Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Juhoafrický jadrový progam alebo prečo sa JAR zbavila svojho jadrového arzenálu

zdroj: africsis.org
17.6.2022 07:00 Róbert Endrödy ml. / SPE Pridať komentár

Obdobie studenej vojny je neodmysliteľne spojené s jadrovým zbrojením. Napriek tomu, že vojna skončila a došlo k odzbrojeniu, štáty ako USA, Rusko, Čína, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo si svoj jadrový arzenál ponechali. Existuje však výnimka. Štát, ktorý sa vzdal jadrových zbraní, a tým bola Juhoafrická republika. Obyvatelia tejto krajiny sa dodnes pýšia touto službou, ale prečo mala JAR vôbec jadrový arzenál?


Apartheid v ohrození

Od roku 1948 bola v Juhoafrickej republike uplatňovaná politika apartheidu, spočívajúca v rasovej segregácii. Belošská menšina, ktorá vtedy tvorila okolo 20 % populácie krajiny vládla černošskej väčšine. Obyvatelia afrického pôvodu mali zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl, nemocníc a iných zariadení či verejne prístupných miest určených belochom, pričom nemali ani právo voliť.

Systém rasovej segregácie pobúril OSN, ktorá počas 60. rokov prijala rezolúciu 1761 odsudzujúcu juhoafrickú politiku apartheidu a vyzývala členské štáty OSN k prerušeniu obchodných a vojenských stykov s JAR. Toto však nemalo až taký dopad ako expanzívna politika ZSSR v oblasti Južnej Afriky počiatkom 70. rokov. Sovieti podporovali oslobodenecké hnutia v afrických kolóniách, pričom im zabezpečovali zbrane a výcvik. Ich cieľom bolo získať priamu alebo nepriamu kontrolu nad väčšinou krajín v regióne.

Zlomovým bodom sovietskej expanzie bola občianska vojna v Angole, kde proti sebe stáli komunistické hnutie MPLA a pravicová UNITA. MPLA podporovali Sovietsky zväz a Kuba, ktorá do krajiny vyslala 30-tisíc svojich vojakov. UNITA naopak získala podporu od USA, Číny a JAR. Juhoafrické armádne jednotky dokonca spustili intervenciu do Angoly a bojovali na strane UNIT-y. Boli však porazené kubánskymi oddielmi, pričom v tej dobe bolo jasné, že vojna je prehraná. JAR sa čím ďalej tým viac ocitala v izolácii. Okolité štáty sa dostali pod sovietsky vplyv, západné krajiny sa rozhodli pretrhať väzby s Juhoafrickou republikou kvôli politike apartheidu. Vláda sa tak začala obávať, že v prípade nepriateľskej invázie JAR skolabuje.

Výroba jadrových hlavíc

Strach z agresie okolitých štátov, ktoré boli pod sovietskym vplyvom, donútil vládu JAR pod vedením premiéra Johna Vorstera a neskôr Pietera Willema Botha, uvažovať o možnosti vytvorenia jadrového arzenálu. Podľa tvrdení bývalého prezidenta de Klerka, jadrové hlavice neboli nikdy určené na použitie a mali fungovať ako odstrašujúci prostriedok.

De Klerk vlastníctvo jadrových zbraní odôvodnil slovami: „Zdalo sa, že ak máme jadrové zbrane, a ak by sme v prípade krízy odhalili, že ich máme, zmenilo by to politický scenár a USA a ďalšie západné krajiny by mohli zasiahnuť a pomôcť Južnej Afrike.“a pomôcť Južnej Afrike.”

