Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Krádež obrazu, alebo ako sa preslávil portrét Mony Lízy

Portrét Mony Lízy patrí nielen k najznámejším výtvorom Leonarda da Vinciho, ale aj k najznámejším umeleckým dielam celého sveta. Nie vždy tomu tak bolo. Ešte na začiatku 20. storočia šlo len o ďalší relatívne málo známy portrét, ktorých by ste našli v múzeu Louvre veľa. Jedného dňa však došlo k jeho odcudzeniu, galéria vyhlásila pátranie a zrazu sa okolo tohto neznámeho diela objavil veľký rozruch.


nedocenený a ukradnutý

Ako už bolo spomenuté, pred krádežou nebola Mona Líza mimo umeleckého sveta všeobecne známa. Leonardo da Vinci ju síce namaľoval v roku 1507, ale až v 60. rokoch 19. storočia začali kritici oslavovať jeho obraz ako majstrovské dielo renesančného maliarstva. Tieto chvály však neprenikli mimo tenký plátok francúzskej inteligencie. 

{alt}
Da Vinci pracoval údajne na diele až štyri roky. Obraz zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. zdroj: Martinu Bureau - politico.eu

Jedného dňa však Mona Líza učarila bývalému pracovníkovi Louvre Vincenzovi Peruggianovi. Ten sa podľa policajnej teórie ukryl 20. augusta 1911 v múzeu s vedomím, že nasledujúci deň bude zatvorené. Vinník sám neskôr povedal, že do Louvre vstúpil 21. augusta okolo siedmej hodiny ráno vchodom pre pracovníkov. Podľa vlastných tvrdení mal na sebe biely plášť, ktorý bol typický pre zamestnancov múzea, vďaka čomu ho nevedeli rozoznať od ostatných pracovníkov. Okrem neho sa na akcii podieľali aj dvaja bratia Vincenzo a Michele Lancelottiovci.

Mona Líza visela v Salon Carré. Peruggia počkal kým bude miestnosť prázdna, následne zdvihol obraz zo štyroch železných kolíkov, ktorými bol pripevnený k stene a odniesol ho na neďaleké služobné schodisko. Tam odstránil ochranné puzdro a rám. Údajne si vyzliekol plášť a omotal ho okolo obrazu. Potom si ho strčil pod ruku a odišiel z Louvru tými istými dverami, ktorými vošiel.

Neskoré zistenie 

Mona Líza nepatrila medzi najslávnejšie obrazy v galérii, čomu dosvedčuje aj fakt, že zamestnanci si všimli jeho zmiznutie až po 28 hodinách. Muž, ktorý to zaregistroval, bol dotieravý umelec zátiší. Ten si v hale postavil stojan, aby namaľoval galériu v Louvri. Všimol si, že tam chýba da Vinciho obraz, ale nespanikáril, keďže v tom čase prebiehalo fotografovanie mnohých diel Louvru. Každý kus bolo potrebné vyniesť na strechu, lebo vtedajšie fotoaparáty nefungovali dobre vo vnútorných priestoroch. Keď sa umelec opýtal zamestnancov ako dlho ešte búdu fotiť Mona Lízu, tak jeden z pracovníkov šiel pozrieť obraz na strechu, pričom so zhrozením zistil, že tam nie je.  

Na vine sú Američania, nemecký cisár a Pablo Picasso!

Ihneď po tom, čo Louvre oznámil krádež, začali noviny po celom svete písať titulky o chýbajúcom majstrovskom diele.  Vyše 60 detektívov hľadalo ukradnutý obraz. Lúpež sa stala národným škandálom. Časť verejnosti obviňovala z krádeže amerických milionárov, ktorí skupovali tie najhodnotnejšie francúzske obrazy. V jednom momente bol z lúpeže podozrievaný aj americký magnát a milovník umenia J. P. Morgan. V tej dobe panovalo aj silné napätie medzi Francúzskom a Nemeckom, vďaka čomu existovalo veľa ľudí, ktorí si mysleli, že za krádežou bol nemecký cisár.  

