Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Karel Svoboda: "Ukrajine bude trvať desaťročia kým sa dostane do EU a NATO"

zdroj: foreignpolicy.com/ Jonas Roosens
29.3.2022 06:59 Róbert Endrödy ml. / SPE

Ako vojna medzi Ukrajinou a Ruskom pokračuje, začína sa neustále objavovať otázka potenciálneho ukrajinského členstva v Európskej únii a NATO. K jeho dosiahnutiu by však tento východoeurópsky štát musel spĺňať celý rad kritérií. Je však Ukrajina schopná ich splniť? Na túto otázku odpovedá odborník z katedry ruských a východoeurópskych štúdii na Karlovej univerzite v Prahe – Karel Svoboda.


Aké sú reálne šance Ukrajiny na dosiahnutie členstva v EÚ a NATO? 

Čo sa týka Európskej únie, tie šance na získanie členstva sú o niečo vyššie ako v prípade NATO. V oboch prípadoch sa však jedná o veľmi malé nádeje. Pokiaľ by sme ignorovali fakt, že momentálne tam prebieha vojna, tak Ukrajina má stále teritoriálne spory s Ruskom, ktoré ju skrátka budú brzdiť. Ďalším problémom je aj to, že v prípade urovnania konfliktu by krajina musela prejsť dlhým obdobím prípravy, pričom časť štátov EÚ jej členstvo pravdepodobne zamietne. Osobne neverím perspektíve, že by také Nemecko alebo Francúzsko súhlasilo s tým, aby sa Ukrajina pridala do EÚ. Samozrejme, v tomto sa môžem mýliť.

{alt}
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá vyzývala krajiny EU, aby sa prístupové rokovania Ukrajiny začali čo najskôr. zdroj: TASR - tvnoviny.sk

Ako dlho by tento proces trval? 

V oboch prípadoch by sa jednalo o proces trvajúci desiatky rokov. Dokonca aj pred vypuknutím vojny nikto nepredpokladal, že by sa Ukrajina stala členom v priebehu nasledujúcich piatich alebo desiatich rokov. Dôležité budú aj reakcie zo strany Ruska.

Sú tu aj ďalšie faktory, ktoré zabraňujú Ukrajine v členstve? Napríklad vysoká miera korupcie?

Áno, korupcia je jeden z ďalších veľkých problémov. Hlavne čo sa týka energetického sektoru. Za vlády Petra Porošenka síce nastali nejaké zmeny v tomto odvetví. Dokonca aj štátna ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz začala byť konečne zisková. Tá korupcia je však stále veľká na európske pomery. Pokiaľ ju meriame podľa Corruption perception index, tak Ukrajina je na tom stále lepšie ako napríklad Rusko. Ani zďaleka však nedosahuje kvalít západnej alebo strednej Európy. 

Ukrajina dlhodobo zaostáva aj čo sa týka reforiem súdnictva. To môžeme vidieť aj na ukrajinských oligarchoch, ktorí žijú v zahraničí. Tí sa snažia preniesť svoje súdne procesy na Ukrajinu, keďže tam ich môžu oveľa ľahšie kontrolovať. Krajina by taktiež musela prejsť na úplne iný systém fungovania, čo sa týka technických noriem a systému, na ktorom funguje polícia. 

{alt}
Fotografia ukrajinského oligarchu Viktora Pinčuka, ktorý bol obvinený z prijímania úplatkov v hodnote 5 miliónov dolárov mesačne za práva riadiť spoločnosť Ukrnafta, ktorá je z polovice vlastnená štátnym podnikom Naftogazom. zdroj: superyachtfan.com

Keď sa Ukrajina stala členom Východného partnerstva, tak jej to malo pomáhať v zavádzaní reforiem, ktoré sú pre ňu vhodné aj bez členstva v EÚ. Krajina je skrátka len na začiatku dlhej cesty a my nevieme, aký osud čaká tento východoeurópsky štát po skončení vojny, pričom je ťažké niečo predpokladať. Dá sa však povedať, že od roku 2014 urobila Ukrajina istý pokrok, ale ten sa v mnohých prípadoch skrátka zbrzdil a rozhodne tam je ešte veľa problémov, ktoré musia byť vyriešené. 

Ako by členstvo Ukrajiny ovplyvnilo NATO a EÚ? 

Tak vstúpila by tam jedna z najchudobnejších krajín Európy. Dokonca momentálne sa dá hovoriť o nej ako o najchudobnejšom štáte kontinentu podľa hrubého domáceho produktu na hlavu. Budú tým pádom nutné obrovské prostriedky a investície na zvýšenie a priblíženie životnej úrovne aspoň k pomerom chudobnejších krajín EÚ. Súčasná vojna im však v jednej veci môže pomôcť, a to v narušení veľkého množstva oligarchických korupčných väzieb, vďaka čomu môže Ukrajina stavať na novo. Bude to však záležať hlavne na tom, ako celá vojna dopadne. 

