Pamätník Antona Bernoláka pri vstupe do centra Trnavy vyčistili, jeho reštaurovanie bude pokračovať na jar
Pamätník je dielom sochára Jána Koniarka, v Trnave ho odhalili v roku 1937.
TRNAVA 25. decembra (SITA) – Pamätník Antona Bernoláka pri vstupe do historického jadra Trnavy absolvoval počas jesene prvú etapu reštaurátorských zásahov. Išlo hlavne o čistenie bronzovej plastiky a reliéfu, ako aj kamennej architektúry. Reštaurátori budú podľa riaditeľa Mestského kultúrneho strediska - Zaži v Trnave Petra Cagalu v práci pokračovať v prvom polroku 2025.
Bronzovú plastiku a reliéf akademický sochár Stanislav Kožela mechanicky preleští s cieľom dosiahnuť scelenie a zjednotenie farebného výrazu, aby bola podporená plasticita a modelácia. „Po vyzretí a stabilizácii patiny bude povrch napustený vysokozmáčavým mikrokryštalickým voskom a inhibitormi korózie na zafixovanie reštaurátorsky ošetrených povrchov.,“ informoval agentúru SITA Peter Cagala. O reštaurovanie prvkov z hořického pieskovca sa postará Tomáš Kucman. Kamennú hmotu odsolí, spevní, osadí nové pieskovcové dosky a naplánované sú aj ďalšie práce.
Pamätník s postavou Bernoláka a reliéfom ďalších postáv je umiestnený pri jednom zo vstupov do centrálnej metskej zóny, takzvanej Bernolákovej bráne. Odhalili ho v roku 1937, jeho autorom je trnavský sochár Ján Koniarek. Dielo je národnou kultúrnou pamiatkou. Anton Bernolák (1762 – 1813) bol kňaz, národovec, jazykovedec. Oceňované sú predovšetkým jeho jazykovedné práce. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. Bol zakladateľom a vedúcou osobnosťou Slovenského učeného tovarišstva.
Bronzovú plastiku a reliéf akademický sochár Stanislav Kožela mechanicky preleští s cieľom dosiahnuť scelenie a zjednotenie farebného výrazu, aby bola podporená plasticita a modelácia. „Po vyzretí a stabilizácii patiny bude povrch napustený vysokozmáčavým mikrokryštalickým voskom a inhibitormi korózie na zafixovanie reštaurátorsky ošetrených povrchov.,“ informoval agentúru SITA Peter Cagala. O reštaurovanie prvkov z hořického pieskovca sa postará Tomáš Kucman. Kamennú hmotu odsolí, spevní, osadí nové pieskovcové dosky a naplánované sú aj ďalšie práce.
Pamätník s postavou Bernoláka a reliéfom ďalších postáv je umiestnený pri jednom zo vstupov do centrálnej metskej zóny, takzvanej Bernolákovej bráne. Odhalili ho v roku 1937, jeho autorom je trnavský sochár Ján Koniarek. Dielo je národnou kultúrnou pamiatkou. Anton Bernolák (1762 – 1813) bol kňaz, národovec, jazykovedec. Oceňované sú predovšetkým jeho jazykovedné práce. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. Bol zakladateľom a vedúcou osobnosťou Slovenského učeného tovarišstva.
