Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

„Konflikt v Tigraji nebude mať víťazov, len porazených“ - tvrdí odborník na Afriku

Mala to byť krátka záležitosť. Nakoniec sa však relatívne malý konflikt predĺžil na rok a pol trvajúcu vojnu. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že by kedykoľvek v blízkej dobe mohol nastať koniec. Súčasný konflikt v Tigraji medzi etiópskou vládou a Tigrajským oslobodeneckým frontom si už vyžiadal tisícky životov, pričom obe znepriatelené strany sa obviňujú z genocídy. Kam však siahajú počiatky tejto vojny? Prečo konflikt ostal na bode mrazu? A bude mať vôbec nejakého víťaza? Na tieto otázky odpovie odborník z Centra afrických štúdii Fakulty ZČU v Plzni - Ján Záhořík.


Konflikt v Tigraji trvá už vyše jeden a pol roka. Aké boli jeho príčiny? 

Príčin bolo hneď niekoľko. Všetko to začalo v roku 2018, keď nastúpil do úradu premiéra Abiy Ahmed. Pre krajinu to znamenalo veľkú zmenu, lebo v Etiópii vládla už takmer 30 rokov strana Tigrajského ľudového oslobodeneckého frontu (TPLF), ktorý bol Ahmedovým víťazstvom odstavený od moci. Nasledujúce dva roky sa niesli v znamení vzájomných provokácií a útokov medzi novou vládou a TPLF. Finálna zámienka, ktorá nakoniec vyvolala vojnu, bolo napadnutie vojenskej základne tigrajskými jednotkami. Udialo sa to na severe Etiópie, pričom údajne zomrelo niekoľko desiatok vojakov a taktiež došlo k odcudzeniu vojenskej techniky. Táto udalosť bola pre etiópsku vládu poslednou kvapkou, keď ich pohár trpezlivosti skrátka pretiekol a Abiy Ahmed sa rozhodol zaútočiť na povstalcov. Existujú však tvrdenia, že všetky tieto akcie boli zinscenované na popud premiéra, ktorý hľadal legitímnu výhovorku ako sa navždy TPLF zbaviť. 

{alt}
zdroj: Les Nauheus - csmonitor.com

Aké sú hlavné ciele Tigrajského ľudového oslobodeneckého frontu? Snažia sa o zvrhnutie súčasnej etiópskej vlády alebo naopak bojujú za nezávislosť Tigraju?

To je veľmi zložitá otázka. TPLF od počiatku konfliktu tvrdí, že im nejde o nastolenie ich vlastného režimu, ale skôr o to, aby Tigraj dostal autonómiu a vláda nijakým spôsobom región neohrozovala. O nezávislosti sa samozrejme špekulovalo, ale k tej bude potrebné aj medzinárodné uznanie. Tigraj by mohol dopadnúť ako Somaliland, čo je separatistická republika v severnom Somálsku, ktorá sa osamostatnila v roku 1991 a dodnes ju nikto neuznal. Osobne si skrátka nemyslím, že by tigrajské vedenie chcelo kráčať práve touto cestou, skôr mu ide o rekonštrukciu vnútorného usporiadania Etiópie. 

Napriek tomu, že súčasný premiér Etiópie Abiy Ahmed dostal v roku 2019 Nobelovu cenu za mier, tak existujú tvrdenia, že armáda na jeho popud pácha v Tigraji genocídu. Je na týchto obvineniach niečo pravdivé?

Obe strany sa obviňujú z rôznych vojnových zločinov vrátane genocídy. To či sú tieto tvrdenia pravdivé však nie sme schopní v súčasnej situácii overiť. Samozrejme, nedá sa len tak niekoho obviniť z páchania genocídy. Tento zločin musí spĺňať určité kritériá a charakteristiky. Faktom však ostáva, že súčasný režim Abiyho Ahmeda praktikoval určité etnické čistky. Napríklad aj v Addis Abebe boli ľudia tigrajského pôvodu podrobovaní domovým prehliadkam či bezdôvodnému zatýkaniu. To som mimochodom zažil aj na vlastnej koži. Označiť to však za genocídu by bolo zrejme príliš. Na druhú stranu je aj TPLF obviňovaný z masakrov miestnych obyvateľov na území Afaru a Amharu, kde momentálne prebiehajú boje. Osobne si myslím, že obe strany majú maslo na hlave, pričom až vojna skončí, tak budú svoje vyčíňanie musieť vysvetľovať medzinárodnej komisii. Obe frakcie v tomto boji páchajú zločiny, ktoré si bežný človek žijúci v strednej Európe ani nevie predstaviť. 

{alt}
Masové hroby v Mai Kadar. Podľa úradu vyššieho komisára OSN pre ľudské práva si vyčíňanie TPLF vyžiadalo 600 životov. zdroj: waltainfo.com

TPLF je podporovaný Oromskou oslobodeneckou armádou. Aké sú jej ciele v tomto konflikte?

