Môžeme počiatky nestability hľadať už v období koloniálneho Somálska, keď si krajinu rozdelila Británia s Talianskom, alebo za to môže autoritatívny režim Muhammada Siada Barreho?

Šlo o kombináciu oboch zmienených faktorov. Keď sa spojilo britské Somálsko s talianskym tak okrem toho, že obyvateľstvo v oboch bývalých kolóniách hovorilo rovnakým jazykom, nemalo po dobu 60 rokov nič spoločného. Mali inú administratívu, vzdelávací systém a žiadne infraštruktúrne prepojenie. Počas vzniku samostatného Somálska za vlády Siada Barreho dominovali v politike hlavne klany z juhu. Sever krajiny sa kvôli tomu cítil odstrčený. Zhoršenie situácie nastalo v 70. rokoch, keď Barre začal propagovať politiku pansomalizmu, pričom jeho víziou bolo zjednotenie všetkých somálsky hovoriacich obyvateľov, ktorí žili okrem Somálska taktiež v Džibutsku, Etiópii a Keni. Na základe tejto myšlienky dokonca napadol v roku 1977 Etiópiu. 

Jeho vláda sa dá charakterizovať ako diktatúra v ktorej mala hlavné slovo tajná polícia. Tá bola vycvičená východonemeckou tajnou službou Stasi. Marginalizované klany zo severu začali vtedy pociťovať nešťastie, ktoré bolo spojené so zjednotením Somálska. Neskôr využili to, že Barreho režim utrpel porážku pri invázii do Etiópie. Vtedy nielenže skončila myšlienka realizácie Veľkého Somálska, ale došlo aj k oslabeniu vlády, čo severania využili a vytvorili Somálske národné hnute. To behom 80. rokov naberalo na sile a medzi rokmi 1989-1990 došlo ku krátkej občianskej vojne na severe medzi hnutím a Barreho vládou, ktorého podporovali Američania. Siad sa počas bojov neštítil bombardovania civilistov. Dá sa teda povedať, že za korene nestability môže koloniálne rozdelenie krajiny, ale hlavným vinníkom súčasného roztrieštenia Somálska je rozhodne Siad Barre.

Prečo sa do konfliktu zapojili aj jednotky OSN? Aku rolu hrali v konflikte po páde Barreho režimu? 

Keď nakoniec došlo v roku 1991 k pádu Barreho režimu, tak Rada bezpečnosti OSN prijala rezolúciu, ktorá vytvorila najprv jednotky UNOSOM I a neskôr UNOSOM II. Tie mali pôvodne zaistiť humanitárne koridory, ktoré by zaistili nejakú mieru bezpečia na juhu Somálska. Tam proti sebe bojovali rôzne frakcie, jedna z nich bola vedená generálom Mohamedom Aididom, ktorý sa ocitol na americkom zozname hľadaných osôb. Jednotky OSN tam síce boli poslané na humanitárnu misiu, ale nakoniec sa zapojili do boja práve proti zmienenému generálovi. V roku 1993 došlo k slávnej bitke o Mogadišu, kde sa príslušníci amerických síl stretli s milicionármi, ktorí im zostrelili vrtuľník, kde sa nachádzalo 18 amerických vojakov. Američania im to oplatili tým, že vystrieľali v hlavnom meste 1000 ľudí. 

Keďže Somálsko je klanová krajina, kde príslušnosť k danému klanu je oveľa dôležitejšia ako národná identita.  Miestni vnímali jednotky UNOSOM ako votrelcov a to aj napriek ich snahám zaistiť bezpečie domácemu obyvateľstvu. Vojaci OSN sa tak celkom rýchlo ocitli v nepriateľskom prostredí a to až do takej miery, že v roku 1995 boli nútení krajinu opustiť. Občianska vojna však v Somálsku pokračovala ešte ďalšiu radu rokov dokým sa na scéne neobjavil Zväz islamských súdov, ktorý dokázal zaistiť určitú mieru bezpečia hlavne v Mogadišu a niektorých južných oblastiach. 

Aký ďalší aktéri zasiahli do konfliktu? 

Priebehom času sa občianska vojna stala dejiskom tzv. proxy wars. Je nutné si uvedomiť, že počas rokov bojov sa v regióne vyostrili vzťahy Etiópie a Eritrei. Tieto krajiny spolu viedli medzi rokmi 1998 až 2000 vojnu. Novovzniknutá Eritrea sa dostala do izolácie a začala podporovať rôzne frakcie v Somálsku vrátanie islamistov z Aš-Šabábu, ktorý vzišiel práve zo Zväzu islamských súdov. Obe tieto skupiny podporovala aj Saudská Arábia. Etiópia naopak stála na strane somálskej centrálnej vlády, ktorá mala medzinárodné uznanie. 