Okrem Ukrajiny usilujú o členstvo v EÚ aj Moldavsko a Gruzínsko. Sú ich šance v momentálnej situácii lepšie ako tie ukrajinské? 

O niečo málo asi áno, ale v oboch prípadoch sú základným problémom opäť teritoriálne spory. Na územiach oboch zmienených štátov sa nachádzajú separatistické republiky. V prípade Moldavska to je Podnestersko a v prípade Gruzínska zase Abcházsko a Južné Osetsko. Pokiaľ by obe krajiny vstúpili do EÚ alebo NATO, tak by sa museli vzdať svojich nárokov na tieto územia, čo samozrejme nechcú. To je jeden z kľúčových problémov, ktorý im bráni v integrácii. Momentálne sú tie perspektívy na členstvo síce o niečo lepšie, ale nejedná sa o nič vážne. 

Čo sa týka funkčnosti, Gruzínsko je na tom asi najlepšie, Moldavsku bráni vo vstupe veľmi veľká chudoba. Na druhú stranu tam má obrovský vplyv rumunská lobby, pričom Rumunsko by samo chcelo, aby sa k nemu Moldavsko pripojilo. V oboch prípadoch sa však jedná o to, že nikomu sa nebude chcieť platiť krajinu, ktorá sama na členstvo nie je pripravená. Najprv musia jednotlivé štáty preukázať, že sú schopné fungovať aj bez EÚ, aby tam mohli vstúpiť. Tým pádom Gruzínsko je na tom o trochu lepšie, ale to neznamená, že by bolo nejako blízko k dosiahnutiu členstva. 

Dá sa očakávať, že Rusko bude proti členstvu Ukrajiny v EÚ rovnako vyhranené ako v prípade členstva v NATO? 

Ruská vláda síce tvrdila, že by im členstvo Ukrajiny v EÚ nevadilo, dovolím si však tvrdiť, že ide skôr o rétorickú polohu, ktorá s realitou nemá nič spoločného. Rusko oponovalo už len podpísaniu asociačných dohôd s EÚ v roku 2013. Reagovalo na to vyvinutím extrémneho tlaku vrátane ekonomických blokád a vyhrážok. Ich tvrdenie, že by s tým problém nemali, sa nedá brať príliš vážne. Ukrajinu by členstvo vytiahlo z ruskej sféry vplyvu, čiže rozhodne by im to nevyhovovalo. 

 

Rubrika: Rozhovory


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Čecenský vodca chce vyslať do bojov na Ukrajine svojich neplnoletých synov

Synovia Ramzana Kadyrova majú 14, 15 a 16 rokov a podľa jeho príspevku na platforme Telegram začali vojenský výcvik, keď boli oveľa mladší, a teraz je čas, aby zažili ozajstný boj. včera o 20:00 - RUSKO / SITA


Darcovia sa Ukrajine zložili na tank

Na zaobstaranie modernizovaného tanku T-72 Avenger, ktorý dostal meno Tomáš, prispelo 11 288 darcov. včera o 19:25 - ČR / SITA


Odvolali veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Alexandra Žuravľova by mal nahradiť generálporučík Roman Berdnikov. včera o 18:58 - RUSKO / SITA


Štátna duma schválila pakty o pripojení ukrajinských regiónov

Poslanci v dolnej komore parlamentu odobrili všetky štyri pakty jednohlasne. včera o 18:35 - RUSKO / SITA


Do konca volebného obdobia nebude kandidovať na žiadnu funkciu v parlamente

Taraba povedal, že nemá problém podporiť kohokoľvek z opozície na post podpredsedu parlamentu. včera o 18:30 - TARABA / SITA


Rezort zdravotníctva sa v nasledujúcom období sústredí na upokojenie situácie a rokovanie s lekármi

Voči lekárom, ktorí podali výpovede, nebudú zamestnávatelia uplatňovať žiadne sankcie. včera o 18:23 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Český minister vnútra povedal, že so zrušením kontrol chcú počkať, až kým sa rozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky. včera o 18:02 - ČR / SITA


Únia si po „nezákonnej“ anexii ukrajinských území predvolala ruských veľvyslancov

Potvrdil to slovenský hovorca EÚ Peter Stano. včera o 17:53 - EÚ / SITA


Riaditeľa Zaporižžskej jadrovej elektrárne pustili na slobodu

Ihora Murašova v piatok v noci zadržala ruská hliadka. včera o 17:48 - UKRAJINA / SITA


Únia podpísala balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že je „vďačný“ predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre obchod Valdisovi Dombrovskisovi „za takéto rozhodnutie“. včera o 17:17 - EÚ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. októbra