Príchod bielych mužov

Počiatkom 16. storočia sa pobrežie južnej Afriky stalo dôležitým spojením medzi Európou, Orientom a Indiou. Záujem o toto strategicky dôležité územie prejavili Portugalci aj Briti, ani jedni tam však nechcel postaviť permanentnú základňu. Obávali sa útokov domácich obyvateľov známych ako Khoikhoiov. Vtedy na scénu prichádzajú Holanďania, ktorí vytvoria Kapskú kolóniu, kde sa začínajú usadzovať a prevádzkovať aktívne obchodné činnosti. Mužskí prisťahovalci boli väčšinou negramotní roľníci alebo pologramotní robotníci. Holandská východoindická spoločnosť ich zamestnávala ako námorníkov a vojakov. Nachádzali sa medzi nimi aj zločinci, ktorí boli trestne stíhaní v ich domovinách.

V priebehu 17. storočia dochádza k veľkej migrácii do Kapska. Do oblasti prúdili Nemci, Škandinávci a francúzski hugenoti. Tí opustili svoju krajinu v roku 1685, keď bola vo Francúzsku zrušená náboženská sloboda a hugenoti sa stali utláčanou kresťanskou menšinou. Noví prisťahovalci sa postupne zmiešali s Holanďanmi, a zapríčinili tak vznik nového národa známeho ako Búri. Toto označenie vzniklo z holandského slova “boer“, čo v preklade znamenalo “farmár.“ Ich jazyk pochádzal z holandčiny a bol obohatený o prvky jazyka miestnych domorodých obyvateľov.

Búri žili väčšinou izolovaným spôsobom života, mimo miest na otvorenom vidieku, kde mohli pásť svoje veľké stáda dobytka. Tento životný štýl prevládal obzvlášť vo vnútrozemí, kde mal priemerný obyvateľ sám pre seba 10 km2.  Väčšina Búrov bolo kalvínskeho vyznania, pričom viera hrala dôležitú rolu v každodennom života. Ich myšlienky ohľadom rasovej nadradenosti pramenili z vyhlásení kalvínskej reformnej cirkvi, ktorá rozdeľovala ľudí na “Bohom vyvolených“ a tých, ktorí sú predurčení k podradnému postaveniu. Preto bol pre nich rasizmus voči domorodým otrokom úplne prirodzený a sluhovia boli zvyknutí na tvrdé zaobchádzanie, ktorým si vynucovali ich maximálnu poslušnosť.

Napriek veľkej izolácii sa Búri často dostávali do konfliktov s domorodým obyvateľstvom, ktorí tvrdili, že africká pôda nebude nikdy patriť Európanom. Najhoršie vzťahy mali Búri s  Xhosmi, s ktorými viedli niekoľko vojen od konca 80. rokov 18. storočia. Zatiaľ čo v Afrike zúrili vojny medzi Búrmi a domorodcami, na druhom konci sveta vo Francúzsku sa k moci dostáva muž, ktorý navždy ovplyvní osudy nielen Búrov, ale i celého sveta.

Napoleon zasahuje!

Začiatkom 19. storočia francúzsky cisár Napoleon násilne pripojil Holandsko ku svojej ríši. Tým prestalo existovať holandské kráľovstvo ako samostatný štát, ale aj jej zámorské kolónie ostali nechránené. Briti vediac, že vojna s Francúzskom sa blíži urýchlene anektovali Kapsko, aby si zaistili obchodné cesty do Indie. Územie však stále formálne patrilo Holandsku, a to až do Viedenského kongresu v roku 1815, keď správa tejto kolónie prešla natrvalo do rúk Británie, a Holandsko bolo za svoju kolóniu odškodnené sumou šiestich miliónov libier.

V anglickej kolónii po anglicky!

Vzťahy medzi Búrmi a Britániou neboli zo začiatku napäté. Briti nijako nezasahovali do ich spôsobu života a dokonca im zabezpečili slobodu vierovyznania. Netrvalo však dlho a Briti začali presadzovať v Kapsku svoj právny systém. Zaviedli angličtinu ako oficiálny jazyk, ktorý postupne vytlačil holandčinu z úradov a škôl. Novým platidlom sa stala britská libra. Poslednou kvapkou pre Búrov bolo, keď britská vláda v roku 1834 zrušila otroctvo, čo výrazne narušilo ich dovtedajší spôsob života. Domorodé obyvateľstvo bolo zásadnou súčasťou pracovnej sily, od ktorej boli búrske farmy závislé. Rovnako tak bola pre nich nepredstaviteľná myšlienka, že by čierne, nekresťanské obyvateľstvo, malo mať rovnaké práva ako oni.

Vláda okrem toho podporovala migráciu Britov do oblasti, čím sa holandskí osadníci postupne stávali menšinou. Zmeny, ktoré podporovali dominanciu anglického vplyvu neprijali Búri kladne a vzťahy medzi nimi a Britmi sa prudko zhoršovali. Holandskí prisťahovalci už nevedeli ďalej strpieť britskú administratívu, a preto sa rozhodli v roku 1835 migrovať na východ. Toto migrovanie bolo známe ako “Veľký Trek“, počas ktorého opustilo Kapsko 15 tisíc Búrov.

Zem zasľúbená

V roku 1838 sa 6 000 búrskych mužov spolu so svojimi rodinami usadilo v oblasti severovýchodne od Kapska, kde založili republiku Natal. Tento štát nemal dlhé trvanie, keďže Briti si potrebovali udržať prístav Durban, ktorý bol kľúčovým spojením s Indiou. Väčšina Búrov sa opäť dala na pochod, tentokrát do vnútrozemia.

