O čom vlastne dohoda o obrannej spolupráci s USA pojednáva? Umožní Američanom stavať základne na území Slovenskej republiky?

Je to technická dohoda, ktorá špecifikuje praktické podmienky prítomnosti spojeneckých vojakov z USA na území SR. Ide primárne o to, aby sme zabezpečili brániteľnosť nášho územia, a to v situácii, keď naše vlastné obranné kapacity nie sú dostatočné. Samozrejme, kvôli nej nevzniknú žiadne americké základne na slovenskom území. Vojenské letiská Sliač a Kuchyňa sú a budú v správe slovenských ozbrojených síl ale s pomocou investícii USA budú modernizované a predmetná zmluva dovoľuje na týchto miestach prítomnosť príslušníkov amerických ozbrojených síl ALE iba v spolupráci so slovenskými ozbrojenými silami a vždy len zo súhlasom príslušných orgánov SR.

Rovnakú dohodu má s USA aj 23 členských krajín NATO. Ako reagovala verejnosť pri podpísaní zmluvy v týchto krajinách? Odlišujú sa ich zmluvy nejak špecificky od tej, ktorú schválil slovenský parlament?

Debaty k dohodám boli rôzne, ale väčšinou nie emotívne. Napríklad Nórsko podpísalo v apríli 2021 viac-menej identickú obrannú dohodu s USA (časti textu sú rovnaké ako v našej dohode) a na základe nej budú ozbrojené sily USA v Nórsku využívať 3 vojenské letiská a jeden prístav.  

V parlamente sú hlavnými odporcami tejto zmluvy strany SMER, Hlas a LSNS. O Kotlebovi a jeho strane je známe, že sú orientovaní proti NATO. Prečo sa však Smer a Hlas vyhradili voči obrannej dohode, keď sami stáli na jej počiatku?

Je to paradox, pretože tak ako hovoríte, práve vláda Petra Pellegriniho začala s USA vyjednávať o tejto dohode a aj v NRSR ju obhajovala. Dnes Smer a Hlas kritizujú dohodu, a to je myslím z oportunistických dôvodov, pretože vnímajú, že časť slovenskej verejnosti je voči dohode kriticky naladená a snažia sa práve v tomto tábore loviť voličov. Je smutné, že strany, ktoré sa nominálne hlásia k sociálnej demokracii sa v tomto spájajú s extrémnou pravicou

Slovenská spoločnosť, je čo sa týka názorov ,ohľadom obrannej dohody polarizovaná. Jedna skupina ju víta, druhá sa naopak obáva, že Slovensko ňou stráca svoju suverenitu. Môže touto zmluvou SR prísť o svoju zvrchovanosť?

Je to práve naopak. Zvrchovanosť a suverenita štátu je o schopnosti brániť svoje územie. Slovenské ozbrojené sily sú v situácii nutnej modernizácie a nie sú v stave samostatne zabezpečovať obranu SR. Dohoda s USA nám teda poskytne možnosť v spolupráci s ozbrojenými silami USA zabezpečiť našu obranyschopnosť, a tým posilniť našu zvrchovanosť a suverenitu.

Ako podľa vás budú reagovať okolité štáty a konkrétne Ruská federácia? Môže dôjsť k zvýšeniu napätia?

Ako vidíme v posledných mesiacoch, napätie Ruská federácia zvyšuje bez ohľadu na to, či SR takúto dohodu podpíše alebo nie. Všetky štáty na východnom krídle NATO, teda Baltské krajiny, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko takéto dohody majú už niekoľko rokov. SR sa len pridáva k tomu, čo 23 členských krajín NATO už dávno má.

Je to veľmi dôležitý krok pre zabezpečenie brániteľnosti nášho územia a pre posilnenie našej suverenity. Teda je to jednoznačne dobrý krok.

Prof. Jozef Bátora, MPhil.,PhD. pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského. Jeho pracovné skúsenosti zahŕňajú pôsobenie ako docent a riaditeľ Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK (2009 – 2015), hosťujúci profesor Fulbrightovej nadácie na Europe Center, FSI na Stanfordskej univerzite (2013), vedecký pracovník na Inštitúte pre výskum európskej integrácie, Rakúskej akadémie vied vo Viedni (2006 – 2009), vedecký pracovník v Centre európskych štúdií ARENA na Univerzite v Oslo (2006) a ako hosťujúci výskumný pracovník v centre Scancor na Stanfordskej Univerzite (2003 – 2004). V rokoch 2012-2015 pôsobil ako šéfredaktor Journal of International Relations and Development.