Neznáme počiatky

Bengu priviezol do Ameriky prieskumník a misionár Samuel Phillips Verner, ktorý ho prvýkrát vystavil v notoricky známych „ľudských zoologických záhradách“ na svetovej výstave v roku 1904. Jeho dovtedajší život je nám do veľkej miery záhadou, keďže Verner podával o Bengovi rôzne protichodné správy. Podľa článku zo St. Louis Post-Dispatch, ktorý vyšiel v roku 1904, bol Benga držaný v zajatí domorodcov ako otrok, kým ho Verner neodkúpil. New York Times zasa uviedol, že misionár stretol svojho budúceho otroka na stanovišti belgickej armády v Kongu, kde ho vojaci údajne zachránili pred kmeňom kanibalov. 

Okrem toho sa tiež predpokladá, že Benga mal manželku a dve deti, ktoré zabili buď belgickí vojaci hľadajúci slonovinu, alebo nepriateľský kmeň. V roku 1904 priviezol Verner Benga do USA, kde ho vystavil na svetovom veľtrhu v St. Louis (oficiálne nazývanom Louisiana Purchase Exposition). 

Smrť druhej manželky a príchod do ZOO 

Neskôr sa Benga vrátil spolu s Vernerom do Afriky, ale len na krátku dobu. Potom mladík opäť sprevádzal misionára späť do Spojených štátov. Počas svôjho pobytu v bývalej domovine sa údajne oženil s druhou ženou menom Batwa, ktorá krátko na to zomrela na uhryznutie hadom. Jeho nová žena ho údajne obviňovala z jej smrti a krátko pred skonaním sa mu vyhýbala. To malo na Bengu silný vplyv, keďže vyhýbavosť umierajúcej ženy iba posilnila jeho vzťah s Vernerom. 

V čase, keď sa obaja muži vrátili do New Yorku, bol misionár na mizine. Nakoniec kontaktoval Williama Templea Hornadaya, riaditeľa terajšej Newyorskej zoologickej záhrady. Ten súhlasil s tým, že Bengu dočasne ubytuje na pozemku ZOO. Či mal Hornaday od začiatku postranné úmysly nie je jasné, ale onedlho vystavoval mladého pygmeja ako ďalší exponát.

Nová atrakcia 

Podľa vtedajších zdrojov sa Benga v prvých týždňoch voľne pohyboval po areáli. Čoskoro však Hornaday prinútil svojich ošetrovateľov v ZOO, aby mladíka nútili k hraniu sa s malým orangutanom v jeho výbehu. Davy sa zhromaždili, aby to sledovali. Ošetrovatelia zoologickej záhrady potom presvedčili Bengu, aby svojim lukom a šípmi strieľal na terče a niekedy aj na veveričky alebo potkany. Neskôr mu personál po výbehu rozhádzal zvieracie kosti, aby naznačovali, že Benga je divoch. Nakoniec prinútili mladého Afričana, aby skočil na mreže klietky a vyceril svoje brúsené zuby na návštevníkov. Deti boli vystrašené, niektorí dospelí tiež. Väčšina z nich však bola jednoducho zvedavá na Bengu. „Je to muž?“ spýtal sa jeden návštevník. Hornaday neskôr zverejnil v pavilóne primátov nápis s Bengovou výškou a hmotnosťou – štyri stopy, jedenásť palcov a 103 libier. Nechýbal ani príbeh o tom, ako mladík skončil v ZOO. Stálo v ňom taktiež to, že sa: „Vystavuje každé popoludnie počas septembra.“

Horndayov postoj k novej „akvizícií“ bol dobre zhrnutý v článku, ktorý napísal pre bulletin zoologickej spoločnosti: „Ota Benga je dobre vyvinutý malý muž s dobrou hlavou, jasnými očami a príjemnou tvárou. Nie je chlpatý a nezakrýva ho „chlpatý pád“, ktorý opisujú niektorí prieskumníci. Najšťastnejší je, keď v práci robí niečo s rukami.“  Po článku v New York Times sa správa o výstave rozšírila. ZOO schytala kritiku od reverenda Dr. R. S. MacArthura, ktorý v rozhovore pre Times povedal: „Posielame našich misionárov do Afriky, aby pokresťančili ľudí a potom sem jedného privedieme, aby ho brutalizovali.“ O celej prehliadke tvrdil, že pôsobí nepríjemne a najlepšie by bolo, keby ho poslali „späť do lesov jeho vlasti.“

