Coca-Cola v Hitlerovom Nemecku 

Píše sa rok 1933. Hitler a nacistická strana sa práve dostali k moci a Max Keith prevzal nemeckú dcérsku spoločnosť Coca-Cola GmbH. Podľa všetkého si vážil tento nápoj viac ako svoju vlastnú krajinu a nevidel vôbec problém v Hitlerovej protizápadnej rétorike. Naopak chcel aby bola Coca-Cola spájaná s každým aspektom nemeckého života a v tomto ponímaní aj s nacistickou vládou. Spoločnosť Coca-Cola nemala problém s Hitlerovým režimom a dokonca sa stala sponzorom olympijských hier v Berlíne, ktoré sa konali počas roku 1936. 

Postupne asociácia Coca-Coly s nacizmom v Nemecku len silnela. Keith napríklad využil oslavu 10. výročia spoločnosti Coca-Cola GmbH, aby objednal masový Sieg-Heil (nacistický pozdrav) na počesť Hitlerových 50. narodenín. Vyhlásil pritom, že to bolo „na pamiatku nášho najhlbšieho obdivu k nášmu Fuhrerovi.“

Coca-Cola nebola jediná spoločnosť, ktorá ignorovala narastajúcu Hitlerovu agresivitu. Iné americké priemyselné odvetvia, ako napríklad Hollywood, prehliadali zverstvá nacistického Nemecka v oblasti ľudských práv a snažili sa udržať na nemeckom trhu. Hitlerova invázia do Poľska v roku 1939 neprekážala ani Keithovi alebo Coca-Cole so sídlom v Atlante. Tá nepretržite zásobovala svoju nemeckú dcérsku spoločnosť sirupom a zásobami. Okrem toho Keith nasledoval nemeckých vojakov do dobytých krajín (Francúzska a Holandska), aby prevzal ich príslušné podniky Coca-Coly. Vďaka týmto faktorom bola Coca-Cola v roku 1940 nesporným kráľom nealkoholických nápojov nacistického Nemecka. Isté zdroje dokonca hovoria, že v archívoch spoločnosti sa doteraz nachádza fotografia zakladateľa Gestapo - Hermanna Göringa, ako popíja jednu z ich fliaš. Hitler si údajne tento kofeínový nápoj vychutnával pri sledovaní amerických filmov. Všetko sa však skončilo, keď 7. decembra 1941 Japonsko bombardovalo Pearl Harbor.

Koniec zlatého veku Coca-Coly 

Vstup USA do druhej svetovej vojny znamenal, že americké spoločnosti museli okamžite zastaviť všetky obchodné aktivity s krajinami Osy. Okrem toho sa nemecká vláda vyhrážala zabavením podnikov „vlastnených nepriateľmi“. Centrála Coca-Coly v Atlante prerušila komunikáciu s Keithom a zastavila vývoz príchute Coca-Cola 7X, čo bolo prísne tajné zloženiu sirupu pre výrobu Coca-Coly. Bez tejto receptúry Keith nedokázal vyrábať Colu a nacistická vláda sa mohla kedykoľvek zmocniť jeho milovanej spoločnosti. Rozhodol sa teda vytvoriť alternatívny nápoj špeciálne pre nemecký trh.

Fanta s príchuťou syra 

Keďže v Európe zúrila vojna, tak suroviny na vytvorenie nápoja boli obmedzené. Keith v spolupráci so svojimi chemikmi musel veľmi improvizovať, aby nakoniec dokázal vytvoriť recept z vojnových prídelov. Čo v podstate znamenalo, že prvotná Fanta bola vyrobená z hoblín ovocia, jablčnej vlákniny či dužiny a repného cukru. Do nápoja sa pridávala aj srvátka – tekutina, ktorá zostala po zrážaní mlieka a používa sa pri výrobe syra. Toto zloženie spôsobilo, že nápoj mal syrovú chuť. Nová zmes však potrebovala meno, pričom Keith povedal svojmu tímu, aby pri jeho vymýšľaní použili svoju predstavivosť. Jeden z predajcov menom Joe Knipp navrhol pomenovať nápoj ako Fanta, čo bola skratka pre nemecké slovo „fantastische“. 

Sladidlo do polievky 

Fanta nakoniec zachránila Coca-Cola GmbH. Predaj počas vojny postupne rástol. Mohol to za to aj fakt, že nový nápoj mal veľa využití. Nemci ho veľakrát pridávali do polievok ako sladidlo (hlavne vďaka prísnemu dávkovaniu cukru). Fanta sa dokonca používala aj na varenie a pečenie. Nejeden z týchto faktorov napomohol jej predaju.

Koniec Fanty a jej znovuzrodenie 

Zlatý vek Fanty však skončil, keď Nemecko prehralo vojnu. Samotného Keitha našli v polozničenom závode, kde stále vyrábali tento zvláštny nápoj, pričom jeho výroba bola ukončená ešte pred koncom roku 1945. Všetky zárobky z Fanty dal Coca-Cole a napriek tomu, že Keith bol na nesprávnej strane histórie, tak získal nejedno uznanie. Američania ho v Atlante oslavovali ako hrdinu, ktorý v Nemecku udržal spoločnosť pri živote. Viceprezident spoločnosti pre predaj, Harrison Jones, pochválil Keitha, pričom ho nazval „skvelým človekom“ za to, v akých hrozných podmienkach udržať spoločnosť nad vodou. Dokonca dostal velenie nad Coca-Cola Europe. Treba však povedať, že Keith síce bol Hitlerov kolaborant, ale nikdy nebol v nacistickej strane, ani nezdieľal nacistickú ideológiu. V Hitlerovom Nemecku bolo nemožné podnikať, bez toho, aby ste nespolupracovali s nacistami. 

Na Fantu sa však nezabudlo a v apríli 1955 Coca-Cola znovu predstavila tento nápoj s novým receptom, tentoraz s pomarančovou príchuťou. Debutoval pritom v Taliansku a v roku 1958 sa dostal do Spojených štátov. Tento názov oživili najmä preto, že to bolo pohodlné, keďže Coca-Cola vlastnila autorské práva a nikoho v spoločnosti nezaujímali nacistické korene Fanty.

Zdroje:

1. BLITZ, Matthew. 2018. How Fanta Was Created for Nazi Germany. New York: atlasobscura.com, 2018. DOSTUPNÉ ONLINE: TU