Postupne sa z tejto občianskej vojny stal regionálny konflikt, ktorý získala aj ďalšiu dimenziu. Somálske pobrežie je veľmi rozsiahle a v jednom bode sa ocitlo v akomsi stave bezvládia. To využili medzinárodné rybárske spoločnosti a začali tam loviť ryby.  Miestni rybári tým boli znepokojení a veľakrát sa obracali k pirátstvu. Príčinu však musíme hľadať vo fakte, že domáce obyvateľstvo nemalo žiadne základne fungovanie a prichádzali o obživu, kvôli korporačným rybárskym spoločnostiam. Preto sa veľká časť obyvateľstva začala venovať pirátstvu s myšlienkou vytlačenia zahraničných rybárskych lodí. Tých aktérov či už štátnych alebo neštátnych časom len pribúdalo, čo spôsobovalo ešte väčšiu destabilizáciu krajiny. 

Dlhotrvajúca občianska vojna spôsobila, že došlo k rozštiepeniu Somálska a vznikli samosprávne celky ako Somaliland a Puntland. Aké sú ciele týchto nikým neuznaných krajín? 

Somaliland vznikol v roku 1991, pričom mal výhodu lebo jeho územie sa prekrývalo s hranicami bývalého britského Somálska. Na to sa miestni obyvatelia viac-menej spoliehali, keďže Africká únia umožňuje vznik nových štátov na kontinente len v prípade, že predtým existovali vo vnútri bývalých koloniálnych hraníc. Somaliland síce vyhlásil nezávislosť, ale nikto ho medzinárodne neuznal.

Puntland je územie, kde sa veľmi rozvinulo pirátstvo, čo je dané aj geografickou polohou regiónu, ktorý sa nachádza na samej špici afrického rohu. Každopádne tento celok nemá ambície stať sa nezávislou republikou. Jedná sa skôr o autonómne územie, ktorému vládnu miestni warlordi. Somaliland má naopak cieľ získať medzinárodne uznanie a chovať sa ako nezávislý štát, sústredí sa pritom na stabilitu a obchod. Jeho občania sa veľmi vymedzujú voči južnému Somálsku a nechcú sa s ním spojiť hlavne z toho dôvodu, že by to chápali ako spiatočnícky krok. Keďže v ich ponímaní sú oni niečo ako Západné Nemecko zatiaľ čo juh je Východné Nemecko. Tie tendencie k zjednoteniu krajiny na severe Somálska rozhodne nie sú a v dohľadnej dobe si ich ani neviem predstaviť. 

V roku 2006 priniesol konflikt nového hráča v podobe Zväzu islamských súdov. Čo viedlo k jeho rýchlemu vzostupu a následnému pádu? 

Jednalo sa o logické vyústenie tejto dlhotrvajúcej občianskej vojny, ktorá proti sebe postavila rôzne klany. Islamskí učenci boli v tomto konflikte dlhú dobu nestranní aktéri, pričom sa snažili byť nadradení kmeňovým sporom. Vďaka tomu predstavovali alternatívu pre bežných civilistov. Veľmi dobre sa im darilo zaisťovať bezpečnosť a poriadok. Ľudia, ktorí počas vojny prišli o svoje majetky, boli vďaka nimi zavedenému poriadku schopní ich získať naspäť. Dochádzalo aj k náprave rôznych krívd. 

