Lalibela - africký Jeruzalem, ktorý bol vytesaný do skál
Koniec 12. storočia bol pre kresťanstvo krutý. Moslimovia dobyli Jeruzalem a nastal pomalý zánik križiackych kráľovstiev. V tej dobe mal etiópsky kráľ Lalibela vidinu od samotného Boha, ktorý mu prikázal vybudovať nový Jeruzalem v jeho domovine. Na tento popud vznikla jedna z najikonickejších stavieb nielen Etiópie, ale aj celej Afriky, a to ručne vytesané skalné chrámy Lalibela, ktoré do dnešných dní pútajú návštevníkov z celého sveta.
Kráľ, ktorému sa klaňajú aj včely
Lalibela bol najznámejším panovníkom etiópskej dynastie Zagwe. Jeho meno v preklade znamená „včely ho uznávajú za panovníka“. Dôvod, tohto pomenovania, súvisí s jeho mýtickým narodením. Podľa legendy ho ako novorodenca obklopil roj včiel, pričom ani jedna mu neublížila. Lalibelova matka toto znamenie brala ako predpoveď, že z jej syna sa stane budúci vládca Etiópie, čo sa aj naplnilo v roku 1181. O pár rokov neskôr mal vidinu údajne od samotného Boha, ktorý ho žiadal, aby vybudoval nový Jeruzalem. Kráľ jeho žiadosti vyhovel a začal s prácami na stavbe.
Mesto postavené Anjelmi
Novým Jeruzalemom sa malo stať Lalibelove rodné mesto Roha, ktoré bolo neskôr premenované na počesť kráľa. Ten nariadil výstavbu 11 veľkých chrámov, pričom na ich stavbu si zavolal kamenárov až z egyptskej Alexandrie. Tí podľa legendy pracovali na stavbe cez deň a večer ich prácu robili anjeli. Vydolovanie takého veľkého množstva kameňa trvalo aj niekoľko dekád, čo spôsobilo, že kráľ sa nedožil dokončenia svojej vysnenej stavby. Kompletnú stavbu však uzrela jeho ovdovená žena, ktorá pokračovala v budovaní aj po Lalibelovej smrti.
Chrámy vytesané do skaly
Lalibela sa pri výstavbe jednotlivých chrámov veľmi inšpirovaný bibliou o čom vypovedá aj fakt, že mnohé z nich sú pomenované podľa biblických postáv. Napríklad Kostol sv. Márie, ktorý má namaľovaný strop zobrazujúci rôzne biblické scény. Väčšina z chrámov bola vytesaná do skál, pričom samotný spôsob ich výstavby bol zaujímavý. Z ľahko opracovateľnej skaly najprv vydolovali kamennú platňu tak, že z jej okolia odstránili kamene. Kamenári postupujúc zhora vytvárali poschodia, vytesávali okná, potom vytvorili vnútorné priestory. Z pieskovca vedeli ľahko vytvarovať oblúky aj stĺpy, ktoré neskôr podpierali stavbu. Vďaka tomu nebolo nutné na výstavbu použiť jediný klinec.
Pútnické miesto
Lalibela je už dlhé storočia náboženským a pútnickým centrom Etiópie. Lokálne kresťanstvo je výnimočné svojim monofyzitským charakterom. Počiatky tejto viery siahajú až do 3. – 4. storočia nášho letopočtu, keď Etiópia ako jedna z prvých krajín prijala kresťanstvo. Etiópska abesínska cirkev je dokonca považovaná za najstaršiu štátnu cirkev na svete. Keďže bola krajina izolovaná v prvých storočiach letopočtu, tak sa kresťanská viera v Etiópii vyvíjala svojvoľne a podľa vlastnej definície ide o jedinú legitímnu nástupnícku vieru všesvetového kresťanstva, ktorá zachovala učenie Ježiša a jeho 12 apoštolov bez zmien.
Súčasná napätá situácia
„Nový Jeruzalem“ sa stal lákadlom mnohých turistov z celého sveta, to sa však zmenilo minulý rok, keď vypuklo povstanie v regióne Tigraj, čo vyústilo do občianskej vojny medzi vládou a tigrajskými povstalcami. Boje sa rozšírili aj do Lalibely, ktorá sa už niekoľkokrát dostala do rúk znepriatelených strán. Zdroje však uvádzajú, že chrámy neboli nijakým spôsobom poničené. Pokiaľ sa však neskončí vojna, tak do oblasti nebude možné vycestovať.
Zdroje:
1.etihiopiaonlinevisa.com. 2022.The Rock-Hewn Churches Of Lalibela: Ethiopia’s Holy City. Addis Abeba: etihiopiaonlinevisa.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. placemania.sk. 2020.LALIBELA: SRDCE AFRICKÉHO KRESŤANSTVA. Bratislava: placemania.sk, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