Tam vytvorili dva štátne celky - Oranžský slobodný štát a Transvaal. Tie boli britským impériom v 50. rokoch 19. storočia uznané ako nezávislé. Briti ich označili ako nezávislé z dôvodu, že už nemali záujem rozširovať svoje územie, ktoré bolo spojené s finančnými nákladmi. Republiky síce formálne samostatné boli do istej miery stále závislé od impéria, hlavne kvôli finančným problémom. Dôležitú úlohu zohrával fakt, že oba štáty susedili s Kapskom a snažili sa udržať nekonfliktné vzťahy.

Obkľúčení nepriateľmi

Zlom nastáva v roku 1867, keď bolo pri rieke Orange objavené nálezisko diamantov. V tejto oblasti vzniklo mesto Kimberley a začalo sa riešiť komu toto územie patrí. Oranžský slobodný štát, ktorý mal o náleziská záujem, poveril Britov nech celú situáciu vyriešia. Británia na rozhorčenie Búrov toto územie anektovala a všetky diamantové polia sa ocitli pod správou Kapskej kolónie.

Od roku 1877 mal Transvaal veľké finančné problémy, ktoré ešte umocňovali hrozbu okolitých kmeňov. Britský minister kolónií Lord Carnarvon sa rozhodol využiť túto situáciu na realizáciu myšlienky spojiť Južnú Afriku do jednej veľkej federácie a bez väčšieho odporu Transvaal anektoval. Netrvalo však dlho a Búri sa otvorene začali búriť proti Britom, tentokrát však so zbraňami.

 

Prepadové komandá

Transvaal nemal žiadnu stálu armádu. Búri sa celé roky spoliehali na systém komanda, podľa ktorého musí byť v prípade konfliktu do armády povolaný každý muž vo veku od 16-60 rokov. Ten si musí priniesť vlastnú zbraň, koňa a jedlo na pár týždňov. Búri boli väčšinou sebestační farmári a v ich životnom štýle hrali pušky a kone veľmi dôležitú rolu.

Prvé výstrely vojny zazneli, keď Búri prepadli konvoj britských posíl, ktorý sa snažil prejsť cez hranice do hlavného mesta Transvaalu, Pretórie. Od 22. decembra do 6. januára boli všetky britské základne v Transvaale napadnuté a dobyté. Na situáciu zareagoval guvernér George Colley, ktorý mal pod svojou správou Transvaal a Nataliu. Povstalci na čele s politikmi Paulom Krugerom, Pietom Joubertom a Marthinom Wesselom  vyhlásili nezávislú republiku Transvaal.

V januári 1881 Colley zhromaždil armádu a napriek radám britskej vlády, ktorá sa snažila konfliktu vyhnúť, vpadol do Transvaalu, aby znovu získal kontrolu nad strateným územím. Colleyho armáda bola ihneď prepadnutá početnejšími oddielmi Búrov neďaleko Dračích vrchov. Skúsení búrski strelci spôsobili Britom ťažké straty a guvernérovi neostala iná možnosť ako sa stiahnuť. Búri si osvojili partizánske taktiky boja a z vrcholkov kopcov ostreľovali britských vojakov, ktorých bolo ľahko vidno z diaľky, vďaka ich výrazným červeným uniformám. Colleyho stíhala porážka za porážkou a vo februári 1881 bolo jasné, že britská vláda vojnu nepodporí. Ešte stále si pamätala na vojnu s kmeňmi Zulu, ktorá bola finančne náročná a u ľudí nepopulárna. Vláda sa pripravovala vyjednávať s Búrmi, ale to nebol prípad Colleyho, ktorý povolal všetkých ostávajúcich mužov do armády a poslednýkrát zaútočil na Transvaal.

Stretneme sa na hore Majuba 

Colley a jeho armáda so silou 400 mužov sa utáborila na hore Majuba neďaleko vojenského tábora Búrov. Netrvalo dlho a Búri zaútočili na pozície Britov taktikou krycej paľby, ktorá bola účinnejšia ako tradičná salvová paľba. Ozbrojení farmári sa rýchlo dostali na vrchol hory, cestou tam im výhodu poskytovala vysoká tráva, v ktorej sa mohli kryť pred nepriateľskou paľbou. Vojaci impéria, ktorí neboli zvyknutí na túto taktiku začali panikáriť. Pravý chaos nastal, keď bol zabitý samotný guvernér Colley. Britské línie sa začali rozpadať, tí, čo nestihli utiecť sa vzdali. Z celkových 400 britských vojakov bolo 92 zabitých, 134 zranených a 59 zajatých. Búri naopak prišli len o dvoch mužov a mali piatich zranených. Po tejto porážke bolo jasné, že vojna je pre impérium prehraná.

Dočasný pokoj

Prvá búrska vojna sa zapísala do histórie ako jedna z najväčších porážok Britského impéria. Briti boli nútení vyjednávať s oveľa slabším súperom a akceptovali búrsku samosprávu pod teoretickým britským dohľadom. Búrom svitalo na lepšie časy. Vybojovali si slobodu a okrem iného objavili v Transvaale začiatkom roku 1886 náleziská zlata. Vďaka novému zdroju príjmov začala lokálna ekonomika prosperovať. Objav tohto drahého kovu sa im však stal osudným. Británia prejavovala veľký záujem o náleziská, čo spôsobovalo napätie medzi impériom a republikami. Toto napätie prerastie do Druhej búrskej vojny a neskôr povedie až ku genocíde. To je však príbeh na inokedy.

Zdroje:

1. NERAD, Filip. 2004. Búrská válka. Praha: Aleš Skřivan, 2004. 240 s. ISBN: 80-86493-13-X