{alt}
Juhoafrické jadrové hlavice nachádzajúce sa v opustenom závode na výrobu jadrových bomb neďaleko Pretorie. zdroj: Atominfo.ru


Už v roku 1948 sa JAR zaujímala o atómovú energiu a s ňou spojený ťažobný, obchodný a energetický priemysel, ktorý sa okolo nej dal vybudovať. Vláda kúpila svoj prvý jadrový reaktor od USA v roku 1957. Zatiaľ čo oficiálne sa účel jadrového programu zmenil z mierového na vojenský až v roku 1977, správy amerických tajných služieb ukazujú, že Juhoafrická republika formálne začala budovať svoj jadrový arzenál už v roku 1973. Od testovania týchto zbraní im spočiatku bránil silný medzinárodný tlak. V roku 1982 už JAR vyvinula a postavila svoju prvú jadrovú hlavicu a do roku 1989 ich mala šesť, z ktorých každá obsahovala 55 kg obohateného uránu. Ich výbušný ekvivalent sa rovnal 19 kilotonám TNT.

Koniec jadrových zbraní

Kvôli zahraničnému aj domácemu tlaku bolo už v roku 1989 jasné, že éra apartheidu sa chýli ku koncu. Biela menšina sa však obávala toho, čo by sa stalo, keby sa jadrový arzenál dostal do rúk budúcej vlády tvorenej prevažne čiernymi Afričanmi. Nakoniec sa rozhodla jadrových zbraní zbaviť.  V roku 1989  posledná apartheidová vláda oficiálne ukončila jadrový program a Južná Afrika sa v roku 1991 pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

Do roku 1994 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že všetky jadrové zbrane boli zlikvidované. Juhoafrická republika odvtedy propaguje zbavovanie sa jadrového arzenálu. V roku 1996 sa pripojila k ďalším africkým národom a spolu s nimi vyhlásila Afriku za zónu bez jadrových zbraní prostredníctvom zmluvy z Pelindaba, pomenovanej po starom výskumnom zariadení v JAR.

Africká komisia pre jadrovú energiu (AFCONE) zriadená s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé štáty Afriky dodržiavali svoje záväzky v zmluve má dokonca sídlo v hlavnom meste JAR – Pretórii.  Prvý postapartheidový prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandel podporoval myšlienku, aby sa jadrové veľmoci vzdali svojich ničivých zbraní a na Valnom zhromaždení OSN z roku 1998 argumentoval proti ich používaniu slovami: „Musíme si položiť otázku, ktorá môže znieť naivne pre tých, ktorí vypracovali sofistikované argumenty na ospravedlnenie svojho odmietnutia eliminovať tieto hrozné a desivé zbrane hromadného ničenia – prečo ich vôbec potrebujú!  V skutočnosti nie je možné poskytnúť žiadnu racionálnu odpoveď, ktorá by uspokojivým spôsobom vysvetlila, čo je nakoniec dôsledkom nečinnosti studenej vojny a pripútanosti k použitiu hrozby hrubej sily, aby sa potvrdila nadradenosť niektorých štátov pred ostatnými.“

1. ICAN. 2019. South Africa: from nuclear armed state to disarmament hero. Ženeva: ICAN, 2019. Dostupné online: TU
2. World101. 2020. South Africa: Why Countries Acquire and Abandon Nuclear Bombs. Washington: World101, 2020. Dostupné online: TU


Najčítanejšie články

Deje sa

Ministri energetiky sa dohodli na zdanení neočakávaných ziskov, nie však na zastropovaní cien plynu

Keďže ceny energií v Európe od ruskej invázie na Ukrajinu raketovo stúpajú, členské krajiny EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by podľa výkonnej zložky únie mohli pomôcť získať 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutým krízou. pred 4 hod. - EÚ / SITA


Zatvorili hranice pre ruských turistov

Smerom do schengenského priestoru zostáva otvorený už iba jeden ruský hraničný priechod s Nórskom. pred 4 hod. - FÍNSKO / SITA


Koaliční poslanci navrhujú riešiť nedostatočné zdanenie rôznych objektov využívaných na podnikanie

Osobitný režim zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky sa má rozšíriť o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. pred 4 hod. - DANE / SITA


Investícia spoločnosti Bosch pri Prešove stále nie je potvrdená

Ministerstvo hospodárstva SR štandardne nekomentuje rokovania s investormi. pred 5 hod. - INVESTÍCIE / SITA


Ukrajinci obkľúčili mesto Lymaň, tvrdí ISW

Ukrajinská armáda bude môcť mesto oslobodiť, ak ruské jednotky nedostanú okamžitú podporu. pred 5 hod. - USA / SITA


