Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Karel Svoboda: „Pokiaľ sa Ukrajina pokúsi dobyť Krym, Rusko ho bude brániť jadrovými hlavicami.“

zdroj: TASS/Sergei Malgavko
20.5.2022 08:27 Róbert Endrödy ml. / SPE

Už sú to pomaly tri mesiace, čo ruské sily prekročili hranice Ukrajiny a započali tak dodnes trvajúcu vojnu s východným susedom Slovenska. Napriek rýchlemu počiatočnému prieniku narážajú ruské sily na čím ďalej tým väčšie problémy. Okrem toho, že došlo k stiahnutiu ruských síl z Kyjevskej oblasti sa Ukrajincom úspešne darí vytláčať nepriateľov z okolia Charkova. Aké scenáre priebehu konfliktu sa v tejto situácii dajú predpokladať? Znamenalo by víťazstvo Ukrajiny aj návrat Krymu pod ich centrálnu vládu? A bude mať táto vojna vôbec víťaza? Na tieto otázky odpovedá odborník z katedry ruských a východoeurópskych štúdii na Karlovej univerzite v Prahe – Karel Svoboda.


Od ruského stiahnutia z kyjevskej oblasti sa hlavné boje presunuli na východný a južný front. Ktorej zo strán sa v momentálnej situácii darí na bojisku lepšie?

To sa veľmi ťažko určuje. Ukrajincom sa darí vytláčať ruské jednotky z charkovskej oblasti. To je však spôsobené aj tým, že Moskva sa sústreďuje momentálne na donbaský front, kde zosilňuje svoj tlak. Rusi tam síce nepostupujú epochálnou rýchlosťou, jedná sa o niekoľko kilometrov denne a niekedy ani to nie. Na druhú stranu, tento pomalý postup môže byť pre Ukrajinu horší v tom zmysle, že ruské jednotky dôkladnejšie zaisťujú svoje pozície. Porovnajme si to so začiatkom invázie, keď Rusi postupovali štýlom „my ideme, vy utekajte.“ Ukrajinci sa rýchleho postupu nezľakli a napádali ich logistické a zásobovacie trasy. Rusko sa pomalším, ale dôkladnejším postupom snaží tomuto zabrániť, i keď nie som si istý, do akej miery úspešne. 

Ukrajina obviňuje Rusko z toho, že chce v Chersone vyhlásiť ďalšiu separatistickú republiku na spôsob Donetska a Luhansku. Dá sa očakávať takýto krok?

Je to dosť pravdepodobné. Dokonca už bolo vyhlásené, že chersonská oblasť by mala byť pripojená k Rusku bez referenda. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov musí podľa vlastných slov, túto možnosť ešte rozpracovať s právnikmi, aby to bolo legálne, ale o nejakej legalite nemôže byť vôbec reč. Rusko sa však rozhodne na tento krok chystá. 

{alt}
Fotografie ukrajinských civilistov z Rusmi okupovaného Chersonu. Ukrajinci opakovane protestovali proti ruskej okupácii. zdroj: BBC.com

Zmenilo Rusko svoje kľúčové ciele od počiatku konfliktu? 

Je ťažké povedať, aké boli počiatočné ciele Ruska. Momentálne sa snaží o pripojenie čo najväčších území južnej a východnej Ukrajiny k svojej domovine. Či toto bol však ich prvotný cieľ je otázne. Podľa môjho osobného názoru sa Rusi od počiatku snažili dobyť Kyjev s minimálnymi stratami, čo im nevyšlo a teraz je ich hlavným cieľom to, aby deklarovali víťazstvo v podobe nejakých územných ziskov, ale je rozhodne vidieť, že toto nebol ich najväčší cieľ. 

{alt}
Ukrajinskí vojaci mávajú vlajkami svojej domoviny na kontrolnom stanovišti v Buči, ktorá sa nachádza na predmestí Kyjeva. Ukrajinci viac ako mesiac odolávali ruským vojskám v obliehanom hlavnom meste. zdroj: Rodrigo Abd - AP news

Dá sa predpokladať, že ak by Ukrajina vojnu vyhrala, došlo by k znovu začleneniu Donetska a Luhansku pod ich centrálnu vládu? A ako to bude vyzerať s Krymom? Pripadá vôbec do úvahy, aby sa ho Rusko vzdalo? 

