Diskusia: Karel Svoboda: „Pokiaľ sa Ukrajina pokúsi dobyť Krym, Rusko ho bude brániť jadrovými hlavicami.“
Už sú to pomaly tri mesiace, čo ruské sily prekročili hranice Ukrajiny a započali tak dodnes trvajúcu vojnu s východným susedom Slovenska. Napriek rýchlemu počiatočnému prieniku narážajú ruské sily na čím ďalej tým väčšie problémy. Okrem toho, že došlo k stiahnutiu ruských síl z Kyjevskej oblasti sa Ukrajincom úspešne darí vytláčať nepriateľov z okolia Charkova. Aké scenáre priebehu konfliktu sa v tejto situácii dajú predpokladať? Znamenalo by víťazstvo Ukrajiny aj návrat Krymu pod ich centrálnu vládu? A bude mať táto vojna vôbec víťaza? Na tieto otázky odpovedá odborník z katedry ruských a východoeurópskych štúdii na Karlovej univerzite v Prahe – Karel Svoboda.
Od ruského stiahnutia z kyjevskej oblasti sa hlavné boje presunuli na východný a južný front. Ktorej zo strán sa v momentálnej situácii darí na bojisku lepšie?
To sa veľmi ťažko určuje. Ukrajincom sa darí vytláčať ruské jednotky z charkovskej oblasti. To je však spôsobené aj tým, že Moskva sa sústreďuje momentálne na donbaský front, kde zosilňuje svoj tlak. Rusi tam síce nepostupujú epochálnou rýchlosťou, jedná sa o niekoľko kilometrov denne a niekedy ani to nie. Na druhú stranu, tento pomalý postup môže byť pre Ukrajinu horší v tom zmysle, že ruské jednotky dôkladnejšie zaisťujú svoje pozície. Porovnajme si to so začiatkom invázie, keď Rusi postupovali štýlom „my ideme, vy utekajte.“ Ukrajinci sa rýchleho postupu nezľakli a napádali ich logistické a zásobovacie trasy. Rusko sa pomalším, ale dôkladnejším postupom snaží tomuto zabrániť, i keď nie som si istý, do akej miery úspešne.
Ukrajina obviňuje Rusko z toho, že chce v Chersone vyhlásiť ďalšiu separatistickú republiku na spôsob Donetska a Luhansku. Dá sa očakávať takýto krok?
Je to dosť pravdepodobné. Dokonca už bolo vyhlásené, že chersonská oblasť by mala byť pripojená k Rusku bez referenda. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov musí podľa vlastných slov, túto možnosť ešte rozpracovať s právnikmi, aby to bolo legálne, ale o nejakej legalite nemôže byť vôbec reč. Rusko sa však rozhodne na tento krok chystá.
Zmenilo Rusko svoje kľúčové ciele od počiatku konfliktu?
Je ťažké povedať, aké boli počiatočné ciele Ruska. Momentálne sa snaží o pripojenie čo najväčších území južnej a východnej Ukrajiny k svojej domovine. Či toto bol však ich prvotný cieľ je otázne. Podľa môjho osobného názoru sa Rusi od počiatku snažili dobyť Kyjev s minimálnymi stratami, čo im nevyšlo a teraz je ich hlavným cieľom to, aby deklarovali víťazstvo v podobe nejakých územných ziskov, ale je rozhodne vidieť, že toto nebol ich najväčší cieľ.
Dá sa predpokladať, že ak by Ukrajina vojnu vyhrala, došlo by k znovu začleneniu Donetska a Luhansku pod ich centrálnu vládu? A ako to bude vyzerať s Krymom? Pripadá vôbec do úvahy, aby sa ho Rusko vzdalo?
Bavíme sa tu o tom, či jedna zo strán vyhrá, ale je ťažké definovať, čo to vlastne znamená. Pokiaľ je víťazstvo pre Ukrajinu to, že získa naspäť oblasti Donetsku a Luhansku alebo znovuzískanie Krymu, ktorý bude Rusko brániť za každú cenu. Keďže na rozdiel od Luhanskej či Donetskej republiky považujú tento polostrov v čiernom mori za svoje územie a na jeho obranu môžu použiť aj jadrové zbrane. Čiže pokiaľ sa tento velikán východnej Európy nerozpadne, či už mocensky alebo teritoriálne, Ukrajinci skrátka nemôžu pomyslieť na to, že si vezmú naspäť Krym.
V minulosti hovoril Putin o tom, že chce vytvoriť jednotky z cudzineckých dobrovoľníkov. Podarilo sa mu to?
Rusi robili niekoľko náborov napríklad v Stredoafrickej republike a Mali. Pokiaľ však viem, tak žiadni dobrovoľníci z týchto krajín sa tam neobjavili. Na Ukrajinu posielajú klasických žoldnierov z Wagnerovej armády a taktiež jednotky, ktoré majú v Sýrii. Ale nedá sa očakávať, že by došlo k príchodu nejakého veľkého pluku dobrovoľníkov z krajín Afriky alebo Stredného východu. Zatiaľ neboli hlásení žiadni cudzojazyční dobrovoľníci. Rusi na Ukrajinu posielajú hlavne vojakov zo svojich vlastných provincií.
Bielorusko sa stále nezapojilo do konfliktu, a to napriek tomu, že ruské sily zaútočili na Ukrajinu z jeho územia. Je v tejto situácii možné predpokladať zapojenie bieloruských jednotiek do vojny a pokiaľ áno, mohlo by to zmeniť priebeh konfliktu?
Bielorusi sa konfliktu chcú vyhnúť. Prezident Lukašenko by dokázal na front poslať maximálne 20 tisíc mužov, pričom samotná armáda je relikt Sovietskeho zväzu a jej bojaschopnosť je výrazne nižšia ako tej ruskej. Lukašenko by tam zároveň musel poslať tie najschopnejšie jednotky, ale ani on sám si nie je istý svojou pozíciou. Od začiatku konfliktu tam nastali extrémne represie a v momentálnej situácii ho podporuje asi 10-15% obyvateľstva, toto už tak kritické číslo by v prípade angažovania sa vo vojne mohlo ešte viac klesnúť.
Aký budúci priebeh konfliktu môžeme očakávať? Dôjde skôr k stiahnutiu ruskej armády alebo k vyčerpaniu Ukrajincov?
Momentálne sú vyčerpané obe strany, otázne je, ktorá to vydrží dlhšie. Rusi pravdepodobne neprídu o živú silu. Oni síce tvrdili, že tam nepošlú vojakov so základnou službou. Tí ale môžu podpísať kontrakt, čo vo veľa prípadoch aj urobia, kvôli silnému nátlaku, keďže súčasná situácia v krajine im neposkytuje lepšie spôsoby obživy. Samozrejme ten počet mužov čo narukujú je tiež obmedzený.
Môže nastať taktiež scenár, keď ani jedna zo strán nebude mať dosť síl, aby urobila nejaký definitívny prelom. Takže je možné očakávať vzájomné ostreľovanie, budú tam tiež nejaké väčšie ofenzívy, ale predstava, že by jedna z nepriateľských armád vyrazila a zastavila sa až v Kyjeve, či Moskve je momentálne nereálna. Rusi museli obmedziť svoje ciele, pretože narazili na kvalitnejšie vojsko, ako očakávali. Pravdepodobne predpokladali, že ukrajinská armáda na tom bude rovnako ako v roku 2014, čo znamená extrémne skorumpovaná, chaotická a dezorganizovaná. Nakoniec však narazili na vojsko, ktoré v istých smeroch zodpovedá kvalitám NATO. Pričom tie štandardy sú vyššie, čo sa týka mnohých smerov, vrátane riadenia stratégie a taktiky. Toto bolo pre Rusov veľmi nepríjemné prekvapenie a skrátka aj ruské zbrane sa vo veľa smeroch tým západným nevyrovnajú.
Rubrika: Rozhovory