O najväčšom vzostupe Zväzu islamských súdov by sa dalo hovoriť v rokoch 2005 až 2006, keď prebiehala hlavná etapa globálnej vojny proti terorizmu. Zväz bol pritom vnímaný ako ďalšia talibanská záležitosť. To sa samozrejme nepáčilo len USA, ale aj Etiópii, ktorá za podpory Spojených štátov v roku 2007 vpadla do Somálska. Krajina sa vtedy stávala hegemónom regiónu a netúžila po stabilnom susedovi, keďže na východe Etiópie žije početná somálska menšina, ktorá by mohla ohroziť jednotnosť štátu. Invázia etiópskych vojsk priniesla rýchly koniec Zväzu islamských súdov. Treba však podotknúť, že veľká časť jeho členov sa neskôr začlenila do súčasnej prechodnej somálskej vlády a jeden z ich predákov Šaríf Šajch Ahmad sa v roku 2009 stal prezidentom Somálska. Vďaka tomu sa islamské právo Šaría stalo hlavným princípom somálskeho štátu. Došlo k islamizácii vlády. Jedným z dôsledkov etiópskej invázie bola taktiež radikalizácia niektorých odnoží Zväzu islamských súdov hlavne, čo sa týka Aš-Šabádu. Ten presadzoval veľmi silnú somálsku nacionalistickú rétoriku, ktorá bola zmiešaná s veľmi radikálnym poňatím islamu, keďže z historického hľadiska predstavuje pre veľké množstvo obyvateľstva Somálska Etiópia akéhosi arcinepriateľa. Tie spomienky na etiópsku inváziu boli vtedy veľmi čerstvé a preto Aš-Šabáb rýchlo naberal na sile. 

Momentálne vedie somalská vláda boj s islamistickým hnutím Aš-Šabáb, aké sú jeho kľúčové ciele? 

Aš-Šabáb sa odlišuje od Al-Káidy, alebo Islamského štátu tým, že sa jedná o lokálne hnutie založené na somálskom nacionalizme, pričom je zmiešané s radikálnym islamizmom. Počiatočnou ambíciou hnutia bolo naviazanie na politiku pansomalizmu, čiže chceli zjednotiť všetkých Somálčanov do jedného štátu. Preto napríklad aj v Keni uskutočnil Aš-Šabáb celú radu teroristických útokov, keďže tam žije početná somálska menšina. Týmto spôsobom sa snažia vytvoriť v keňskej spoločnosti náladu, alebo pocit, že Somálčania sú príčinou všetkého zla. Príslušníci miestnej somálskej menšiny by sa vďaka tomu nielen hromadne pridávali k Aš-Šabábu, ale zároveň vytvorili podmienky k pripojeniu keňských regiónov, ktoré sú obývané Somálčanmi k Somálsku. 

Má Aš-Šabád nejakých zahraničných spojencov, ktorí ho finančne či materiálne podporujú?

V ich počiatočnom období to boli hlavne Saudská Arábia a Eritrea, ktoré poskytovali Aš-Šabábu vojenskú podporu. Hovorilo sa taktiež o napojenia tejto organizácie na Al-Káidu a spoluprácu s Islamským štátom, alebo nigérijským radikálnym hnutím Boko Haram. Aš-Šabáb sa však odlišuje tým, že sa nejedná o hnutie globálneho džihádu, je to primárne somálske nacionalistické hnutie, ktoré je pevne zakotvené v klanovom prostredí južného Somálska. Týmto sa do veľkej miery odlišuje práve od iných islamských hnutí, keďže tie lákajú bojovníkov z celého sveta. 

Dá sa povedať, že sa súčasná vojna dostala do slepej uličky, alebo je možné predpokladať , ktorá z bojujúcich strán vyhráva? 

Na túto otázku je ťažké odpovedať. Napriek tomu, že v krajine prebehli prezidentské voľby a situácia je relatívne kľudná, tak prítomnosť Aš-Šabábu naďalej existuje v Somálsku. Juh štátu je naďalej rozdrobený a centrálna moc nedosahuje nejak ďaleko od hlavného mesta Mogadišu. Vzhľadom k tomu ako dlho táto situácia trvá, tak si nemyslím, že dôjde k nejakému rýchlemu vyriešeniu situácie. Južné Somálsko sa rozhodne nevydá cestou Somalilandu, kde sa klanoví vodcovia dohodli na spolupráci a vytvorení akéhosi demokratického systému. Toto si v prípade juhu zatiaľ neviem predstaviť, keďže dekády vojny zanechali na spoločnosti jazvy, ktoré sa budú ešte dlho hojiť. 

Aké sú vaše osobné predikcie v rámci budúcnosti Somálska? 

Osobne si myslím, že v krajine bude naďalej pokračovať veľmi krehká stabilita/nestabilita, ale k nejakému zásadnému znovuzjednoteniu Somálska v dohľadnej dobe nemôže a nemá ako dôjsť. Hlavne kvôli množstvu vnútorných aktérov, ktorí majú často veľmi protichodné záujmy, či už sú to rôzne klany a ich vzájomná nevraživosť, alebo milície v podobe Aš-Šabáb. Nič nenasvedčuje tomu, že v najbližšej dobe dôjde k nejakej zásadnej stabilizácii.