{alt}
Z krádeže obrazu bol obvinený aj Pablo Picasso, ktorého dokonca vypočúvala polícia. zdroj: Getty images - vogue.fr

Snaha o predaj obrazu a jeho návrat

Po týždňovej odstávke sa Louvre opäť otvoril davom ľudí, medzi ktorými bol aj Franz Kafka, všetci sa ponáhľali, aby videli prázdne miesto, ktoré sa pre Parížanov stalo “značkou hanby“. Traja páchatelia boli zatiaľ na úteku. Peruggia chcel obraz predať. Lúpež si však získala takú pozornosť, že Mona Líza bola príliš “horúca“ na to, aby ju len tak mohol niekde predať. V priebehu niekoľkých dní začali noviny ponúkať odmeny. Peruggia mohol síce obraz priniesť, ale obával sa zatknutia. Ukryl ho teda na falošné dno kufra vo svojom parížskom penzióne.

{alt}
Vincenzo Peruggia pri výsluchu tvrdil, že je hrdý patriot a chcel obraz vrátiť svojej rodnej krajine. Nevedel však, že da Vinci predal Monu Lízu francúzskemu kráľovi Františkovi. zdroj: agooslovera.com

Po dvoch rokoch a štyroch mesiacoch Peruggia nakoniec predal Monu Lízu obchodníkovi s umením vo Florencii. Ale kupec bol podozrivý. Obraz priniesol šéfovi talianskej umeleckej galérie, ktorý sa na neho dôkladne pozrel. Pravosť potvrdila pečiatka na zadnej strane. Šéf mu následne povedal, nech tu obraz nechá a dostane odmenu. Peruggia sa vrátil domov, ale o pol hodinu neskôr sa na jeho prekvapenie objavila pred domom polícia.  Pri výsluchu tvrdil, že je len vlastenec, ktorý chcel navrátiť domov dielo, ktoré ukradol Napoleon. A tak sa obraz s veľkou pompou vrátil do Louvre. Peruggia sa priznal k jeho krádeži a bol odsúdený len na osem mesiacov väzenia. Niekoľko dní po jeho súdnom procese však vypukla prvá svetová vojna a zrazu sa Mona Líza vytratila z titulných strán. 

Zdroje:

1. ZUG, James. 2011.The Theft That Made The 'Mona Lisa' A Masterpiece. Washington D.C.: npr.org, 2011. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. ROBERTS, Sam. 2022.Happy Birthday to the Man Who Stole the Mona Lisa and Took It to Italy. New York: New York times, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

K asteroidu Dimorphos vyštartovalo plavidlo Hera

Misia, ktorú riadi Európska vesmírna agentúra, má preskúmať teleso, ktorého dráhu pred dvomi rokmi zmenil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír úmyselným nárazom sondou. včera o 20:23 - USA / SITA


V metropole východu si obyvatelia opäť môžu adoptovať chodník

Všetci, ktorí už v minulosti mali adoptovaný chodník a splnili s tým súvisiace povinnosti, sa už môžu registrovať v novej aplikácii, noví záujemcovia sa budú môcť prihlasovať od 15. októbra. včera o 19:54 - KOŠICE / SITA


Putin oslávil 72. narodeniny, v obsadenom ukrajinskom meste Vuhledar však na ruskú armádu počkalo len zhruba sto ľudí

V deň narodenín ruského vodcu britské vojenské spravodajstvo uviedlo, že priemerné straty Ruska na Ukrajine v septembri stúpli na nový rekord 1 271 zabitých a zranených denne. včera o 19:50 - RUSKO / SITA


Kosovo povolí cez jeden hraničný priechod dovoz tovarov zo Srbska

Priechody pre import tovarov Priština uzavrela v júni minulého roka s odôvodnením, že tak chce zabrániť tajným dodávkam zbraní pre srbských separatistov. včera o 18:07 - BALKÁN / SITA


Ku kritike Kotlára sa pridali aj ambulancie, označili ho za pseudoodborníka na pandémiu

Zväz ambulantných poskytovateľov tvrdí, že jeho ničím nepodložené tvrdenia založené na subjektívnych pocitoch nemajú nič spoločné s medicínou. včera o 17:49 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Ministri vnútra Slovenska Matúš Šutaj Eštok a Ukrajiny Ihor Klymenko podpísali protokol o readmisii osôb

Dohoda má uľahčiť spoluprácu pri praktickom vykonávaní ustanovení dohody týkajúcich sa prijímania a transferu osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky alebo Ukrajiny. včera o 17:47 - MV SR / SITA