V Trnave otvorili Regionálne centrum, má pomôcť regiónu pri čerpaní eurofondov

Na Slovensku bude zriadených sedem takýchto Regionálnych centier. Odborníci z rôznych ministerstiev a úradov v nich budú pomáhať a radiť žiadateľom, ako získať podporu z eurofondov alebo dotácií pre svoje projekty pred 5 hod. - TRNAVA / SITA


Poslanec sa s Ficom dohodol na ôsmom odvolávaní ministra vnútra Mikulca

Predseda Život-NS dodal, že na mimoriadnej schôdzi k odvolávaniu ministra vnútra bude môcť strana SaS prehodnotiť svoje hlasy, ktorými podržali Mikulca na stoličke pri poslednom odvolávaní. pred 5 hod. - TARABA / SITA


Americkému výrobcovi čipov Micron Technology poskytnú dotáciu do 322 miliónov dolárov

Americká firma bude vyrábať pamäťové čipy v Hirošime. pred 5 hod. - JAPONSKO / SITA


Na ruskej strane padlo už viac ako 59-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo Kramatorska a Donecka, uviedol generálny štáb. pred 5 hod. - UKRAJINA / SITA


Ústavný súd komunikuje už aj na ďalšej sociálnej sieti

Ústavný súd Slovenskej republiky má ambíciu byť modernou inštitúciou, ktorá komunikuje transparentne a je otvorená pre všetkých. pred 5 hod. - SÚDY / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 30. septembra

30.9.1900 Narodeniny

MÁRIA HEMERKOVÁ-MAŠIKOVÁ

Pre 122 rokmi sa v Košiciach narodil klaviristka a pedagogička MÁRIA HEMERKOVÁ-MAŠIKOVÁ. Zomrela 29.1.1996.
30.9.1924 Narodeniny

TRUMAN CAPOTE

Pred 98 rokmi sa narodil americký spisovateľ TRUMAN CAPOTE. Okrem úspešnej poviedkovej zbierky A Tree of Night and Other Stories (Strom v noci a iné poviedky), románov Other Voices, Other Rooms (Iné hlasy, iné izby), In Cold Blood (Chladnokrvne) je aj autorom známej novely Raňajky u Tiffanyho (Breakfast at Tiffany's), ktorá bola nemenej úspešne sfilmovaná v hlavnej úlohe s herečkou Audrey Hepburnovou. Zomrel 25.8.1984.
30.9.1947 Narodeniny

MARC BOLAN

Pred 75 rokmi sa narodil britský spevák, skladateľ a gitarista MARC BOLAN, člen hudobnej skupiny T. Rex. Zomrel 16.9.1977.
30.9.1882 Narodeniny

HANS GEIGER

Pred 140 rokmi sa narodil nemecký fyzik HANS GEIGER, tvorca Geigerovho počítača. Zomrel 24.9.1945.
30.9.1845 Narodeniny

FRANTIŠEK VESELOVSKÝ

Pred 177 rokmi sa narodil v Liptovskej Lúžnej právnik a politik FRANTIŠEK VESELOVSKÝ, slovenský národovec a poslanec uhorského snemu. Zomrel 13.3.1917.
30.9.1914 Narodeniny

VOJTECH BÁRDOŠ

Pred 108 rokmi sa v Trenčíne narodil lekár, epidemiológ a virológ VOJTECH BÁRDOŠ, objaviteľ prvých dvoch komármi prenášaných vírusov v Európe. Bol expertom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Zomrel 4.6.1982.
30.9.1994 Udalosť

predčasné parlamentné voľby do NR SR

Pred 28 rokmi sa začali dvojdňové predčasné parlamentné voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Roľníckej strany Slovenska s 34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov), tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 10,08 % (17 mandátov), piata Demokratická únia (DÚ) 8,5 % (15 mandátov), šieste Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,3 % (13 mandátov) a siedma Slovenská národná strana (SNS) 5,4 % (9 mandátov).