Bavíme sa tu o tom, či jedna zo strán vyhrá, ale je ťažké definovať, čo to vlastne znamená. Pokiaľ je víťazstvo pre Ukrajinu to, že získa naspäť oblasti Donetsku a Luhansku alebo znovuzískanie Krymu, ktorý bude Rusko brániť za každú cenu. Keďže na rozdiel od Luhanskej či Donetskej republiky považujú tento polostrov v čiernom mori za svoje územie a na jeho obranu môžu použiť aj jadrové zbrane. Čiže pokiaľ sa tento velikán východnej Európy nerozpadne, či už mocensky alebo teritoriálne, Ukrajinci skrátka nemôžu pomyslieť na to, že si vezmú naspäť Krym. 

V minulosti hovoril Putin o tom, že chce vytvoriť jednotky z cudzineckých dobrovoľníkov. Podarilo sa mu to? 

Rusi robili niekoľko náborov napríklad v Stredoafrickej republike a Mali. Pokiaľ však viem, tak žiadni dobrovoľníci z týchto krajín sa tam neobjavili. Na Ukrajinu posielajú klasických žoldnierov z Wagnerovej armády a taktiež jednotky, ktoré majú v Sýrii. Ale nedá sa očakávať, že by došlo k príchodu nejakého veľkého pluku dobrovoľníkov z krajín Afriky alebo Stredného východu. Zatiaľ neboli hlásení žiadni cudzojazyční dobrovoľníci. Rusi na Ukrajinu posielajú hlavne vojakov zo svojich vlastných provincií. 

Bielorusko sa stále nezapojilo do konfliktu, a to napriek tomu, že ruské sily zaútočili na Ukrajinu z jeho územia. Je v tejto situácii možné predpokladať zapojenie bieloruských jednotiek do vojny a pokiaľ áno, mohlo by to zmeniť priebeh konfliktu? 

Bielorusi sa konfliktu chcú vyhnúť. Prezident Lukašenko by dokázal na front poslať maximálne 20 tisíc mužov, pričom samotná armáda je relikt Sovietskeho zväzu a jej bojaschopnosť je výrazne nižšia ako tej ruskej. Lukašenko by tam zároveň musel poslať tie najschopnejšie jednotky, ale ani on sám si nie je istý svojou pozíciou. Od začiatku konfliktu tam nastali extrémne represie a v momentálnej situácii ho podporuje asi 10-15% obyvateľstva, toto už tak kritické číslo by v prípade angažovania sa vo vojne mohlo ešte viac klesnúť.  

{alt}
V posledných dňoch zvyšovali bieloruské jednotky svoju aktivitu na ukrajinských hraniciach. Podľa britského rezortu obrany je cieľom krokov Minsku pútať ukrajinské jednotky, aby ich nemohli nasadiť na podporu operácií na Donbase. zdroj: ukrinforum.net

Aký budúci priebeh konfliktu môžeme očakávať? Dôjde skôr k stiahnutiu ruskej armády alebo k vyčerpaniu Ukrajincov?

Momentálne sú vyčerpané obe strany, otázne je, ktorá to vydrží dlhšie. Rusi pravdepodobne neprídu o živú silu. Oni síce tvrdili, že tam nepošlú vojakov so základnou službou. Tí ale môžu podpísať kontrakt, čo vo veľa prípadoch aj urobia, kvôli silnému nátlaku, keďže súčasná situácia v krajine im neposkytuje lepšie spôsoby obživy. Samozrejme ten počet mužov čo narukujú je tiež obmedzený. 

Môže nastať taktiež scenár, keď ani jedna zo strán nebude mať dosť síl, aby urobila nejaký definitívny prelom. Takže je možné očakávať vzájomné ostreľovanie, budú tam tiež nejaké väčšie ofenzívy, ale predstava, že by jedna z nepriateľských armád vyrazila a zastavila sa až v Kyjeve, či Moskve je momentálne nereálna. Rusi museli obmedziť svoje ciele, pretože narazili na kvalitnejšie vojsko, ako očakávali. Pravdepodobne predpokladali, že ukrajinská armáda na tom bude rovnako ako v roku 2014, čo znamená extrémne skorumpovaná, chaotická a dezorganizovaná. Nakoniec však narazili na vojsko, ktoré v istých smeroch zodpovedá kvalitám NATO. Pričom tie štandardy sú vyššie, čo sa týka mnohých smerov, vrátane riadenia stratégie a taktiky. Toto bolo pre Rusov veľmi nepríjemné prekvapenie a skrátka aj ruské zbrane sa vo veľa smeroch tým západným nevyrovnajú.

