Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Molotovov návrh, alebo ako chcel Sovietsky zväz vstúpiť do NATO

zdroj: wsj.com/Bettmann archive
23.6.2022 07:59 Róbert Endrödy ml. / SPE

Západ proti Východu, kapitalizmus proti komunizmu, NATO proti Varšavskej zmluve, USA proti ZSSR. Toto boli najvýraznejšie paralely studenej vojny, ktoré desaťročia určovali chod sveta. Nie jedného človeka by však prekvapilo, že kedysi sa Sovietsky zväz chcel stať členom NATO. Prečo malo červené impérium v úmysle vstúpiť do severoatlantickej organizácie? Odpoveď musíme hľadať vo vtedajšej Chruščovej politike.


Píše sa rok 1954, pred vyše rokom zomrel bývalý líder Sovietskeho zväzu Jozef Stalin a na jeho poste ho nahradil Nikita Chruščov. Ten sa obával, že dôjde k militarizácii západného Nemecka a zároveň sa snažil o zlepšenie vzťahov s krajinami kapitalistického Západu. Sovietsky zväz v tej dobe spustil kampaň za európsku kolektívnu bezpečnosť, pričom tej by bolo možné docieliť tým, že ZSSR vstúpi NATO. Dňa 31. marca 1954 zaslalo sovietske ministerstvo zahraničných vecí totožné listy o možnosti vstupu do NATO vládam troch západných mocností: Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.

{alt}
Vtedajší minister zahraničných vecí V. M. Molotova adresovalv marci 1954 sovietskemu prezídiu, že ZSSR by mal vydať diplomatickú nótu západným mocnostiam, v ktorej vyjadrí svoju ochotu zvážiť vstup do NATO. zdroj: imdb.com

V týchto listoch Moskva trvala na tom, že NATO v súčasnej podobe predstavuje „agresívny pakt“, ale jeho charakter by sa mohol zmeniť, pokiaľ by sa k nemu pripojil ZSSR, hlavný člen bývalej protihitlerovskej koalície. Sovieti tiež vyjadrili nádej, že veľmoci nepripustia účasť Nemecka (jeho rozdelenie na dva štáty sa nepovažuje za neodvolateľné) v žiadnom vojenskom bloku. Návrh Moskvy bol 7. apríla prerokovaný na zasadnutí Severoatlantickej rady v Paríži. Členovia Aliancie ho interpretovali ako sovietsky propagandistický krok zameraný predovšetkým na západnú verejnú mienku. Zdalo sa im nepravdepodobné, že by Kremeľ akceptoval požiadavky NATO, predovšetkým komplexnú kontrolu nad jeho vojenským plánovaním, či zabezpečenie demokratických práv a slobôd v ZSSR alebo krajinách v rámci jeho súčasnej oblasti vplyvu.

Dánsky predstaviteľ počas diskusie v Paríži zdôraznil, že samotné založenie NATO bolo reakciou na zlyhanie Organizácie Spojených národov pri zabezpečovaní efektívnej kolektívnej bezpečnosti v rokoch po druhej svetovej vojne. Mal tým na mysli kórejskú vojnu, ktorá sa udiala v rokoch 1950 – 1953, keď ZSSR a Čína konfrontovali západné mocnosti. Pričom Kremeľ prispel k neúspechu zastavenia vojny tým, že zneužil právo veta v Bezpečnostnej rade OSN.

Delegáti ostatných členských štátov podporili názor dánskeho predstaviteľa. Zástupca Talianska varoval, že keďže rozhodnutia kolektívnych orgánov NATO musia byť jednomyseľné, Sovietsky zväz mohol použiť právo veta na paralyzovanie tejto organizácie, a Aliancia by sa stala rovnako neúčinnou ako OSN. Účastníci zasadnutia kritizovali aj snahu Moskvy presadiť neúčasť západného Nemecka na európskych obranných iniciatívach. O niekoľko týždňov americká, britská a francúzska vláda oficiálne odpovedali na sovietsky návrh, ktorý označili za „úplne nereálny“.

