Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Krádež obrazu, alebo ako sa preslávil portrét Mony Lízy

Portrét Mony Lízy patrí nielen k najznámejším výtvorom Leonarda da Vinciho, ale aj k najznámejším umeleckým dielam celého sveta. Nie vždy tomu tak bolo. Ešte na začiatku 20. storočia šlo len o ďalší relatívne málo známy portrét, ktorých by ste našli v múzeu Louvre veľa. Jedného dňa však došlo k jeho odcudzeniu, galéria vyhlásila pátranie a zrazu sa okolo tohto neznámeho diela objavil veľký rozruch.


nedocenený a ukradnutý

Ako už bolo spomenuté, pred krádežou nebola Mona Líza mimo umeleckého sveta všeobecne známa. Leonardo da Vinci ju síce namaľoval v roku 1507, ale až v 60. rokoch 19. storočia začali kritici oslavovať jeho obraz ako majstrovské dielo renesančného maliarstva. Tieto chvály však neprenikli mimo tenký plátok francúzskej inteligencie. 

{alt}
Da Vinci pracoval údajne na diele až štyri roky. Obraz zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. zdroj: Martinu Bureau - politico.eu

Jedného dňa však Mona Líza učarila bývalému pracovníkovi Louvre Vincenzovi Peruggianovi. Ten sa podľa policajnej teórie ukryl 20. augusta 1911 v múzeu s vedomím, že nasledujúci deň bude zatvorené. Vinník sám neskôr povedal, že do Louvre vstúpil 21. augusta okolo siedmej hodiny ráno vchodom pre pracovníkov. Podľa vlastných tvrdení mal na sebe biely plášť, ktorý bol typický pre zamestnancov múzea, vďaka čomu ho nevedeli rozoznať od ostatných pracovníkov. Okrem neho sa na akcii podieľali aj dvaja bratia Vincenzo a Michele Lancelottiovci.

Mona Líza visela v Salon Carré. Peruggia počkal kým bude miestnosť prázdna, následne zdvihol obraz zo štyroch železných kolíkov, ktorými bol pripevnený k stene a odniesol ho na neďaleké služobné schodisko. Tam odstránil ochranné puzdro a rám. Údajne si vyzliekol plášť a omotal ho okolo obrazu. Potom si ho strčil pod ruku a odišiel z Louvru tými istými dverami, ktorými vošiel.

Neskoré zistenie 

Mona Líza nepatrila medzi najslávnejšie obrazy v galérii, čomu dosvedčuje aj fakt, že zamestnanci si všimli jeho zmiznutie až po 28 hodinách. Muž, ktorý to zaregistroval, bol dotieravý umelec zátiší. Ten si v hale postavil stojan, aby namaľoval galériu v Louvri. Všimol si, že tam chýba da Vinciho obraz, ale nespanikáril, keďže v tom čase prebiehalo fotografovanie mnohých diel Louvru. Každý kus bolo potrebné vyniesť na strechu, lebo vtedajšie fotoaparáty nefungovali dobre vo vnútorných priestoroch. Keď sa umelec opýtal zamestnancov ako dlho ešte búdu fotiť Mona Lízu, tak jeden z pracovníkov šiel pozrieť obraz na strechu, pričom so zhrozením zistil, že tam nie je.  

Na vine sú Američania, nemecký cisár a Pablo Picasso!

Ihneď po tom, čo Louvre oznámil krádež, začali noviny po celom svete písať titulky o chýbajúcom majstrovskom diele.  Vyše 60 detektívov hľadalo ukradnutý obraz. Lúpež sa stala národným škandálom. Časť verejnosti obviňovala z krádeže amerických milionárov, ktorí skupovali tie najhodnotnejšie francúzske obrazy. V jednom momente bol z lúpeže podozrievaný aj americký magnát a milovník umenia J. P. Morgan. V tej dobe panovalo aj silné napätie medzi Francúzskom a Nemeckom, vďaka čomu existovalo veľa ľudí, ktorí si mysleli, že za krádežou bol nemecký cisár.  

{alt}
Z krádeže obrazu bol obvinený aj Pablo Picasso, ktorého dokonca vypočúvala polícia. zdroj: Getty images - vogue.fr

Snaha o predaj obrazu a jeho návrat

Po týždňovej odstávke sa Louvre opäť otvoril davom ľudí, medzi ktorými bol aj Franz Kafka, všetci sa ponáhľali, aby videli prázdne miesto, ktoré sa pre Parížanov stalo “značkou hanby“. Traja páchatelia boli zatiaľ na úteku. Peruggia chcel obraz predať. Lúpež si však získala takú pozornosť, že Mona Líza bola príliš “horúca“ na to, aby ju len tak mohol niekde predať. V priebehu niekoľkých dní začali noviny ponúkať odmeny. Peruggia mohol síce obraz priniesť, ale obával sa zatknutia. Ukryl ho teda na falošné dno kufra vo svojom parížskom penzióne.