OLA je súčasťou Oromského oslobodeneckého frontu (OLF) , ten tradične vystupoval od roku 1991 proti TPLF. Vzťahy medzi nimi a vládou sa však zmenili, keď nastúpil Abiy Ahmed. Vtedy nastalo akési obdobie zlepšenia vzťahov. Front vyjadril podporu vládnym reformám novozvoleného premiéra. S postupujúcou Ahmedovou autoritatívnou mocou sa však názory na neho začali vo vnútri OLF štiepiť. Na jednej strane sa Abiy hlási k svojej oromskej identite, ale počet politických väzňov v samotnom regióne Orómia stúpa, čím rastie aj miera súčasného autoritatívneho režimu. 

Úloha Oromskej oslobodeneckej armády sa v tomto konflikte dosť preceňuje, nejedná sa ani o armádu v tradičnom zmysle. Sú to skôr povstalecké skupinky, ktoré v regiónoch neďaleko Addis Abeby prepadávajú jednotky etiópskej armády. Cieľom OLA je zvrhnutie Abiyho Ahmeda a nastolenie vlády národného porozumenia. Voči tomuto som však veľmi skeptický, keďže jednotky OLA sú skôr povstalecké skupiny. Tie sú veľakrát tvorené nevzdelanými mladíkmi, ktorí dostali do ruky zbraň. Skrátka by som nepreceňoval ich úlohu v tomto konflikte. 

{alt}
Fotografia preživších masakru v dedine Gawa Qanqa, kde príslušníci OLA zabili 54 ľudí. Väčšina obetí boli ženy, deti a starší ľudia. zdroj: allthingsethiopia.com

Etiópskej armáde sa síce podarilo zatlačiť Tigrajcov späť do ich domoviny, ale momentálne spustili inváziu do regiónu Afar. Dá sa v momentálnej situácii predpokladať kto bude víťazom tejto vojny? 

Ja osobne dúfam nielen prímeria, ale taktiež nejaký dlhšie trvajúci mier. Myslím si, že víťazom nebude nikto a tá vojna samotná víťaza ani mať nemôže. Obe strany sú v tomto konflikte podporované zo zahraničia či už oficiálne alebo nie, pričom je veľmi nepravdepodobné, že dôjde k totálnemu zničeniu protivníka. Príde skôr k vyčerpaniu oboch strán, ako sa to napríklad deje momentálne na Ukrajine. 

Situácia vyzerá skrátka tak, že postupným vyčerpaním a taktiež nátlakom medzinárodnej spoločnosti dôjde ku konsenzu, ktorý možno prekreslí mapu Etiópie a vláda pristúpi napríklad k väčšej decentralizácii alebo autonómii jednotlivých regiónov. Nemyslím si však, že by tento konflikt skončil totálnym víťazstvom jednej či druhej strany. 

Majú znepriatelené strany v tomto konflikte nejakých zahraničných spojencov? Pokiaľ áno, o koho sa jedná?

USA sú dlhodobo obviňované z podpory TPLF, pričom im zbrane údajne posielajú cez sudánske hranice. Na druhej strane je etiópska vláda podporovaná napríklad Tureckom, podpísala taktiež dohody o spolupráci s Čínou, Ruskom a Iránom. V oboch prípadoch dochádza aj k nelegálnemu pašovaniu zbraní zo Spojených Arabských emirátov, Saudskej Arábie alebo iných aktérov v regióne. Ten konflikt má skrátka širší medzinárodný rozmer, ktorý zasahuje aj Stredný východ. Podpora jednej alebo druhej strany však nie je až taká masívna a výrazná, aby viedla k nejakému rozhodujúcemu obratu v tejto vojne. 

Z akých dôvodov podporujú zahraniční aktéri či už TPLF alebo Ahmedovu vládu?

Keď bol TPLF u moci, mal veľmi dobré vzťahy s USA. Biely dom vtedy vnímal Etiópiu ako veľmi lojálneho partnera, ktorý sa aktívne zapájal do vojny proti teroru. Tigrajci sa tieto konexie do dnešných dní snažia využiť. Američania obviňujú režim Abiyho Ahmeda z neprimeraného vedenia konfliktu a jeho vládu vyobrazujú ako nelegitímnu. Čo sa týka mocností, ktoré podporujú etiópsku vládu, tak v krajine majú buď významné investičné projekty alebo si od tejto podpory sľubujú nejaké ekonomické väzby. V tomto vnútrozemskom štáte sa nachádza veľa tureckých, čínskych, indických a iných investičných fraktúr a samozrejme tieto krajiny by neradi videli, keby bola Etiópia úplne zničená vojnou a došlo by k znehodnoteniu ich ekonomických záujmov. 

Má tento konflikt aj vplyv na okolité štáty v regióne? 