Kým Sovietskemu zväzu bol odopretý vstup do NATO, Nemecká spolková republika, ktorá prešla procesom denacifikácie, dostala pozvanie v najbližších mesiacoch a 5. mája 1955 západonemecký Bundestag ratifikoval Severoatlantickú zmluvu.

Len o deväť dní neskôr oznámil ZSSR spolu s jeho siedmymi stredoeurópskymi a východoeurópskymi satelitmi (vrátanie Československa) vytvorenie vlastnej vojenskej aliancie zvanej Varšavská zmluva. Vďaka nej mohol Kremeľ odôvodniť prítomnosť svojich ozbrojených síl v krajinách východnej a strednej Európy, čo mu umožnilo vykonávať intervencie v prípade, že by sa štáty snažili vymaniť z jeho sféry vplyvu. Tak tomu bolo v Maďarsku počas roku 1956 a Československu v roku 1968. Vznikom Varšavskej zmluvy došlo definitívne k rozdeleniu Európy na dva konfrontujúce bloky, pričom to trvalo až do roku 1990.

1. Euromaidanpress.com. 2017. That time when the Soviet Union tried to join NATO in 1954. Kyjev: Euromaidanpress.com, 2017. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. ROBERTS, Geoffrey. 2022. Molotov's Proposal that the USSR Join NATO, March 1954. Washington: wilsoncenter.org, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Bez elektrickej energie je na strednom Slovensku stále asi 500 odberných miest

Mimo prevádzky sú temer dve desiatky trafostaníc. pred 4 hod. - POČASIE / SITA


Jedna žena zomrela, keď čln s migrantmi narazil na skalnaté pobrežie ostrova Leros

Pobrežná stráž zachránila 40 ďalších ľudí. pred 5 hod. - GRÉCKO / SITA


Mimoriadna situácia naďalej platí v okrese Čadca

Rezort vnútra eviduje 108 mimoriadnych situácií vyhlásených pre snehovú kalamitu. o 15:52 - MV SR / SITA


Ruské bombardovanie Chersonu spôsobilo požiar školy, obete nehlásili

V sobotu pri útokoch ruských síl jeden človek v Chersonskej oblasti zomrel a ďalší bol zranený. o 15:47 - UKRAJINA / SITA


Ruské sily pokračujú v malých postupoch v snahe obkľúčiť mesto Bachmut

Dve hlavné cesty do mesta, ktoré kontrolujú ukrajinskí obrancovia, sú teraz pravdepodobne ohrozené priamou paľbou, uviedlo britské ministerstvo obrany. o 15:20 - V. BRITÁNIA / SITA


Opití jazdia vodiči aj cyklisti, vlani ich bolo v Trnavskom kraji viac ako 1800

Nad jedno promile nafúkalo 371 vodičov, ktorí sa tak dopustili trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. o 15:14 - TRNAVA / SITA


Následky nevhodnej privatizácie doposiaľ pociťujú prístavy v Bratislave a Komárne a aj vodná doprava na Dunaji

Veľmi komplikovaná vlastnícka štruktúra v dvoch najväčších prístavoch bráni akémukoľvek ich rozvoju, upozornil generálny riaditeľ sekcie vodnej dopravy na Ministerstve dopravy SR Tomáš Kalina. o 14:03 - DOPRAVA / SITA


Diaľnica s tunelom Bôrikom ostáva uzavretá, neprejazdné sú aj ďalšie cesty

Prejazdná je už cesta medzi Starou Lesnou a Tatranskou Lomnicou, tiež medzi Vrbovom a Žakovcami. o 13:29 - POPRAD / SITA


Bieloruskí športovci, ktorí sú proti Lukašenkovi, vyzývajú MOV na vytvorenie protivojnovej deklarácie

Zároveň tvrdia, že stúpenci súčasných politických režimov v Rusku a Bielorusku by nemali mať právo štartovať na medzinárodných podujatiach. o 13:25 - OLYMPIJSKÉ / SITA


Nehodová križovatka sa zmení na kruhový objazd

Tento úsek je nesmierne frekventovaný, keďže ním denne prejde aj vyše 11-tisíc áut. o 13:21 - STRÁŽSKE / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 5. februára