Aristokrat s konexiami 

Johan sa narodil do starej holandskej aristokratickej rodiny de Witt. Jeho otec Jacob de Witt bol vplyvný regent v meste Dordrecht, ktoré sa počas 17. storočia stalo jedným z najvýznamnejších miest dominujúcej provincie Holandska. Pochádzal teda z veľmi zámožnej rodiny. Dokonca vďaka sobášu jedného z jeho strýkov s Margarétou z Nassau, dcérou Anny Johanny z Nassau-Siegenu, bol de Witt vzdialeným príbuzným neskoršieho holandského miestodržiteľa a anglického kráľa William III. Oranžského.

De Witt sa vďaka svojmu vzdelaniu a inteligencii dostal v roku 1653 na post veľkého penzionára Spojených provincií nizozemských, čo bola najväčšia volená funkcia. Veľký vplyv na jeho zvolení mala aj podpora zo strany Amsterdamu, na čele ktorého stál jeho neskorší strýko Cornelis de Graeff. Funkcia veľkého penzionára by sa dala prirovnať k dnešnému premiérovi aj keď jeho postavenie a právomoci boli oveľa menšie. Vtedajšia politika krajiny spočívala v neustálom boji znepriatelených rodov o moc. De Witt bojoval proti rodu Oranžských a vďaka jeho pričineniu im bolo zakázané pracovať vo vysokých funkciách, z ktorých by dokázali ovplyvňovať život Holandska.

Prvé kľudné roky

Počiatočné roky de Witta vo funkcii veľkého penzionára boli veľmi úspešné. Už rok po jeho nástupe sa mu podarilo uzavrieť mier s Angličanmi. V roku 1668 mal veľký vplyv na vytvorení takzvanej trojaliancie, ktorá pozostávala z Holandska, Anglicka a Švédska. Ľud bol vtedy s činnosťou de Witta relatívne spokojný. Problém nastal u oranžistov, tí túžili po stratenej moci a neustále premýšľali, ako sa zbaviť vlády vtedajšieho penzionára.

Čo sa stane keď zanedbávaš armádu

Penzionárovu mocenskú základňu predstavovali príslušníci obchodníckej a aristokratickej triedy, z ktorej on sám pochádzal. Táto skupina  zdôrazňovala protestantskú náboženskú umiernenosť a pragmatickú zahraničnú politiku brániacu komerčné záujmy. Oranžisti naopak predstavovali strednú triedu, pričom preferovali vládu niekoho z ich rodu ako protiváhu voči vyšším triedam.

De Wittova orientácia na obchod a finančné trhy spôsobila zanedbávanie armády a nižších tried spoločnosti. To zapríčinilo, že vojaci, chudobná časť obyvateľstva a taktiež nespokojní námorníci sa začali proti jeho vláde búriť. Penzionárovej neľahkej situácii nepomohla ani invázia Angličanov a Francúzov v roku 1672, ktorý je do dnešných dní označovaný za rok katastrofy. Holandská flotila dokázala odraziť námorný útok Angličanov a Francúzov, ale domáca pozemná armáda bola úplne zanedbaná a voči presile nemala šancu. Mnohé mestá a regióny sa na východe Holandska kvôli tomu vzdali. De Witt považoval túto kapituláciu za pokus o vlastizradu a zaplavil poldre. Obyvateľstvo následne prepadlo panike a tento akt si vysvetlilo ako zradu vlády voči nim.

Na blízku smrti 

Prvý pokus o atentát na penzionára sa uskutočnil 21. júna toho roku, keď sa Johan spolu so svojim sluhom vracal okolo polnoci z práce domov a na uličke ho prepadli ozbrojení cudzinci, ktorí zhasli pouličné svetlá a na dvojicu zaútočili. De Witt bol pri tomto útoku dvakrát bodnutý nožom, ale napriek ťažkým zraneniam prežil.

