Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Juhoafrický jadrový progam alebo prečo sa JAR zbavila svojho jadrového arzenálu

zdroj: africsis.org
17.6.2022 07:00 Róbert Endrödy ml. / SPE Pridať komentár

Obdobie studenej vojny je neodmysliteľne spojené s jadrovým zbrojením. Napriek tomu, že vojna skončila a došlo k odzbrojeniu, štáty ako USA, Rusko, Čína, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo si svoj jadrový arzenál ponechali. Existuje však výnimka. Štát, ktorý sa vzdal jadrových zbraní, a tým bola Juhoafrická republika. Obyvatelia tejto krajiny sa dodnes pýšia touto službou, ale prečo mala JAR vôbec jadrový arzenál?


Apartheid v ohrození

Od roku 1948 bola v Juhoafrickej republike uplatňovaná politika apartheidu, spočívajúca v rasovej segregácii. Belošská menšina, ktorá vtedy tvorila okolo 20 % populácie krajiny vládla černošskej väčšine. Obyvatelia afrického pôvodu mali zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl, nemocníc a iných zariadení či verejne prístupných miest určených belochom, pričom nemali ani právo voliť.

Systém rasovej segregácie pobúril OSN, ktorá počas 60. rokov prijala rezolúciu 1761 odsudzujúcu juhoafrickú politiku apartheidu a vyzývala členské štáty OSN k prerušeniu obchodných a vojenských stykov s JAR. Toto však nemalo až taký dopad ako expanzívna politika ZSSR v oblasti Južnej Afriky počiatkom 70. rokov. Sovieti podporovali oslobodenecké hnutia v afrických kolóniách, pričom im zabezpečovali zbrane a výcvik. Ich cieľom bolo získať priamu alebo nepriamu kontrolu nad väčšinou krajín v regióne.

Zlomovým bodom sovietskej expanzie bola občianska vojna v Angole, kde proti sebe stáli komunistické hnutie MPLA a pravicová UNITA. MPLA podporovali Sovietsky zväz a Kuba, ktorá do krajiny vyslala 30-tisíc svojich vojakov. UNITA naopak získala podporu od USA, Číny a JAR. Juhoafrické armádne jednotky dokonca spustili intervenciu do Angoly a bojovali na strane UNIT-y. Boli však porazené kubánskymi oddielmi, pričom v tej dobe bolo jasné, že vojna je prehraná. JAR sa čím ďalej tým viac ocitala v izolácii. Okolité štáty sa dostali pod sovietsky vplyv, západné krajiny sa rozhodli pretrhať väzby s Juhoafrickou republikou kvôli politike apartheidu. Vláda sa tak začala obávať, že v prípade nepriateľskej invázie JAR skolabuje.

Výroba jadrových hlavíc

Strach z agresie okolitých štátov, ktoré boli pod sovietskym vplyvom, donútil vládu JAR pod vedením premiéra Johna Vorstera a neskôr Pietera Willema Botha, uvažovať o možnosti vytvorenia jadrového arzenálu. Podľa tvrdení bývalého prezidenta de Klerka, jadrové hlavice neboli nikdy určené na použitie a mali fungovať ako odstrašujúci prostriedok.

De Klerk vlastníctvo jadrových zbraní odôvodnil slovami: „Zdalo sa, že ak máme jadrové zbrane, a ak by sme v prípade krízy odhalili, že ich máme, zmenilo by to politický scenár a USA a ďalšie západné krajiny by mohli zasiahnuť a pomôcť Južnej Afrike.“a pomôcť Južnej Afrike.”

{alt}
Juhoafrické jadrové hlavice nachádzajúce sa v opustenom závode na výrobu jadrových bomb neďaleko Pretorie. zdroj: Atominfo.ru


Už v roku 1948 sa JAR zaujímala o atómovú energiu a s ňou spojený ťažobný, obchodný a energetický priemysel, ktorý sa okolo nej dal vybudovať. Vláda kúpila svoj prvý jadrový reaktor od USA v roku 1957. Zatiaľ čo oficiálne sa účel jadrového programu zmenil z mierového na vojenský až v roku 1977, správy amerických tajných služieb ukazujú, že Juhoafrická republika formálne začala budovať svoj jadrový arzenál už v roku 1973. Od testovania týchto zbraní im spočiatku bránil silný medzinárodný tlak. V roku 1982 už JAR vyvinula a postavila svoju prvú jadrovú hlavicu a do roku 1989 ich mala šesť, z ktorých každá obsahovala 55 kg obohateného uránu. Ich výbušný ekvivalent sa rovnal 19 kilotonám TNT.