{alt}
Vincenzo Peruggia pri výsluchu tvrdil, že je hrdý patriot a chcel obraz vrátiť svojej rodnej krajine. Nevedel však, že da Vinci predal Monu Lízu francúzskemu kráľovi Františkovi. zdroj: agooslovera.com

Po dvoch rokoch a štyroch mesiacoch Peruggia nakoniec predal Monu Lízu obchodníkovi s umením vo Florencii. Ale kupec bol podozrivý. Obraz priniesol šéfovi talianskej umeleckej galérie, ktorý sa na neho dôkladne pozrel. Pravosť potvrdila pečiatka na zadnej strane. Šéf mu následne povedal, nech tu obraz nechá a dostane odmenu. Peruggia sa vrátil domov, ale o pol hodinu neskôr sa na jeho prekvapenie objavila pred domom polícia.  Pri výsluchu tvrdil, že je len vlastenec, ktorý chcel navrátiť domov dielo, ktoré ukradol Napoleon. A tak sa obraz s veľkou pompou vrátil do Louvre. Peruggia sa priznal k jeho krádeži a bol odsúdený len na osem mesiacov väzenia. Niekoľko dní po jeho súdnom procese však vypukla prvá svetová vojna a zrazu sa Mona Líza vytratila z titulných strán. 

Zdroje:

1. ZUG, James. 2011.The Theft That Made The 'Mona Lisa' A Masterpiece. Washington D.C.: npr.org, 2011. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. ROBERTS, Sam. 2022.Happy Birthday to the Man Who Stole the Mona Lisa and Took It to Italy. New York: New York times, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Americká stíhačka sa zrútila do mora, pilot sa katapultoval

Pilota stroja F-16 našli juhokórejské námorné sily a bol pri vedomí a v stabilnom stave. pred 2 hod. - J. KÓREA / SITA


Bezdetné vdovy a vdovci sú diskriminovaní, Progresívne Slovensko sa obráti na Ústavný súd

Po prvých dvoch rokoch od smrti manžela či manželky im totiž zaniká nárok na vdovský dôchodok, ktorý sa opätovne obnoví, až keď dosiahnu dôchodkový vek. pred 2 hod. - SOCIÁLNE / SITA


Vláda už nepočíta s podporou pri cenách elektriny pre veľké podniky

Štát od roku 2019 každoročne kompenzuje podnikom tarifu za prevádzkovanie systému, každoročne išlo o sumu 40 mil. eur. o 09:24 - ENERGETIKA / SITA


Rómskym deťom sa na Slovensku odopiera rovný prístup k vzdelaniu

Podľa zistení organizácie Amnesty International Slovensko sa 65 percent rómskych detí vzdeláva v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. pred 3 hod. - AIS / SITA


Priemysel sa po mesiaci opäť vrátil do plusu, potiahla ho hlavne vyššia výroba automobilov

Pozitívne výsledok celého priemyslu ovplyvnila okrem kľúčovej výroby automobilov aj výroba elektrických zariadení, ktorá vykázala druhý najvyšší rast v tomto roku. pred 3 hod. - PRIEMYSEL / SITA


Sociálna poisťovňa bude na vyplácanie dôchodkov potrebovať rekordnú pomoc od štátu, budú jej chýbať miliardy eur

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, o ktorom dnes rokuje tripartita. pred 3 hod. - SOCIÁLNE / SITA


Ficova vláda avizuje vyššie dane pre 10-tisíc najlepšie zarábajúcich, novú daň z cukru aj ročné zúčtovanie sociálnych odvodov

Uvádza sa to v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý vypracovalo ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD). pred 4 hod. - DANE / SITA


Raketový útok na Kyjiv zranil štyroch civilistov

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila osem rakiet. o 06:13 - UKRAJINA / SITA


V Pásme Gazy zomrelo už viac ako 18-tisíc ľudí, tvrdí tamojší rezort zdravotníctva

Palestínske ministerstvo zdravotníctva je súčasťou vlády vedenej hnutím Hamas, ale OSN považuje údaje rezortu o počte obetí za dôveryhodné. včera o 19:00 - BLÍZKY VÝCHOD / SITA


Záchranári ratovali skialpinistu po spustení prvej lavíny

Horskí záchranári požiadali o súčinnosť leteckých záchranárov a spoločne smerovali zranenému na pomoc. včera o 18:00 - HZS / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 11. decembra

