Mao chcel začať obchodovať s USA tak, že im pošle 10 miliónov žien
V časoch studenej vojny bola Čína jedným z kľúčových hráčov vtedajšieho polarizovaného sveta. Síce patrila k Východnému bloku, ale postupne sa kvôli rastúcim sporom začala obracať voči Sovietskemu zväzu a naopak, hľadala lepšie vzťahy s USA. Aby vtedajší čínsky vodca Mao Ce-Tung zaistil obchodné dohody so západným hegemónom, tak v roku 1973 navrhol americkému ministrovi zahraničných vecí zaujímavú ponuku.
Vzťahy medzi obomi krajinami sa začali otepľovať už v roku 1972, keď americký prezident Richard Nixon navštívil Čínu a osobne sa stretol s predsedom komunistickej strany Mao Ce-Tungom. O rok na to navštívil čínskeho vodcu americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger, aby s nim rokoval o bilaterálnom obchode.
Rokovania sa pretiahli cez polnoc 17. februára 1973, pričom sa konali v Maovej rezidencii. Čínsky vodca celú dobu fajčil cigarety a hovoril o neutešenom obchode medzi obomi štátmi. Sťažoval sa, že Čína je „veľmi chudobná krajina“ a „toho, čo máme navyše, sú ženy." Najprv navrhol poslať tisícky žien do Ameriky, ale následne toto číslo navýšil na 10 miliónov.
Tento návrh vyvolal smiech na stretnutí, ktorého sa zúčastnil aj čínsky premiér Zhou Enlai. Kissinger na to odvetil, že Spojené štáty nemajú žiadne kvóty ani clá pre čínske ženy, čo vyvolalo ďalší smiech. Následne sa pokúsil poukázať na hrozbu, ktorú predstavuje Sovietsky zväz a ďalšie globálne obavy. Mao však rozhovory pretiahol späť k čínskym ženám: "Nechajte ich ísť k vám. Spôsobia katastrofy. Takto môžete znížiť naše bremená."Čínsky vodca postupne „vylepšoval“ svoju ponuku. „Takýmto konaním im môžeme dovoliť, aby zaplavili vašu krajinu katastrofou, a tým narušili vaše záujmy.“ Sťažoval sa tiež na to, že čínske ženy rodia príliš veľa detí.
Kissinger sľúbil, že si Maov návrh preštudujú. Krátko na to začali obaja hovoriť opäť o sovietskej hrozbe, na čo čínsky vodca vyhlásil, že pokiaľ Sovieti napadnú Čínu tak budú porazení. Hneď potom sa sťažoval, že veľa čínskych žien nevie bojovať. Asistent čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Haijung neskôr Maa varoval, že ak bude zápisnica z rozhovoru zverejnená, „vyvolá to verejný hnev“.
Kissinger súhlasil s Maom, aby sa zápisnica zrušila. Keď však americký minister zahraničných vecí žartoval, že túto otázku nastolí na svojej ďalšej tlačovej konferencii, Mao povedal, že sa „ničoho nebojí“. „V každom prípade, Boh mi poslal pozvanie,“ povedal čínsky líder, ktorý počas rozhovorov silno kašľal. Rokovania však nepriniesli ovocie, keďže strany sa nedokázali dohodnúť na obnovení diplomatických vzťahov. K tomu nakoniec došlo až v roku 1979, 3 roky po Maovej smrti.
Rubrika: História
Pridať komentár