Rozdeľuj a panuj 

V roku 1890 bola podpísaná Helgoladsko-Zanzibarska zmluva medzi Britániou a Nemeckom, ktorá účinne vytvorila sféry vplyvu medzi dvoma európskymi mocnosťami vo východnej Afrike. Zanzibar sa mal dostať pod sféru vplyvu Británie, zatiaľ čo Nemecko získalo kontrolu nad pevninskou Tanzániou. Briti ihneď na to vyhlásili Zanzibar za protektorát Britského impéria a rozhodli sa na ostrov dosadiť bábkového sultána, ktorý mal vládnuť regiónu v ich mene. Tento titul nakoniec pripadol Hamadovi bin Thuwainimu v roku 1893, čím definitívne začala vláda Británie nad ostrovom. 

Problémy v raji 

Hamad vládol tomuto pokojnému protektorátu len niečo vyše troch rokov, no 25. augusta 1896 vo svojom paláci náhle zomrel. Existujú rôzne dohady ohľadom príčin jeho smrti, pričom sa verí, že ho dal jeho bratranec Khalid bin Barghash otráviť. Tomuto tvrdeniu nahráva aj fakt, že len pár hodín po Hamadovej smrti sa jeho príbuzný nasťahoval do paláca a prevzal pozíciu sultána bez toho, aby to schválili Briti. Tým sa celá situácia nepozdávalo a tak hlavný diplomat v oblasti, Basil Cave požadoval, aby Khalid odstúpil. 

Nový sultán varovania ignoroval a namiesto toho začal zhromažďovať svoje sily okolo paláca. Armáda bola prekvapivo dobre vyzbrojená. Stojí však za zmienku, že väčšina zbraní a kanónov boli pôvodne diplomatické dary, ktoré v priebehu rokov darovali Briti bývalému sultánovi. Do konca 25. augusta mal Khalid svoj palác zabezpečený takmer 3-tisíc mužmi, niekoľkými delostreleckými zbraňami a dokonca aj skromne vyzbrojenou kráľovskou jachtou v neďalekom prístave.

Príprava na boj

V rovnakom čase už mali Briti v prístave zakotvené dve vojnové lode, HMS Philomel a HMS Rush, a jednotky boli rýchlo posielané na breh, aby ochránili britský konzulát a zabránili miestnemu obyvateľstvu v nepokojoch. Cave taktiež požiadali o zálohu z ďalšej neďalekej britskej lode, HMS Sparrow, ktorá vstúpila do prístavu večer 25. augusta.  Diplomat síce mal v prístave značnú ozbrojenú prítomnosť, vedel však, že nemá právomoc otvárať nepriateľské akcie bez výslovného súhlasu britskej vlády. Aby sa pripravil na všetky možné situácie, poslal ešte v ten večer telegram na Ministerstvo zahraničných vecí, v ktorom uviedol: „Sme oprávnení v prípade, že sa všetky pokusy o mierové riešenie ukážu ako zbytočné, strieľať na palác od vojnových mužov?“ Zatiaľ čo Cave čakal na odpoveď od Whitehalla, pokračoval vo vydávaní ultimát Khalidovi, ale bezvýsledne.

Nasledujúci deň vstúpili do prístavu ďalšie dve britské vojnové lode, HMS Racoon a HMS St. George, pričom druhú z nich viedol kontraadmirál Harry Rawson, veliteľ britskej flotily v tejto oblasti. V tom istom čase dostal Cave telegraf od Whitehalla s uvedením: „Ste oprávnený prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považujete za potrebné a vláda Jej Veličenstva vás vo vašom konaní podporí. Nepokúšajte sa však podniknúť žiadne kroky, o ktorých si nie ste istí, že ich úspešne zvládnete.“

Sultán to vzdal po dvoch minútach 

Posledné ultimátum pre Chálida bolo vydané 26. augusta a požadovalo, aby opustil palác do 9:00 nasledujúceho dňa. V tú noc Cave tiež prikázal, aby všetky nevojenské lode opustili prístav v rámci prípravy na vojnu. Ďalšie ráno o 8:00, iba hodinu pred vypršaním ultimáta, Khalid poslal Caveovi odpoveď, v ktorej uviedol: „Nemáme v úmysle stiahnuť našu vlajku a neveríme, že by ste na nás spustili paľbu.“ Cave odpovedal skutočným britským diplomatickým štýlom z 19. storočia, keď uviedol, že netúžil strieľať na palác, „ale ak neurobíte, čo vám povieme, určite to urobíme.“  Vojna bola to posledné, čo Cave počul od Khalida a o 9:00 bol vydaný rozkaz, aby britské lode v prístave začali bombardovať palác. 

O 9:02 bola väčšina Khalidovho delostrelectva zničená a drevená konštrukcia paláca sa začala rúcať s 3-tisíc obrancami vo vnútri. Približne v tomto čase, dve minúty po začatí bombardovania, Khalid údajne utiekol zadným východom z budovy a nechal svojich sluhov a bojovníkov, aby bránili palác sami. Obrancovia mali k dispozícii aj jachtu bývalého sultána, na ktorú naložili delá a prerobili ju na vojnovú loď. Na nej sa malá skupina bojovníkov vydala bojovať proti vojnovej lodi St. George. Opätovná paľba prerobenú jachtu potopila, lenže pobrežie bolo pomerne plytké a tak sa nedokázala potopiť v celosti. Briti sa nakoniec nad nepriateľmi zľutovali a z polopotopenej lode ich zachránili. 

Aj krátka vojna má svoje obete 

O 9:38 ostreľovanie prestalo, sultánova vlajka sa stiahla a najkratšia vojna v histórii sa oficiálne skončila už po 38 minútach. Na tak krátky konflikt bola miera obetí prekvapivo vysoká, pričom viac ako 500 Khalidových bojovníkov bolo zabitých alebo zranených, najmä v dôsledku výbuchov vysoko výbušných nábojov na chatrnej konštrukcii paláca. Jeden britský poddôstojník bol tiež ťažko zranený, ale neskôr sa zotavil v nemocnici.

Keďže Khalid bol zneškodnený, Spojené kráľovstvo mohlo dosadiť na trón Zanzibaru probritského sultána Hamuda, ktorý vládol v mene Jej Veličenstva nasledujúcich šesť rokov. Pokiaľ ide o Khalida, podarilo sa mu ujsť s malou skupinou verných prívržencov na miestny nemecký konzulát. Napriek opakovaným výzvam Britov na jeho vydanie ho 2. októbra nemecké námorníctvo prepašovalo z krajiny a odviezlo do dnešnej Tanzánie. 

Zdroje:

1. JOHNSON. Ben. 2019. The Shortest War in History. Budleigh Salterton: historic-uk.com, 2019. DOSTUPNÉ ONLINE: TU