niekoľkokrát väznený až nakoniec umiestnený do ústavu pre duševne chorých. Od jeho mena sa odvodzuje pojem sadizmus. Zomrel 2.12.1814.