Okolo tej istej hodiny došlo k neúspešnému útoku na jeho brata v inom meste (Dordrecht). Johan bodnutie prežil, ale až do 12. júla sa neocitol mimo nebezpečenstva a kvôli zotaveniu bol nútený ležať v posteli až do 1. augusta. Počas tohto obdobia povedal pochybný holič/chirurg menom Willem Tichelaar súdu, že mu Johanov brat Cornelius ponúkal 30 000 gulderov za zavraždenie Willema III. Kvôli týmto obvineniam a celkovej zlej nálade v krajine bol nakoniec De Witt nútený 4. augusta rezignovať. Prišiel o politickú moc a stal sa riadnym občanom.

Ľudia pozorne sledovali vyšetrovanie proti Corneliovi. Medzi miestnymi sa začali šíriť fámy o jeho úteku alebo prepustení, na čo sa nahnevaný dav zhromaždil pred bránou väznice. Sudcovia sa zo strachu o svoje životy, rozhodli umiestniť Corneliusa k oknu jeho cely, aby ľudí presvedčili o tom, že tam stále. Obhajoba Johanovho brata začala vykazovať slabiny po tom, čo vyšli na povrch dôkazy o jeho stretnutí s Tichelaarom , to však poprel. Vina sa vtedy dala dokázať len tak, že sa podozrivý priznal. V skutočnosti chceli sudcovia vyhlásiť Cornelia za vinného – najmenej traja mu dokonca chceli udeliť trest smrti, ale keďže nemali žiadne dôkazy o jeho pláne vraždy, zo zákona to nemohli urobiť.

Pomsta chutí sladko  

Cornelius nakoniec dostal len doživotný zákaz vstupu do provincie Holandska. Prišiel o všetky úradnícke funkcie a zaplatil trovy konania. Nespokojní občania následne zaplavili mesto Haag plagátmi a letákmi, ktoré vyzývali na vraždu bratov de Wittovcov. Johana následne nalákali do pasce s oznámením, že ho chce vidieť jeho brat. Poslali dozorcovu služobnú, aby ho vyzdvihla. Jeho domácim sa zdalo podozrivé to, prečo regent ako Cornelius poslal jednoduchú slúžku so správou do domu jeho brata, ale Johan všetky námietky odmietol. Dostavil sa do bratovho väzenia, ktoré bolo strážené dvomi ozbrojencami, pričom v okolí nikto nebol.

Po pol hodine chcel Johan odísť, na čo sa pred budovou objavil veľký dav. Do väzenia prenikli rozrušení, opití a rozzúrení násilníci a vyvliekli bratov von. Všeobecne sa predpokladá, že signál pre útok dal admirál Cornelius Tromp. Zámerom bolo zabiť bratov v Groene Zoodje. Staršieho brata niekoľkokrát bodli a Johana sekli do hlavy. Potom mu pištoľou zozadu prestrelili lebku. Prácu dokončil nožmi mäsiar. Ich mŕtvoly boli vyzlečené a zavesené dolu hlavou na hojdačke v Groene Zoodje. Následne ich roztrhli a odrezali im prsty, palce, uši, nosy, pery, jazyky a ruky. Telá zabitých bratov boli bité aj okoloidúcimi ľuďmi, pričom ich črevá vynášali a kŕmili nimi psov. Existujú dokonca záznamy, že niektorí ľudia ich sami jedli. De Wittova smrť odštartovala štátny prevrat vedený oranžistami, ktorí bol pár dní po jeho smrti úspešne dotiahnutý do konca. Režim bývalého penzionára sa tak dočkal tragického konca.

1. NEZBEDOVÁ, Zdeňka. 2021. Krutý osud Johana de Witta: Nizozemského premiéra snědl rozzuřený dav. Praha: Lifee.cz, 2021. Dostupné online:TU

2. DIJKHUIZEN, Bryan. 2021. That One Time the Dutch People Ate Their Prime Ministeri. History of yesterday, 2021. Dostupné online:TU