Etiópia bola celé desaťročia vnímaná ako pilier stability v regióne. Pokiaľ sa pozrieme na mapu afrického rohu, tak uvidíme vojnou zničené krajiny ako napríklad Somálsko alebo Južný Sudán. Taktiež vnútorne veľmi nestabilné štáty ako Sudán a Eritreu. Etiópia bola v tomto smere regionálnym hegemónom, ktorý do istej miery zaisťoval istú mieru stability. Etiópske mierové jednotky pôsobili v Južnom Sudáne, ale aj v Somálsku. Krajina má ambície stať sa superveľmocou, čo sa týka produkcie a vývozu elektrickej energie, vďaka svojim sieťam hydroelektrární a tiež výstavbe obrovskej Renesančnej priehrady na Modrom Níle. Samozrejme, momentálna vojna krajinu vyčerpáva, pričom inflácia dosahuje až 40%, čo sa odzrkadľuje na vysokom náraste cien. Momentálne zlá ekonomická situácia v Etiópii má dopad aj na okolitý región.

Prípadná destabilizácia Etiópie by mohla viesť k destabilizácii Somálska a Južného Sudánu. Do toho treba spomenúť aj režim v Eritrey, kde vládne už od založenia krajiny prezident Issaias Afewerki ktorý, je taktiež priamo zapojený do konfliktu v Tigraji. Zaujímavé sú aj jeho väzby s Abiym Ahmedom, ktoré sú zahalené tajomstvom, pričom nikto z nás nevie, čo vlastne prebieha v zákulisí. Taktiež nie je možné predpokladať, čo by sa stalo, keby súčasný eritrejský režim padol. Tento konflikt je okrem toho kriticky vnímaný aj Africkou úniou, ktorej rozdrobenie Etiópie rovnako tak nevyhovuje. Keďže prípadné odtrhnutie Tigraju by mohlo viesť k podobným separatistickým tendenciám aj v iných krajinách Afriky. 

{alt}
Eritrejský prezident Issaias Aferwerki(na ľavo) spolu s Abyim Ahmedom na stretnutí v Etiópii, počas roku 2018. Eritreja poslala od počiatku vojny tisícky vojakov na podporu etiópskej vláde proti TPLF. zdroj: Eduardo Soteras/ - theconversation.com

Aké zmeny by mohli nastať v prípade, že by TPLF vojnu vyhralo?

Osobne si to síce neviem predstaviť, ale myslím, že by došlo k nastoleniu podobne autoritatívneho režimu, ktorý tu fungoval medzi rokmi 1991 až 2018. Možno by sa do vlády zapojili aj Oromovia, ale to je veľmi nepravdepodobné, lebo OLF si neželá prítomnosť jediného tigrajského vojaka v Addis Abebe alebo na území Oromie. Napriek istým názorovým nezhodám vo vnútri organizácie si však drvivá väčšina členov a celkovo Oromov neželá návrat k starým poriadkom. To je jeden z kľúčových faktorov, lebo práve oni tvoria takmer polovicu obyvateľstva krajiny a TPLF si to dobre uvedomuje. 

 

 

 


Najčítanejšie články

Deje sa

Čecenský vodca chce vyslať do bojov na Ukrajine svojich neplnoletých synov

Synovia Ramzana Kadyrova majú 14, 15 a 16 rokov a podľa jeho príspevku na platforme Telegram začali vojenský výcvik, keď boli oveľa mladší, a teraz je čas, aby zažili ozajstný boj. včera o 20:00 - RUSKO / SITA


Darcovia sa Ukrajine zložili na tank

Na zaobstaranie modernizovaného tanku T-72 Avenger, ktorý dostal meno Tomáš, prispelo 11 288 darcov. včera o 19:25 - ČR / SITA


Odvolali veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Alexandra Žuravľova by mal nahradiť generálporučík Roman Berdnikov. včera o 18:58 - RUSKO / SITA


Štátna duma schválila pakty o pripojení ukrajinských regiónov

Poslanci v dolnej komore parlamentu odobrili všetky štyri pakty jednohlasne. včera o 18:35 - RUSKO / SITA


Do konca volebného obdobia nebude kandidovať na žiadnu funkciu v parlamente

Taraba povedal, že nemá problém podporiť kohokoľvek z opozície na post podpredsedu parlamentu. včera o 18:30 - TARABA / SITA


Rezort zdravotníctva sa v nasledujúcom období sústredí na upokojenie situácie a rokovanie s lekármi

Voči lekárom, ktorí podali výpovede, nebudú zamestnávatelia uplatňovať žiadne sankcie. včera o 18:23 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Český minister vnútra povedal, že so zrušením kontrol chcú počkať, až kým sa rozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky. včera o 18:02 - ČR / SITA


Únia si po „nezákonnej“ anexii ukrajinských území predvolala ruských veľvyslancov

Potvrdil to slovenský hovorca EÚ Peter Stano. včera o 17:53 - EÚ / SITA


Riaditeľa Zaporižžskej jadrovej elektrárne pustili na slobodu

Ihora Murašova v piatok v noci zadržala ruská hliadka. včera o 17:48 - UKRAJINA / SITA


Únia podpísala balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že je „vďačný“ predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre obchod Valdisovi Dombrovskisovi „za takéto rozhodnutie“. včera o 17:17 - EÚ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. októbra