11.12.1882 Narodeniny

MAX BORN

Pred 140 rokmi sa narodil nemecký fyzik a spoluzakladateľ kvantovej mechaniky MAX BORN, laureát Nobelovej ceny (1954), ktorý bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, štatisticky interpretoval vlnovú funkciu a vyslovil princíp neurčitosti. Zomrel 5.1.1970.
11.12.1912 Narodeniny

CARLO PONTI

Pred 110 rokmi sa narodil taliansky filmový producent, manžel talianskej herečky Sophie Lorenovej CARLO PONTI. Preslávil sa filmom Federica Felliniho Cesta s Anthonym Quinnom v hlavnej úlohe. Zomrel 10.1.2007.
11.12.1803 Narodeniny

HECTOR BERLIOZ

Pred 219 rokmi sa narodil francúzsky hudobný skladateľ a dirigent HECTOR BERLIOZ, ktorého najznámejším dielom je Fantastická symfónia. Zomrel 8.3.1869.
11.12.1950 Narodeniny

ŠTEFAN DOVÁĽ

Pred 72 rokmi sa v rumunskom Nadlaku narodil spisovateľ a publicista slovenského pôvodu ŠTEFAN DOVÁĽ, v roku 2008 sa stal predsedom Literárneho spolku Ondreja Štefanka, bol členom Zväzu rumunských spisovateľov a autorom viacerých kníh krátkych próz a románov. Zomrel 19.3.2011.
11.12.1897 Narodeniny

LADISLAV DÉRER

Pred 125 rokmi sa v Bratislave narodil lekár internista a riaditeľ Ústavu experimentálnej medicíny LADISLAV DÉRER. Zomrel 28.3.1960.
11.12.1935 Narodeniny

FERDINAND ALEXANDER PORSCHE

Pred 87 rokmi sa narodil nemecký automobilový dizajnér FERDINAND ALEXANDER PORSCHE, tvorca slávneho športového auta Porsche 911. Zomrel 5.4.2012.
11.12.1910 Narodeniny

PAĽO BIELIK

Pred 112 rokmi sa v Bratislave narodil filmový režisér, scenárista a herec PAĽO BIELIK, príslušník zakladateľskej generácie slovenských filmových pracovníkov a hercov. Známy predstaviteľ filmového Jánošíka z roku 1936. Ako režisér vytvoril 11 filmov, z ktorých sú najznámejšie Vlčie diery, Štyridsaťštyri, Majster kat alebo novšia verzia Jánošíka. Zomrel 23.4.1983.
11.12.1901 Narodeniny

JAROSLAV MARVAN

Pred 121 rokmi sa narodil český divadelný a filmový herec JAROSLAV MARVAN, ktorý kariéru filmového herca začínal ešte v ére nemého filmu. Neskôr vytvoril množstvo filmových postáv. Zomrel 21.5.1974.
11.12.1918 Narodeniny

ALEXANDER SOLŽENICYN

Pred 104 rokmi sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista ALEXANDER SOLŽENICYN, laureát Nobelovej ceny (1970). Autor románov z prostredia ruských komunistických gulagov - Jeden deň Ivana Denisoviča alebo Súostrovie Gulag. Už v roku 1945 ho komunistický režim odsúdil na osem rokov väzenia, z toho dva roky strávil v trestaneckom tábore, ktoré sa označovali ako gulag. Po Stalinovej smrti bol síce rehabilitovaný, ale žil vo vyhnanstve v Kazachstane. Problémy s ruským totalitným režimom pokračovali ďalej a v roku 1974 bol donútený opustiť Rusko a úrady ho zbavili aj občianstva. Do vlasti sa vrátil až v roku 1994. Zomrel 3.8.2008.
11.12.1913 Narodeniny

JEAN MARAIS

Pred 109 rokmi sa narodil jeden z najznámejších francúzskych hercov JEAN MARAIS, ktorého kariéra sa začala jeho priateľstvom so všestranným umelcom Jeanom Cocteauom. Pod jeho vedením hral vo svojich prvých filmoch Éternel retour (Večný návrat), Kráska a zviera, Les parents terribles (Strašní rodičia), Orphée (Orfeus), Le Testament d'Orphée (Orfeov závet). Svetovú popularitu však dosiahol ako predstaviteľ romantických a neohrozených hrdinov vo filmoch ako napríklad Hrbáč, Kapitán, Železná maska, Les Mysteres de Paris (Tajomstvá Paríža) či v sérii príbehov o Fantomasovi. Zomrel 8.11.1998.