Oslobodenie a psychická trauma 

Netrvalo dlho a skupina afroamerických duchovných začala viesť protesty po meste voči Bengovmu vystavovaniu. Hornaday pod hrozbou súdu nakoniec vypustil Pygmeja z klietky a opäť mu umožnili potulovať sa po areáli ZOO. Vtedy však bol už celebritou. Zoologická záhrada priťahovala až 40 000 návštevníkov denne, z ktorých mnohí sa prišli na Benga pozrieť, pričom ho sledovali kamkoľvek išiel a smiali sa mu. Mladík vedel len pár slov po anglicky, takže nedokázal vyjadriť svoju frustráciu. Namiesto toho však komunikoval činmi. Jedného návštevníka zranil šípom a nožom ohrozoval správcu ZOO. Výzvy po Bengovej slobode vzrástli. 

Hornaday napísal Vernerovi a navrhol, aby ho prišiel odviesť alebo umiestniť do sirotinca. Verner, ktorý odišiel na juh hľadať prácu, mu odpísal a navrhol dať Bengovi „dávku sedatív“ na zmiernenie jeho výbuchov. V ďalšom liste spolu so správou pre Bengu Verner sľúbil, že príde po mladého muža, a nariadil Hornadayovi, aby ho poslal do Severnej Karolíny. 28. septembra 1906 Benga opustil zoologickú záhradu. 

Verner sa s ním zhodol, že v rámci situácie bude pre neho najlepšie ostať v USA. Misionár si však nevedel nájsť prácu a tak opateru nad Bengom zveril reverendovi Gordonovi. Ten ho dal do sirotinca pre farebných, ktorý sa volal Howard Colored Orphan Asylum. Reverend sa snažil o jeho integráciu do lokálnej spoločnosti a preto mu zakryl jeho zaostrené zuby a kúpil mu oblečenie v americkom štýle. Do sirotinca sa na neho chodilo pozerať veľa ľudí, pričom očakávali, že bude zápasiť so psom, mačkou alebo kravou. Nakoniec však boli sklamaní, lebo Ota odmietal, aby sa na neho pozerali. Gordon taktiež platil Bengovi doučovanie, aby sa zlepšil v angličtine.

Posledné roky života a tragický koniec

Neskôr Benga začal pracovať v tabakovej továrni v Lynchburgu. Chcel si zarobiť peniaze na cestu domov. Jeho sny o návrate sa mu rozplynuli v roku 1914, keď vypukla prvá svetová vojna. Vrátiť sa do Konga bolo nemožné, keďže doprava na osobných lodiach skončila. Benga upadol do depresie a nakoniec sa rozhodol skončiť so životom. 20. marca 1916 vo veku 32 ( alebo 33) rokov postavil slávnostný oheň, odlomil si čiapky na zuboch a strelil si požiarnou pištoľou do srdca. Spoločnosť na ochranu prírody, ktorá prevádzkuje ZOO v Bronxe, bola dlho pod tlakom, aby uznala problémy súvisiace s výstavou Benga.

Dňa 29. júla 2020, v dôsledku protestov proti systematickému rasizmu v USA, organizácia zverejnila vyhlásenie prezidenta a generálneho riaditeľa WCS Cristiána Sampera, v ktorom odsudzuje a ospravedlňuje sa za to, ako inštitúcia zaobchádzala s Bengom. V rámci vyhlásenia organizácia prezradila, že sprístupnila verejnosti všetky svoje archívne materiály týkajúce sa tohto mladého muža. Prípad Ota Bengu je ukážkou vtedajšieho rasizmu americkej spoločnosti a taktiež výsledkom toho kam až môže zájsť.  

Zdroje: 

1. NEWKIRK, Pamela. 2015.When the Bronx Zoo exhibited a man in an iron cage. Atlanta: CNN, 2015. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. DEMAIN, Bill. 2012.In 1906, the Bronx Zoo Put a Black Man on Display in the Primates' House. New York: Mental Floss, 2012. DOSTUPNÉ ONLINE: TU