Izraelská armáda vyzvala ďalších viac ako desať juholibanonských obcí na evakuáciu

Výzva sa týka aj mesta Nakúra, kde sídli mierová misia Organizácie Spojených národov známa ako Dočasné sily OSN v Libanone. včera o 16:34 - LIBANON / SITA


V Telgárte si cez víkend zvolili nového starostu

Starostu si obyvatelia volili, pretože začiatkom mája sa vtedajší starosta Jozef Štajer náhle vzdal funkcie. včera o 16:02 - BREZNO / SITA


Slovenské firmy by mohli výraznejšie expandovať v Severnej Amerike

Rada slovenských exportérov a Svetové obchodné centrum v New Orleans, Louisiana podpísali v Bratislave memorandum o spolupráci. včera o 15:49 - EKONOMIKA / SITA


Slovensko si úprimne želá dobré a priateľské vzťahy s Ukrajinou, uviedol premiér Fico

So svojím ukrajinským kolegom Šmyhaľom diskutovali o energetike, ale aj spoločných projektoch pri integrácii Ukrajiny do európskych štruktúr. včera o 15:46 - VLÁDA / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 8. októbra

8.10.1926 Narodeniny

KRZYSZTOF SKUBISZEWSKI

Pred 96 rokmi sa narodil poľský politik KRZYSZTOF SKUBISZEWSKI, prvý poľský postkomunistický minister zahraničných vecí, ktorý pomáhal dostať krajinu na cestu ku konečnému členstvu v NATO a Európskej únii. Zomrel 8.2.2010.
8.10.1925 Narodeniny

ANDREJ SIŇAVSKIJ

Pred 97 rokmi sa narodil ruský exilový spisovateľ a literárny kritik ANDREJ SIŇAVSKIJ. Zomrel 25.2.1997.
8.10.1895 Narodeniny

ZOGU I.

Pred 127 rokmi sa narodil albánsky politik, štátnik a kráľ Albánska (1928-1939) ZOGU I., vlastným menom Ahmed Zogu. Zomrel 9.4.1961.
8.10.1941 Narodeniny

PETER DEBNÁR

Pred 81 rokmi sa v Bratislave narodil divadelný a filmový herec PETER DEBNÁR, člen divadla Astorka v Bratislave. Ako herec sa predstavil aj v divácky obľúbených filmoch ako napríklad Pacho, hybský zbojník alebo Sladké hry minulého leta. Zomrel 8.6.2004.
8.10.1870 Narodeniny

JÚLIUS BODNÁR

Pred 152 rokmi sa v Novom Meste nad Váhom narodil spisovateľ, historik a folklorista JÚLIUS BODNÁR. Zomrel 4.7.1935.
8.10.1930 Narodeniny

LADISLAV LENG

Pred 92 rokmi sa v Bratislave narodil etnomuzikológ, hudobný pedagóg a zakladateľ etnoorganologického odboru LADISLAV LENG. Zomrel 25.7.1973.
8.10.1892 Narodeniny

MARINA IVANOVNA CVETAJEVOVÁ

Pred 130 rokmi sa narodila ruská poetka MARINA IVANOVNA CVETAJEVOVÁ, ktorá bola po roku 1917 nútená z Ruska emigrovať. Späť sa vrátila počas druhej svetovej vojny, ale boľševický režim ju kruto prenasledoval. Zomrela 31.8.1941.
8.10.1948 Narodeniny

JOHNNY RAMONE

Pred 74 rokmi sa narodil americký gitarista legendárnej punkovej skupiny Ramones JOHNNY RAMONE (vl. menom John William Cummings). Zomrel 15.9.2004.
8.10.1880 Narodeniny

FERDINAND BERNOLÁK

Pred 142 rokmi sa v Radvani (dnes súčasť Banskej Bystrice) narodil politik, právnik FERDINAND BERNOLÁK, prvý rektor univerzity v Debrecíne. Zomrel 8.8.1951.
8.10.1930 Narodeniny

VIERA BRIESTENSKÁ

Pre 92 rokmi sa v Podolínci narodila maliarka a grafička VIERA BRIESTENSKÁ. Zomrela 31.12.1993.