Je otázne, kedy starí Maďari podnikli prvé nájazdy do Španielska. Údajne sa tak stalo počas leta v roku 942, prebieha však diskusia o tom, že prvé útoky mohli prebiehať ešte skôr medzi rokmi 924 až 925, keď títo kočovníci vyplienili mesto Nîmes, ktoré sa nachádza v dnešnom Francúzsku a je možné, že sa dostali až do Pyrenejí. 

Nezachovalo sa veľa spisov ohľadom toho ako Maďari prekročili Pyreneje a plienili vtedajší Córdobský kalifát. O ich výpravách sa zmienil arabský historik Abú al-Hasan 'Alí al-Mas'údí, ktorý  napísal, že „ich nájazdy siahajú do krajín Ríma a takmer až do Španielska“. Jediný podrobnejší zachovaný popis ich vyčíňania z roku 942 opísal Ibn Ḥayyān v knihe Kitāb al-Muqtabis fī tarīkh al-Andalus, v preklade: „Ten, kto hľadá vedomosti o histórii al-Andalus.“ Autor uviedol, že nájazdníci mali sedem vodcov, pričom najväčší z nich sa volal Djila, podľa všetkého šlo o veliteľov siedmich kontingentov, ktoré tvorili inváznu armádu. Mohlo však ísť o siedmich náčelníkov maďarských kmeňov. 

Podľa Ibn Ḥayyāna sa maďarské nájazdnícke skupiny prebili cez Kráľovstvo Longobardov (severné Taliansko) a potom cez južné Francúzsko. Následne napadli Thaghr al-Aqṣā, severozápadnú pohraničnú provinciu Córdobského kalifátu. 7. júla 942 začala hlavná maďarská armáda obliehanie Lleidy (Lérida). V rovnakom čase podnikli jazdci nájazdy na mesto Huesca a taktiež Barbastro, pričom pri jednej z potýčok zajali jeho vládcu Yaḥyā ibn Muḥammada. 

Ibn Ḥayyāna pokladal týchto nájazdníkov za Turkov, pričom od piatich zajatých Maďarov získal informácie o polohe ich domoviny a taktiež ich vodcoch. Tí tvrdili, že „aby sa dostali do Andalúzie, prekonali veľkú vzdialenosť (ktorej súčasťou je) púšť... Ich cesta počas pochodu prekročila Lombardiu, ktorá s nimi hraničí. Medzi nimi a Lombardskom je vzdialenosť osem dní. Ich bydlisko je na rieke Dunaj a sú to kočovníci ako Arabi bez miest a domov žijúci v plstených stanoch na roztrúsených zastávkach.“ Podľa autora títo maďarskí zajatci neskôr prijali islam a boli začlenení do kalifovej gardy.

Dôvod, prečo neexistuje toľko veľa záznamov o nájazdoch starých Maďarov v Španielsku, sa dá vysvetliť tým, že trvali iba pár dní. Pre nedostatok zásob potravín sa nájazdníci po niekoľkých dňoch stiahli. Za Yaḥyā pritom dostali tučné výkupné. Kočovníci sa už nikdy na územie Pyrenejského polostrova nevrátili, keďže boli v roku 955 porazení nemeckým kráľom Otom I. pri rieke Lech, čím sa ich nájazdnícke výpravy navždy skončili. 

Zdroje:

1. Wikipedia. 2022. Hungarian raid in Spain (942). Londýn: Wikipedia, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU