Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Juhoafrický jadrový progam alebo prečo sa JAR zbavila svojho jadrového arzenálu

zdroj: africsis.org
17.6.2022 07:00 Róbert Endrödy ml. / SPE

Obdobie studenej vojny je neodmysliteľne spojené s jadrovým zbrojením. Napriek tomu, že vojna skončila a došlo k odzbrojeniu, štáty ako USA, Rusko, Čína, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo si svoj jadrový arzenál ponechali. Existuje však výnimka. Štát, ktorý sa vzdal jadrových zbraní, a tým bola Juhoafrická republika. Obyvatelia tejto krajiny sa dodnes pýšia touto službou, ale prečo mala JAR vôbec jadrový arzenál?


Apartheid v ohrození

Od roku 1948 bola v Juhoafrickej republike uplatňovaná politika apartheidu, spočívajúca v rasovej segregácii. Belošská menšina, ktorá vtedy tvorila okolo 20 % populácie krajiny vládla černošskej väčšine. Obyvatelia afrického pôvodu mali zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl, nemocníc a iných zariadení či verejne prístupných miest určených belochom, pričom nemali ani právo voliť.

Systém rasovej segregácie pobúril OSN, ktorá počas 60. rokov prijala rezolúciu 1761 odsudzujúcu juhoafrickú politiku apartheidu a vyzývala členské štáty OSN k prerušeniu obchodných a vojenských stykov s JAR. Toto však nemalo až taký dopad ako expanzívna politika ZSSR v oblasti Južnej Afriky počiatkom 70. rokov. Sovieti podporovali oslobodenecké hnutia v afrických kolóniách, pričom im zabezpečovali zbrane a výcvik. Ich cieľom bolo získať priamu alebo nepriamu kontrolu nad väčšinou krajín v regióne.

Zlomovým bodom sovietskej expanzie bola občianska vojna v Angole, kde proti sebe stáli komunistické hnutie MPLA a pravicová UNITA. MPLA podporovali Sovietsky zväz a Kuba, ktorá do krajiny vyslala 30-tisíc svojich vojakov. UNITA naopak získala podporu od USA, Číny a JAR. Juhoafrické armádne jednotky dokonca spustili intervenciu do Angoly a bojovali na strane UNIT-y. Boli však porazené kubánskymi oddielmi, pričom v tej dobe bolo jasné, že vojna je prehraná. JAR sa čím ďalej tým viac ocitala v izolácii. Okolité štáty sa dostali pod sovietsky vplyv, západné krajiny sa rozhodli pretrhať väzby s Juhoafrickou republikou kvôli politike apartheidu. Vláda sa tak začala obávať, že v prípade nepriateľskej invázie JAR skolabuje.

Výroba jadrových hlavíc

Strach z agresie okolitých štátov, ktoré boli pod sovietskym vplyvom, donútil vládu JAR pod vedením premiéra Johna Vorstera a neskôr Pietera Willema Botha, uvažovať o možnosti vytvorenia jadrového arzenálu. Podľa tvrdení bývalého prezidenta de Klerka, jadrové hlavice neboli nikdy určené na použitie a mali fungovať ako odstrašujúci prostriedok.

De Klerk vlastníctvo jadrových zbraní odôvodnil slovami: „Zdalo sa, že ak máme jadrové zbrane, a ak by sme v prípade krízy odhalili, že ich máme, zmenilo by to politický scenár a USA a ďalšie západné krajiny by mohli zasiahnuť a pomôcť Južnej Afrike.“a pomôcť Južnej Afrike.”

{alt}
Juhoafrické jadrové hlavice nachádzajúce sa v opustenom závode na výrobu jadrových bomb neďaleko Pretorie. zdroj: Atominfo.ru


Už v roku 1948 sa JAR zaujímala o atómovú energiu a s ňou spojený ťažobný, obchodný a energetický priemysel, ktorý sa okolo nej dal vybudovať. Vláda kúpila svoj prvý jadrový reaktor od USA v roku 1957. Zatiaľ čo oficiálne sa účel jadrového programu zmenil z mierového na vojenský až v roku 1977, správy amerických tajných služieb ukazujú, že Juhoafrická republika formálne začala budovať svoj jadrový arzenál už v roku 1973. Od testovania týchto zbraní im spočiatku bránil silný medzinárodný tlak. V roku 1982 už JAR vyvinula a postavila svoju prvú jadrovú hlavicu a do roku 1989 ich mala šesť, z ktorých každá obsahovala 55 kg obohateného uránu. Ich výbušný ekvivalent sa rovnal 19 kilotonám TNT.

Koniec jadrových zbraní

Kvôli zahraničnému aj domácemu tlaku bolo už v roku 1989 jasné, že éra apartheidu sa chýli ku koncu. Biela menšina sa však obávala toho, čo by sa stalo, keby sa jadrový arzenál dostal do rúk budúcej vlády tvorenej prevažne čiernymi Afričanmi. Nakoniec sa rozhodla jadrových zbraní zbaviť.  V roku 1989  posledná apartheidová vláda oficiálne ukončila jadrový program a Južná Afrika sa v roku 1991 pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

Do roku 1994 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že všetky jadrové zbrane boli zlikvidované. Juhoafrická republika odvtedy propaguje zbavovanie sa jadrového arzenálu. V roku 1996 sa pripojila k ďalším africkým národom a spolu s nimi vyhlásila Afriku za zónu bez jadrových zbraní prostredníctvom zmluvy z Pelindaba, pomenovanej po starom výskumnom zariadení v JAR.

Africká komisia pre jadrovú energiu (AFCONE) zriadená s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé štáty Afriky dodržiavali svoje záväzky v zmluve má dokonca sídlo v hlavnom meste JAR – Pretórii.  Prvý postapartheidový prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandel podporoval myšlienku, aby sa jadrové veľmoci vzdali svojich ničivých zbraní a na Valnom zhromaždení OSN z roku 1998 argumentoval proti ich používaniu slovami: „Musíme si položiť otázku, ktorá môže znieť naivne pre tých, ktorí vypracovali sofistikované argumenty na ospravedlnenie svojho odmietnutia eliminovať tieto hrozné a desivé zbrane hromadného ničenia – prečo ich vôbec potrebujú!  V skutočnosti nie je možné poskytnúť žiadnu racionálnu odpoveď, ktorá by uspokojivým spôsobom vysvetlila, čo je nakoniec dôsledkom nečinnosti studenej vojny a pripútanosti k použitiu hrozby hrubej sily, aby sa potvrdila nadradenosť niektorých štátov pred ostatnými.“

1. ICAN. 2019. South Africa: from nuclear armed state to disarmament hero. Ženeva: ICAN, 2019. Dostupné online: TU
2. World101. 2020. South Africa: Why Countries Acquire and Abandon Nuclear Bombs. Washington: World101, 2020. Dostupné online: TU

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady v čase mieru

Na Slovensku je dlhodobo zaznamenávaný nárast hybridného pôsobenia Ruskej federácie ako aj ďalších aktérov, a preto je potrebné posilniť odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám. pred 30 min. - NR SR / SITA


Ekonomický inštitút Ifo očakáva, že Európska centrálna banka opäť zvýši úroky

Expert inštitútu Ifo pre oblasť inflácie Sascha Möhrle odhaduje, že do leta úroková sadzba stúpne na 4 percentá. pred 30 min. - NEMECKO / SITA


Slovakia Travel bude lákať turistov na návštevu Slovenska aj na veľtrhoch a výstavách v zahraničí

Na zabezpečenie účasti na podujatiach cestovného ruchu v tomto a budúcom roku plánuje použiť predbežne 1,3 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty. pred 30 min. - TURIZMUS / SITA


Otvára sa tretí ročník ceny Atlas za zásluhy v ochrane prírody

Tento rok bude novinkou cena za detský enviročin a ocenenie na základe hlasovania verejnosti. pred hodinou - ENVIRO / SITA


Prezidentom bankovej asociácie sa stal Peter Krutil zo Slovenskej sporiteľne

Vo funkcii nahradil doterajšieho prezidenta Alexandra Rescha z VÚB. pred hodinou - BANKY / SITA


Únia a Singapur podpísali dohodu o digitálnom partnerstve

Obe strany sa dohodli na spolupráci v kriticky dôležitých oblastiach, ako sú polovodiče, dôveryhodné toky dát, uľahčovanie digitálneho obchodu, digitálne zručnosti zamestnancov a digitálna transformácia firiem a verejných služieb. pred 2 hod. - EÚ / SITA


Komisia a OECD predstavili prvé onkologické profily jednotlivých krajín

Rakovina je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ a spôsobuje až 26 % všetkých úmrtí. pred 2 hod. - EÚ / SITA


Počet pasažierov hlavných nemeckých letísk sa vlani medziročne viac ako zdvojnásobil

Cez hlavné nemecké letiská vlani prešlo zhruba 155,2 milióna cestujúcich. Oproti roku 2021 to bolo o 111 percent viac. pred 2 hod. - NEMECKO / SITA


Rozviedka predpovedá intenzívne boje počas najbližších dvoch mesiacov

Rusi podľa ukrajinskej rozviedky pochopili, že medzinárodná podpora Ukrajiny sa zvyšuje a že „ďalší Ramstein príde čoskoro“. pred 2 hod. - UKRAJINA / SITA


Začala sa výstavba bulharsko-srbského prepojenia plynovodov

Cieľom prepojenia je dopravovať plyn z Azerbajdžanu a zároveň poskytnúť Srbsku prístup k prístavom v Grécku importujúcim skvapalnený zemný plyn. o 15:35 - BULHARSKO / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 1. februára

1.2.1844 Narodeniny

JURAJ PETRUŠKIN-KELLO

Pred 179 rokmi sa v Bardejove narodil evanjelický kňaz, spisovateľ a pedagóg JURAJ PETRUŠKIN-KELLO. Zomrel 3.1.1898.
1.2.1878 Narodeniny

MILAN HODŽA

Pred 145 rokmi sa v Sučanoch narodil novinár, publicista, vysokoškolský pedagóg, štátnik, poslanec uhorského snemu, podpredseda SNS, zakladateľ a redaktor Slovenského denníka a Slovenského týždenníka, jediný medzivojnový premiér ČSR slovenskej národnosti MILAN HODŽA. Známe je aj jeho hlavné dielo Federation in Central Europe, v ktorom rozpracoval svoju koncepciu federácie stredoeurópskych národov. Zomrel 27.6.1944 v USA - Clearwater.
1.2.1912 Narodeniny

JÁN SVETLÍK

Pred 111 rokmi sa v Hybiach narodil architekt a pedagóg JÁN SVETLÍK, ktorého najznámejším projektom je bratislavský Slavín. Zomrel 8.12.1997.
1.2.1923 Narodeniny

HENRICH HOFFSTÄDTER

Pred 100 rokmi sa v Rimavskej Sobote narodil tanečník HENRICH HOFFSTÄDTER, bývalý sólista baletu Štátneho divadla v Košiciach. Zomrel 7.4.1994.
1.2.1933 Narodeniny

ERNEST WEIDLER

Pred 90 rokmi sa v Ružomberku narodila publicista a známy rozhlasový moderátor a redaktor ERNEST WEIDLER. Zomrel 14.10.2012.
1.2.1952 Narodeniny

DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ

Pred 71 rokmi sa v Bratislave narodila poetka, spisovateľka a dramaturgička DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru bola na toto prestížne ocenenie nominovaná v roku 2005 ako jedna z dvoch Sloveniek. Zomrela 26.8.2008.
1.2.1837 Udalosť

Ľudovít Štúr sa stal námestník profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej

Pred 186 rokmi ustanovil dištriktuálny konvent Ľudovíta Štúra za námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej na bratislavskom lýceu.