Svet bol zaskočený, keď Čína zaviedla systém sociálnych kreditov. Ako to vyzerá v praxi? Odzrkadľuje sa to veľmi na živote bežných obyvateľov? 

Je ťažké na túto otázku odpovedať, keďže ja a moji spolupracovníci sme videli Peking len z autobusu. Kvôli práci sme nemohli absolútne nikam ísť a bavili sme sa len s dobrovoľníkmi. Tí však neboli ochotní čokoľvek povedať. Skúšali sme sa s nimi porozprávať o tom, ako vlastne tento systém vplýva na nich, oni to však odmietali s tvrdením, že o týchto veciach nemôžu rozprávať. Samozrejme sme to predpokladali, zaskočilo nás však ako veľmi sa boja o režime hovoriť. 

Vplýva tento systém nejakým spôsobom aj na cudzincov? 

Povedal by som, že nie, keďže sme za tých 21 dní boli úplne izolovaní od zvyšku ľudí. Pred každým hotelom, kde boli ubytovaní novinári, bol vysoký plot a my sme vôbec nemohli odísť preč. Mali sme s týmto aj skúsenosť. Keď sme šli prvý deň autobusom z letiska na hotel, tak počas cesty jeden novinár vystúpil na kraji mesta a chcel ísť do hotela pre domácich. Zastavili ho policajti a vrátili ho do vozidla. Skrátka, nebolo nám ani dovolené, aby sme vystúpili len tak niekde na ulici. Jediné miesto, kam sme mohli ísť boli športoviská. 

Mali ste nejaký kontakt so zamestnancami hotela?

Áno a mali sme s nimi aj jednu zvláštnu skúsenosť. Keď sme prišli prvý deň do hotela, tak jeden z pracovníkov bezpečnostnej služby sa nám prihovoril, keďže videl, že sme zo Slovenska, lebo sme mali nápisy Slovakia na ruksakoch. Začal nám z ničoho nič hovoriť o tom, ako bol tri roky na Slovensku. V dobrom ma to zarazilo a dal som mu návrh na rozhovor, on to však odmietol. Jediné dve veci, ktoré vedel povedať o Slovensku boli Dunaj a Bratislava. Okrem toho nevedel o našej krajine nič, čo mi znelo podozrivo, keď vezmem v úvahu, že tam bol údajne tri roky. 

Neskôr ma šéf informoval, že na tieto veci si musíme dávať pozor, lebo sa mohlo jednať o špiónov, aj keď neviem, či je to práve to správne slovo. Jedná sa skrátka o ľudí, ktorí sa vám snažia prihovoriť a vytiahnuť z vás nejaké informácie. Toto mi prišlo presne ako ten prípad, lebo o Slovensku absolútne nič nevedel. 
 

Ako funguje štátne odpočúvanie? Existujú nejaké skryté mikrofóny napríklad vo výťahoch hotelov alebo iných verejných miestach? 

Kamkoľvek sa pozriete, tak vidíte kameru a tým myslím naozaj kamkoľvek. Nevidíte ich však len v mestách, ale dokonca ste ich mohli nájsť aj v lesoch, pričom sa jednalo o obrovské stojany s kamerami. Našli by ste ich aj na verejných záchodoch, v autobusoch alebo v iných spoločnosti dostupných miestach. 

Z akého dôvodu to Čínska komunistická strana robí? Jedna sa o nutnosť neustále monitorovať ľudí alebo paranoju z možného sprisahania? 

Je ťažké vysvetliť zámer tohto konania. Ja sám som sa rozprával s jedným mojim známym, ktorý v Číne žije už tri roky. Jemu napríklad príde vtipné ako dokážu Číňania všetko skopírovať. Narážal tým na to, že ak akákoľvek aplikácia vznikne na Západe, tak do pár týždňov sa v Číne objaví jej kópia. Na tieto veci majú veľké množstvo ľudí. Raz, keď sme šli na zastávku a opýtali sme sa čínskych dobrovoľníkov, čo študujú, z desiatich ich deväť študovalo IT.

 Musím však povedať, že som bol na rôznych miestach či už v Rusku, Amerike alebo Japonsku, ale nikde som nezažil niečo takéto. Číňania majú takú pokrokovú techniku, z ktorej som nemal slov. Bolo bežné pre nás vidieť robotov len tak chodiť po hoteli. V tomto ich musím pochváliť, lebo nič podobného som ešte nevidel. 

Dá sa voči odpočúvaniu nejakým spôsobom brániť? 

V Číne niečo takéto nehrozí. Ešte pred cestou do krajiny nám bolo povedané, nech si zoberieme staré mobily a po odchode ich zničili. K tomu všetkému nám naši technici dali do počítačov a mobilov VPN, ktorý dokáže meniť geo polohu. Tým pádom som mohol počítač presvedčiť, že som na Slovensku a pozerať cezeň stránky a sociálne médiá, ktoré sú Čínou blokované. Mali sme aj špeciálnu olympijskú WIFI, ktorá blokovaná nebola. Na hoteli to však fungovalo naopak a nemohol som sa cez ňu dostať nikam. Z týchto dôvodov sme mali VPN, tá však fungovala len týždeň a potom nám ju vypli. Potom sme mali poradu s technikmi ohľadom tejto veci a oni dokázali zistiť, ktorá VPN funguje v Číne najlepšie – bola to konkrétne Express VPN. Na nej sme fungovali až do konca olympiády. 

Mal si ešte nejaký zážitok v Číne ohľadom vypočúvania alebo sledovania?

Nenazval by som to zážitkom, ale vždy, keď sme šli z hotela, tak sme museli skenovať našu akreditačnú kartu, pričom na obrazovke sa vždy ukázali naše mená a potvrdenie, že môžeme opustiť hotel. Bolo to v rámci covidu, lebo kvôli olympiáde nás testovali každé ráno, pričom na obrazovke sa objavilo, či sme pozitívni alebo negatívni. Keď sme išli do veľkého presscentra, bolo nutné ísť cez veľké skenery, a následne sa na obrazovke ukázala jeho fotka s menom. Uvedomili sme si, že to fungovalo na systéme prečítaní dát z akreditačnej karty. Raz sme skúsili skryť karty do batohov, aby ich to nemohlo načítať. Napriek tomu, keď sme prešli cez skener, tak aj tak nám to ukázalo naše fotografie s menami a doteraz nevieme, ako je to možné. Mohlo sa však stať, že to vyhodnotili kamery, ktorá tam boli tiež.