Koniec jadrových zbraní

Kvôli zahraničnému aj domácemu tlaku bolo už v roku 1989 jasné, že éra apartheidu sa chýli ku koncu. Biela menšina sa však obávala toho, čo by sa stalo, keby sa jadrový arzenál dostal do rúk budúcej vlády tvorenej prevažne čiernymi Afričanmi. Nakoniec sa rozhodla jadrových zbraní zbaviť.  V roku 1989  posledná apartheidová vláda oficiálne ukončila jadrový program a Južná Afrika sa v roku 1991 pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

Do roku 1994 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že všetky jadrové zbrane boli zlikvidované. Juhoafrická republika odvtedy propaguje zbavovanie sa jadrového arzenálu. V roku 1996 sa pripojila k ďalším africkým národom a spolu s nimi vyhlásila Afriku za zónu bez jadrových zbraní prostredníctvom zmluvy z Pelindaba, pomenovanej po starom výskumnom zariadení v JAR.

Africká komisia pre jadrovú energiu (AFCONE) zriadená s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé štáty Afriky dodržiavali svoje záväzky v zmluve má dokonca sídlo v hlavnom meste JAR – Pretórii.  Prvý postapartheidový prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandel podporoval myšlienku, aby sa jadrové veľmoci vzdali svojich ničivých zbraní a na Valnom zhromaždení OSN z roku 1998 argumentoval proti ich používaniu slovami: „Musíme si položiť otázku, ktorá môže znieť naivne pre tých, ktorí vypracovali sofistikované argumenty na ospravedlnenie svojho odmietnutia eliminovať tieto hrozné a desivé zbrane hromadného ničenia – prečo ich vôbec potrebujú!  V skutočnosti nie je možné poskytnúť žiadnu racionálnu odpoveď, ktorá by uspokojivým spôsobom vysvetlila, čo je nakoniec dôsledkom nečinnosti studenej vojny a pripútanosti k použitiu hrozby hrubej sily, aby sa potvrdila nadradenosť niektorých štátov pred ostatnými.“

1. ICAN. 2019. South Africa: from nuclear armed state to disarmament hero. Ženeva: ICAN, 2019. Dostupné online: TU
2. World101. 2020. South Africa: Why Countries Acquire and Abandon Nuclear Bombs. Washington: World101, 2020. Dostupné online: TU


Najčítanejšie články

Deje sa

Bez elektrickej energie je na strednom Slovensku stále asi 500 odberných miest

Mimo prevádzky sú temer dve desiatky trafostaníc. pred 5 hod. - POČASIE / SITA


Jedna žena zomrela, keď čln s migrantmi narazil na skalnaté pobrežie ostrova Leros

Pobrežná stráž zachránila 40 ďalších ľudí. o 16:20 - GRÉCKO / SITA


Mimoriadna situácia naďalej platí v okrese Čadca

Rezort vnútra eviduje 108 mimoriadnych situácií vyhlásených pre snehovú kalamitu. o 15:52 - MV SR / SITA


Ruské bombardovanie Chersonu spôsobilo požiar školy, obete nehlásili

V sobotu pri útokoch ruských síl jeden človek v Chersonskej oblasti zomrel a ďalší bol zranený. o 15:47 - UKRAJINA / SITA


Ruské sily pokračujú v malých postupoch v snahe obkľúčiť mesto Bachmut

Dve hlavné cesty do mesta, ktoré kontrolujú ukrajinskí obrancovia, sú teraz pravdepodobne ohrozené priamou paľbou, uviedlo britské ministerstvo obrany. o 15:20 - V. BRITÁNIA / SITA


Opití jazdia vodiči aj cyklisti, vlani ich bolo v Trnavskom kraji viac ako 1800

Nad jedno promile nafúkalo 371 vodičov, ktorí sa tak dopustili trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. o 15:14 - TRNAVA / SITA


Následky nevhodnej privatizácie doposiaľ pociťujú prístavy v Bratislave a Komárne a aj vodná doprava na Dunaji

Veľmi komplikovaná vlastnícka štruktúra v dvoch najväčších prístavoch bráni akémukoľvek ich rozvoju, upozornil generálny riaditeľ sekcie vodnej dopravy na Ministerstve dopravy SR Tomáš Kalina. o 14:03 - DOPRAVA / SITA


Diaľnica s tunelom Bôrikom ostáva uzavretá, neprejazdné sú aj ďalšie cesty

Prejazdná je už cesta medzi Starou Lesnou a Tatranskou Lomnicou, tiež medzi Vrbovom a Žakovcami. o 13:29 - POPRAD / SITA


Bieloruskí športovci, ktorí sú proti Lukašenkovi, vyzývajú MOV na vytvorenie protivojnovej deklarácie

Zároveň tvrdia, že stúpenci súčasných politických režimov v Rusku a Bielorusku by nemali mať právo štartovať na medzinárodných podujatiach. o 13:25 - OLYMPIJSKÉ / SITA


Nehodová križovatka sa zmení na kruhový objazd

Tento úsek je nesmierne frekventovaný, keďže ním denne prejde aj vyše 11-tisíc áut. o 13:21 - STRÁŽSKE / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 5. februára