Namiesto sporenia kasíno? Slováci míňajú viac na hazard než si odložia
Slovák prestávkuje priemerne 4 465 eur ročne.
BRATISLAVA 22. mája (SITA) - Slováci mali v závere minulého roka hlbšie do vrecka, keď miera úspor v štvrtom kvartáli dosiahla len 4,7 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR ide o podiel z hrubých príjmov, ktorý si ľudia dokázali odložiť, pričom priemer eurozóny bol 15,8 % a v Česku až 18,03 %. „Objem vkladov obyvateľstva v bankách stúpol medziročne o 2,37 miliardy eur, zo 43,67 miliardy na 46,04 miliardy na konci decembra. Ide tak o medziročný nárast o necelých 5,5 %,“ uviedol analytik platformy Portu Marek Malina.
Miera úspor klesla najmä v závere roka, čo mohli ovplyvniť väčšie nákupy pred očakávaným rastom DPH. „Aj napriek tomuto efektu však slovenská miera úspor za tou európskou zaostáva dlhodobo. Lepšie čísla sme dosahovali len v období pandémie COVID-19,“ konštatuje Malina.
Zaujímavosťou podľa neho je, že Slováci míňajú výrazne viac na hazard. Podľa Úradu pre reguláciu hazardných hier uzatvorili vlani stávky za 24,2 miliardy eur, pričom prehrali 1,45 miliardy eur, teda o 10 % viac ako rok predtým. Priemerný Slovák tak prestávkoval 4 465 eur a prehral 268 eur. „Za rastom môžeme hľadať aj významné športové podujatia ako olympijské hry či majstrovstvá Európy vo futbale,“ vysvetľuje Malina.
V porovnaní s Českom, kde ľudia vložili do hazardu 39,3 miliardy eur a prehrali 2,6 miliardy eur, Slováci v prepočte na hlavu prestávkovali viac, hoci prehrali podobnú sumu. „Ak porovnáme sumy, ktoré dokázali Slováci vlani prehrať, s tým, koľko si odložili v bankách, je zrejmé, že mnohí sa k majetku snažia prepracovať zlou cestou. Na hazarde totiž prerobili až 61,2 % sumy, o ktorú dokázali navýšiť stav svojich účtov v bankách,“ upozorňuje Malina.
Ak by Slováci namiesto hazardu investovali prehrané peniaze, po 20 rokoch by mohli mať podľa Malinu na účte 12 600 eur, čo je o polovicu viac než priemerný vklad na účte v slovenských bankách. „Najväčší podiel na trhu si držia internetové či kamenné kasína a herne, ktorých algoritmy sú nastavené tak, že reálne sa na nich vo všeobecnosti zbohatnúť nedá. Preto by sa mal každý zamyslieť, či prehrané peniaze nedokáže využiť inak,“ uzatvára Marek Malina.
Miera úspor klesla najmä v závere roka, čo mohli ovplyvniť väčšie nákupy pred očakávaným rastom DPH. „Aj napriek tomuto efektu však slovenská miera úspor za tou európskou zaostáva dlhodobo. Lepšie čísla sme dosahovali len v období pandémie COVID-19,“ konštatuje Malina.
Zaujímavosťou podľa neho je, že Slováci míňajú výrazne viac na hazard. Podľa Úradu pre reguláciu hazardných hier uzatvorili vlani stávky za 24,2 miliardy eur, pričom prehrali 1,45 miliardy eur, teda o 10 % viac ako rok predtým. Priemerný Slovák tak prestávkoval 4 465 eur a prehral 268 eur. „Za rastom môžeme hľadať aj významné športové podujatia ako olympijské hry či majstrovstvá Európy vo futbale,“ vysvetľuje Malina.
V porovnaní s Českom, kde ľudia vložili do hazardu 39,3 miliardy eur a prehrali 2,6 miliardy eur, Slováci v prepočte na hlavu prestávkovali viac, hoci prehrali podobnú sumu. „Ak porovnáme sumy, ktoré dokázali Slováci vlani prehrať, s tým, koľko si odložili v bankách, je zrejmé, že mnohí sa k majetku snažia prepracovať zlou cestou. Na hazarde totiž prerobili až 61,2 % sumy, o ktorú dokázali navýšiť stav svojich účtov v bankách,“ upozorňuje Malina.
Ak by Slováci namiesto hazardu investovali prehrané peniaze, po 20 rokoch by mohli mať podľa Malinu na účte 12 600 eur, čo je o polovicu viac než priemerný vklad na účte v slovenských bankách. „Najväčší podiel na trhu si držia internetové či kamenné kasína a herne, ktorých algoritmy sú nastavené tak, že reálne sa na nich vo všeobecnosti zbohatnúť nedá. Preto by sa mal každý zamyslieť, či prehrané peniaze nedokáže využiť inak,“ uzatvára Marek Malina.