Rubrika: Rozhovory


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Prezidentom bankovej asociácie sa stal Peter Krutil zo Slovenskej sporiteľne

Vo funkcii nahradil doterajšieho prezidenta Alexandra Rescha z VÚB. pred 20 min. - BANKY / SITA


Únia a Singapur podpísali dohodu o digitálnom partnerstve

Obe strany sa dohodli na spolupráci v kriticky dôležitých oblastiach, ako sú polovodiče, dôveryhodné toky dát, uľahčovanie digitálneho obchodu, digitálne zručnosti zamestnancov a digitálna transformácia firiem a verejných služieb. pred 30 min. - EÚ / SITA


Komisia a OECD predstavili prvé onkologické profily jednotlivých krajín

Rakovina je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ a spôsobuje až 26 % všetkých úmrtí. pred hodinou - EÚ / SITA


Počet pasažierov hlavných nemeckých letísk sa vlani medziročne viac ako zdvojnásobil

Cez hlavné nemecké letiská vlani prešlo zhruba 155,2 milióna cestujúcich. Oproti roku 2021 to bolo o 111 percent viac. pred 2 hod. - NEMECKO / SITA


Rozviedka predpovedá intenzívne boje počas najbližších dvoch mesiacov

Rusi podľa ukrajinskej rozviedky pochopili, že medzinárodná podpora Ukrajiny sa zvyšuje a že „ďalší Ramstein príde čoskoro“. pred 2 hod. - UKRAJINA / SITA


Začala sa výstavba bulharsko-srbského prepojenia plynovodov

Cieľom prepojenia je dopravovať plyn z Azerbajdžanu a zároveň poskytnúť Srbsku prístup k prístavom v Grécku importujúcim skvapalnený zemný plyn. pred 2 hod. - BULHARSKO / SITA


Európski ministri životného prostredia vyzývajú Európsku komisiu na zachovanie ochrany vlka

K Budajovej iniciatíve sa pripojilo 11 členských štátov EÚ, a to Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. pred 2 hod. - MŽP / SITA


Ku školskému vlaku z Lipian nadviazali autobusy

Dôvodom je prispôsobenie autobusovej dopravy k zavedenému rannému vlaku na trase Lipany – Prešov. pred 2 hod. - LIPANY / SITA


V tomto volebnom období už 17-krát zabránili obmedzeniu alebo úplnému zákazu interrupcií

Poslankyňa strany Sloboda a Solidarita Jana Bittó Cigániková tvrdí, že program 81. schôdze Národnej rady SR neschválili, pretože bojovali za práva žien. pred 2 hod. - BITTÓ CIGÁNIKOVÁ / SITA


Kontroly na hraniciach so Slovenskom skončia 4. februára

Po stredajšom rokovaní českej vlády to oznámil minister vnútra Vít Rakušan. o 15:05 - ČR / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 1. februára

1.2.1844 Narodeniny

JURAJ PETRUŠKIN-KELLO

Pred 179 rokmi sa v Bardejove narodil evanjelický kňaz, spisovateľ a pedagóg JURAJ PETRUŠKIN-KELLO. Zomrel 3.1.1898.
1.2.1878 Narodeniny

MILAN HODŽA

Pred 145 rokmi sa v Sučanoch narodil novinár, publicista, vysokoškolský pedagóg, štátnik, poslanec uhorského snemu, podpredseda SNS, zakladateľ a redaktor Slovenského denníka a Slovenského týždenníka, jediný medzivojnový premiér ČSR slovenskej národnosti MILAN HODŽA. Známe je aj jeho hlavné dielo Federation in Central Europe, v ktorom rozpracoval svoju koncepciu federácie stredoeurópskych národov. Zomrel 27.6.1944 v USA - Clearwater.
1.2.1912 Narodeniny

JÁN SVETLÍK

Pred 111 rokmi sa v Hybiach narodil architekt a pedagóg JÁN SVETLÍK, ktorého najznámejším projektom je bratislavský Slavín. Zomrel 8.12.1997.
1.2.1923 Narodeniny

HENRICH HOFFSTÄDTER

Pred 100 rokmi sa v Rimavskej Sobote narodil tanečník HENRICH HOFFSTÄDTER, bývalý sólista baletu Štátneho divadla v Košiciach. Zomrel 7.4.1994.
1.2.1933 Narodeniny

ERNEST WEIDLER

Pred 90 rokmi sa v Ružomberku narodila publicista a známy rozhlasový moderátor a redaktor ERNEST WEIDLER. Zomrel 14.10.2012.
1.2.1952 Narodeniny

DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ

Pred 71 rokmi sa v Bratislave narodila poetka, spisovateľka a dramaturgička DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru bola na toto prestížne ocenenie nominovaná v roku 2005 ako jedna z dvoch Sloveniek. Zomrela 26.8.2008.
1.2.1837 Udalosť

Ľudovít Štúr sa stal námestník profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej

Pred 186 rokmi ustanovil dištriktuálny konvent Ľudovíta Štúra za námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej na bratislavskom lýceu.