Prvé plány a ich zlyhanie

Poľská šľachta mala záujem o získanie vlastných kolónii už v polovici 16. storočia. Z týchto dôvodov neskôr podpísali zmluvnú dohodu s francúzskym a zároveň poľským kráľom Henrichom III., ktorá povoľovala šľachticom usadiť sa na niektorých zámorských územiach Francúzska. Táto myšlienka však upadla, keď sa kráľ rozhodol vrátiť do Francúzska a poľský trón prenechal Sigismundovi II.

Kettler a jeho neúspešné kolónie v Karibiku

Po prvom neúspešnom pokuse bolo od myšlienky vlastných kolónii na dlhú dobu odstúpené. Jej návrat spôsobil až nemecký vojvoda Kurónského vojvodstva (vazalský štát Poľsko-litovskej únie) Jacob Kettler. Toho v mladosti a počas štúdia v zahraničí inšpirovalo bohatstvo, ktoré sa do rôznych západoeurópskych krajín vracalo z ich kolónií. Neskôr založil jednu z najväčších európskych obchodných flotíl. Kettler sa dokonca stretol s poľským kráľom Władysławom IV. a navrhol mu vytvorenie spoločnej obchodnej spoločnosti, ktorá by pôsobila v Indii, to však odmietol. Jacob sa teda rozhodol konať na vlastnú päsť. Najprv sa niekoľkokrát pokúsil založiť kolónie v Karibiku, ale ani jedna mu nevyšla. Preto obrátil svoj zrak k Afrike.

Skromné koloniálne začiatky v Afrike

Jacobové túžby po vlastných kolóniách ho zaviedli do dnešnej Gambie. Tam kúpil od lokálneho kmeňa ostrov James (dnes známy ako ostrov Kunta Kinteh). Postavil tam malú pevnosť, pričom obsadil aj neďaleký ostrov sv. Márie (na ktorom dnes leží hlavné mesto Gambie Banjul) a taktiež vybudoval na pevnine pevnosť Jellifree. Táto novovzniknutá kolónia vyvážala cukor, tabak, kávu, bavlnu, zázvor, indigo, rum, kakao, korytnačie panciere a perie tropických vtákov. Napriek tomu, že guvernér udržiaval dobré vzťahy s lokálnymi domorodcami, dostal sa do konfliktu s inými európskymi veľmocami.

Úpadok, prekvapivý návrat a zase úpadok

V roku 1658 bol vojvoda Jacob Kettler zajatý švédskymi vojakmi. Kurlandská koruna na Kuntu Kintehovú zabudla. Akákoľvek komunikácia medzi ostrovom a Poľsko-litovskou úniou bola prerušená na dva roky. Medzitým sa amsterdamská kancelária holandskej západoindickej spoločnosti pokúsila vziať ostrov guvernérovi Ottovi Stielovi. Ten najprv s Holanďanmi bojoval, neskôr ho však podplatili a ostrov im v roku 1660 odovzdal. Počas toho istého roku francúzsky súkromník zorganizoval prekvapivý útok na Kunta Kinteh a vyhnal z tadiaľ  Holanďanov. Následne sa pokúsil predať ostrov groningenskej kancelárii holandskej západoindickej spoločnosti, tá bola oddelená od amsterdamskej kancelárie, ktorá ostrov predtým vlastnila. Kancelária v Groningene odmietla získať ostrov späť a francúzskemu súkromníkovi povedala, že právoplatným vlastníkom ostrova je Poľsko-litovské únia.

Z týchto dôvodov kontaktovali Otta Stiela, ktorý v tom čase býval v Holandsku, aby sa vrátil späť na ostrov Kunta Kinteh. Bývalý guvernér túto ponuku prijal a navrátil sa do svojej bývalej kolónie.  Netušil však, že o pár týždňov malá flotila amsterdamskej kancelárie ostrov obkľúči a nariadi Ottovi, aby sa vzdal, ten však odmietol a Holanďania po tvrdých bojoch nakoniec guvernéra porazili. Nečakaná pomoc však prišla z domorodého afrického kráľovstva Barra a niekoľkých ďalších malých krajín. Žiadali, aby bol ostrov vrátený guvernérovi Ottovi Stielovi. To Holanďania odmietli a mesiac odolávali útokom domorodcov dokým nakoniec neprijali podmienky miestnych. V dôsledku toho sa začala druhá krátke obdobie poľsko-litovskej prítomnosti v Afrike, ktorá trvala až do roku 1661, keď Angličania definitívne ostrov obsadili, a ukončili tak poľsko-litovskú koloniálnu éru v Afrike.

1. KONUK, Argon. 2020. A Polish-Lithuanian Colony in Africa: Kunta Kinteh Island. Ankara: argumundo.com, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. UNESCO. 2003. Kunta Kinteh Island and Related Sites. Paríž: UNESCO, 2003. DOSTUPNÉ ONLINE: TU