Vzostup templárov 

Rád templárov bol založený v roku 1119, pričom ich primárnym cieľom bolo chrániť pútnikov na ceste do Svätej zeme, ktorú len pár rokov predtým dobyli križiaci. Na rozdiel od iných rytierskych rádov boli templári zároveň aj mnísi. Držali prísny celibát a bolo im zakázané pobozkať akúkoľvek ženu vrátanie vlastnej matky či sestry. Postupom času dokonca vytvorili svoj vlastný finančný systém. V čase najväčšieho rozmachu mali vyše 870 domov a zámkov. Ich obrovský dosah z nich urobil preferovanú voľbu na medzinárodné prevody veľkých súm. 

Nebezpečne mocný rád 

Templárske bankovníctvo bolo veľmi výhodne pre panovníkov a nejeden z nich sa im zadlžil. Anglický kráľ Henrich III. sa dokonca zaručil svojimi korunovačnými klenotmi, len aby mu dali pôžičku. Napriek tomu však templári strácali svoje opodstatnenie, keďže postupne jednotlivé križiacke kráľovstvá zanikali a keď v roku 1291 padla posledná križiacka pevnosť Akko, rád už nemohol chrániť pútnikov do Svätej zeme. 

Bez ich primárneho cieľa sa vplyv a podpora templárov zmenšovali. Rád si napriek tomu stále udržiaval silnú ekonomickú základňu prostredníctvom siete templárskych domov a majetkov rozmiestnených po celej Európe. Tie nepodliehali miestnej správe, čo z nich robilo v podstate „štát v štáte“.  Situácia spôsobila zvýšené napätie s európskou šľachtou, najmä preto, že templári udržiavali stálu armádu, ktorá mohla voľne prechádzať bez hraníc, čím sa stala jednou z najväčších nezávislých vojenských organizácií v Európe a jediný komu sa zodpovedala bol pápež. 

Prvé obvinenia 

V roku 1305 chcel pápež Klement V. zlúčiť templárov s rádom johanitov, pričom povolal veľmajstrov oboch rádov. Ešte pred ich príchodom musel pápež riešiť obvinenia, ktoré proti templárom vzniesol jeden z ich bývalých členov. Tieto chýry využil francúzsky kráľ Filip IV. k tomu, aby zdiskreditoval rád. Robil to hlavne kvôli tomu, že bol templárom zadlžený a zároveň túžil po ich bohatstve. Okrem iného ho k tomu motivovalo jeho náboženské presvedčenie zničiť skupinu, ktorú považoval za heretikov. V piatok 13. 1307 nariadil Filip zatknutie templárskeho veľmajstra Jacquesa de Molaya a všetkých členov jeho rádu. Vypísal zatykač, v ktorom bolo uvedené: „Boh nie je potešený. Máme nepriateľov viery v kráľovstvo“. Od tohto dňa vznikla povera o nešťastí spojenom s piatkom trinásteho. 

Homosexualita, heréza a satanizmus 

Na základe klebiet boli vznesené ďalšie obvinenia proti templárom. Podľa nich boli regrúti pri prijímacích rituáloch nútení zapierať Krista, pľuť na kríž a bozkávať členov rádu do rozkroku. Templári boli hneď na to obvinení z homosexuálnych praktík a finančnej korupcie. Medzi ďalšími obvineniami bolo uctievanie Satana a iných falošných modiel. Historici sa domnievajú, že Filipovým zámerom bolo podnietiť súčasné obavy z kacírov, čarodejníc či démonov a využiť ich na likvidáciu templárov. Členovia rádu sa pod tlakom mučenia priznali k všetkým obvineniam, čo viedlo pápeža Klementa V. k tomu aby vydal bulu „Pastoralis praeeminentiae“. V nej nariadil všetkým európskym kresťanským panovníkom zatknúť templárov a zmocniť sa ich majetku. 

Táto štvanica vyvrcholila na koncile vo francúzskej Vienne, kde sa zišlo 300 biskupov zo všetkých katolíckych krajín. Veľká časť z nich sa postavila proti rozpusteniu rádu, ale na koncile sa objavil Filip IV. so skupinou ozbrojencov, na znak toho čo od tohto stretnutia očakáva. Pápež pod tlakom nakoniec vydal sériu búl vrátane „Vox in excelso“, ktorá oficiálne rozpustila templársky rád. Väčšina jeho majetku bola odovzdaná Johanitom, pričom bývalí členovia boli zatknutí a súdení. Neskôr boli pohltení inými vojenskými rádmi alebo ich prepustení do dôchodku pre pokojný mníšsky život. 

Kliatba ktorá sa naplnila 

Samotný veľmajster rádu Jacques de Molay bol 18. marca 1314 vo vykonštruovanom procese odsúdený za kacírstvo, čarodejníctvo a ďalšie zločiny na doživotie. Nato svoje priznanie, vynútené mučením, odvolal a ešte v ten deň bol na príkaz francúzskeho kráľa Filipa IV. upálený. 

Dedičstvo rádu 

Napriek tomu, že templári oficiálne zanikli, v Portugalsku bol ich rád obnovený ako Kristov rád v roku 1319 po tom, čo kráľ Dinis I. odmietol podporiť templárske čistky (najmä pre pomoc, ktorú rád poskytol počas Reconquisty a pri obnove Portugalska po vojnách). Rád bol sekularizovaný v roku 1789 kráľovnou Máriou I., ktorý dnes existuje ako vojenský rád Krista.

Zdroje:

1. MILLIGAN, Mark. 2021. The fall of the Knights Templar. heritagedaily.com, 2021. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. MARANZANI, Barbara. 2023. Why Friday the 13th Spelled Doom for the Knights Templar. history.com, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU